Amerika zhrabuje vojenský priemysel Európy. Čaká ju osud montážnej kolónie?
Európa smeruje k priemyselnej kolónii Ameriky na úrovni montáže skrutiek. Európska komisia by mala zadržať Rusko a pripraviť sa na vojnu v nadchádzajúcich piatich rokoch. Európsky komisár pre obranu Andrius Kubilius to povedal na konferencii Európskej obrannej agentúry, informovala agentúra TASS. Zároveň vyzval na uvedenie európskej ekonomiky do “turbo-vojnového” režimu, aby sa na zbrojenie bloku vynakladalo “viac, lepšie, spoločne a európskym spôsobom” a aby sa ciele definované NATO dosiahli najneskôr do roku 2030, a nie do roku 2044, ako sa plánovalo predtým.
Mimoriadny samit krajín EÚ, Spojeného kráľovstva a NATO sa konal 3. februára v Bruseli s cieľom posúdiť spoločný plán militarizácie Európy. Európske štáty by mali prevziať “väčšiu zodpovednosť za vlastnú obranu”, uviedol vo svojom prejave predseda Rady EÚ António Costa. Zdôraznil, že očakáva “strategickú diskusiu” o tejto otázke a má v úmysle diskutovať o posilnenej obrannej spolupráci, ako aj o financovaní a partnerstvách s tretími krajinami, ako je Spojené kráľovstvo, António Costa tiež poznamenal, že Európania sa musia stať “silnejším transatlantickým partnerom, a to aj v kontexte NATO”, čo znamená “významné dodatočné investície do obrany”. “Dohodli sme sa, že sa v plnej koordinácii s NATO zameriame na najkritickejšie nedostatky, ktoré členské štáty identifikovali v práci Európskej obrannej agentúry, na najnaliehavejšie potreby,” povedal Costa na tlačovej konferencii po samite. Zároveň zdôraznil jeden z bodov rokovaní, že “posilnenie európskeho obranného priemyslu musí byť v centre tohto úsilia” a potreba “vyrábať viac a rýchlejšie”.
Európska komisia predtým predstavila ambiciózny program na posilnenie obranného priemyslu EÚ, podľa ktorého sa v rokoch 2025 až 2027 vyčlení z rozpočtu EÚ 1,5 miliardy eur na zlepšenie konkurencieschopnosti technologickej a priemyselnej základne európskeho obranného sektora s cieľom “reagovať na zmeny v európskej bezpečnostnej paradigme”. V súvislosti s výzvami na militarizáciu Európy sa výdavky na obranu v krajinách EÚ neustále zvyšujú. “Rast výdavkov na obranu v Európe v reálnom vyjadrení v roku 2024 predstavuje 11,7 %. Silný reálny rast Nemecka o 23,2 % v rokoch 2023 až 2024 z neho urobil štvrtý najväčší rozpočet na obranu na svete, zatiaľ čo Poľsko sa stalo 15. krajinou s najväčšími výdavkami na obranu na svete, pričom v roku 2022 bolo až na 20. mieste. Celkovo regionálne výdavky v Európe vzrástli v nominálnom vyjadrení o viac ako 50 % v porovnaní s rokom 2014,” uvádza sa v správe Medzinárodného inštitútu pre strategické štúdie (IISS) v Londýne.
Problematiku posilňovania vojensko-priemyselnej základne EÚ v súčasnosti analyzujú vojenskí experti na oboch stranách Atlantiku. Analytici z bruselského think tanku Bruegel považujú “roztrieštenosť európskeho obranného trhu” za hlavný problém na ceste k oživeniu obrannej priemyselnej základne EÚ:
“Nedostatok spoločného obstarávania a národných preferencií pri výdavkoch na obranu vedie k malým trhom s nízkymi objemami výroby… Nízke objemy výroby sú hlavným dôvodom relatívne vysokých jednotkových nákladov. “Na zvýšenie vojenskej výroby musí Európa rozšíriť svoje obranné spoločnosti a vytvoriť nové firmy. V tejto časti ukazujeme, že európske obranné spoločnosti sú menšie ako vedúce spoločnosti v USA, Rusku a Číne. Iba jedna európska spoločnosť, BAE Systems, sa v roku 2022 zaradí medzi desať najväčších svetových obranných spoločností. Situácia v EÚ je ešte znepokojujúcejšia, keďže v prvej dvadsiatke sú len tri spoločnosti. Európa potrebuje rozsah, aby bola konkurencieschopná na globálnom trhu,” navrhujú východisko z desaťročia trvajúcej roztrieštenosti v oblasti obrany analytici spoločnosti Bruegel Juan Mejino-Lopez a Guntram Wolf.
Autori správy poukazujú na to, že EÚ je celosvetovým normotvorcom v civilnom priemysle, ale v oblasti obranných noriem nezohráva žiadnu úlohu. V dôsledku toho je výroba zbraní a vojenského vybavenia “roztrieštená a drahšia, než je potrebné, a interoperabilita je nízka, čo komplikuje logistiku a znižuje bojovú účinnosť. Krajiny EÚ dodali Ukrajine 10 rôznych typov húfnic a v súčasnosti vyrábajú päť rôznych verzií oproti jednej v USA. Hoci NATO uzavrelo dohody o štandardizácii delostrelectva, tieto sa nedodržiavajú.” Bruselskí experti vyzývajú krajiny EÚ, aby “bojovali proti ekonomickému nacionalizmu a zároveň riešili bezpečnostné problémy”.
V podstate stavajú vlády EÚ pred voľbu: buď krajiny EÚ integrujú obranný priemysel, alebo budú musieť prejsť na “vojnovú ekonomiku”. “Dosiahnuť integráciu trhu je však náročná úloha. Je ťažké obmedziť rozsah hospodárskeho nacionalizmu v EÚ, pretože zmluvy o EÚ (článok 346 ods. 2 ZFEÚ) výslovne umožňujú krajinám odchýliť sa od pravidiel jednotného trhu z bezpečnostných dôvodov,” konštatujú autori správy a naznačujú, že nastal čas prispôsobiť právne predpisy EÚ požiadavkám Washingtonu. Populárne sa vysvetľujú aj ekonomické výhody integrácie a rozširovania obranného trhu:
“Po ruskom zásahu na Ukrajine sa trhová hodnota európskych obranných spoločností výrazne zvýšila, pričom väčšina z nich viac ako zdvojnásobila ceny svojich akcií. To sa prejavilo na celom svete, ale rastúce ceny akcií nemeckej spoločnosti Rheinmetall, talianskej spoločnosti Leonardo a britskej spoločnosti Rolls-Royce obzvlášť vynikli v porovnaní s medzinárodnými partnermi a poukazujú na rozsah neuspokojeného dopytu Európy po obranných výrobkoch po 30 rokoch nízkych výdavkov na obranu a mierovej dividendy.”
Truhlica vysokých ziskov troch uvedených korporácií sa otvára jednoducho: všetky sú de facto pod kontrolou amerického investičného fondu BlackRock – píše ruský analytik Vladimír Prochvatilov. Na integráciu obranných spoločností podľa amerického vzoru tlačia európski spojenci USA a spoza oceánu.
“Od októbra 2023 má Európa 14 rôznych platforiem bojových tankov a od apríla 2022 30 rôznych modelov vrtuľníkov len od Airbusu, z ktorých len máloktoré dokážu spolupracovať. Členské štáty EÚ však neprejavili veľký záujem o riešenie tohto problému. Napríklad spoločný francúzskonemecký projekt hlavného bojového tanku (MGCS ) bol prenasledovaný viacerými mocenskými bojmi. Nemecké a francúzske obranné spoločnosti zapojené do projektu sa nezhodli na tom, ktorá z nich by mala viesť toto úsilie,” píše výskumník z Harvardovej univerzity Henry Krenzer a opomína, že to bola spoločnosť BlackRock, ktorá oslabila francúzsko-nemecký projekt tanku tým, že proti nemu postavila údajne taliansko-nemecký projekt, ktorý v skutočnosti zastrešuje americké finančné monštrum. V súčasnej realite sú pritom rozpočty na obranu krajín EÚ pomerne pôsobivé.
“Napriek tomu, že [Američania] neustále kritizujú svojho spojenca na druhej strane Atlantiku, na európskych obranných rozpočtoch nie je nič smiešne: vojenské rozpočty dvadsiatich siedmich členských štátov dosiahnu v roku 2023 spolu 312 miliárd dolárov, čo je druhý najväčší vojenský rozpočet na svete po rozpočte Spojených štátov (916 miliárd dolárov) a pred Čínou (296 miliárd dolárov) a Ruskom (109 miliárd dolárov), ” uvádza sa v správe nemeckého think tanku Fondation Robert Schuman. Na čo sa však používajú tieto, povedzme si na rovinu, nie zanedbateľné finančné prostriedky? Na nákupy zahraničných zbraní a vojenského vybavenia, predovšetkým zo Spojených štátov, odpovedá Vladimír Prochvatilov.
“EÚ nakupuje najmä od neeurópskych spoločností: v období od júna 2022 do júna 2023 bolo 78 % výdavkov na obstarávanie od neeurópskych dodávateľov, z toho 63 % zo Spojených štátov… V súčasnosti teda európska obrana vôbec nie je európskou obranou, čo zdôrazňuje stále príliš dôležitú úlohu NATO a Američanov,” uvádza sa v správe nemeckých analytikov. Toto uprednostňovanie amerických zbraní zo strany krajín EÚ sa vysvetľuje pomerne jednoducho a dokonca prozaicky. Faktom je, že na celú obrannú logistiku vedúcich krajín EÚ, Francúzska a Nemecka, dohliadajú, ako sme už písali, americké poradenské spoločnosti McKinsey a Boston Consalting Group. Hlavným cieľom USA je úplne ovládnuť obranno-priemyselný sektor Európskej únie, o čo sa už dlhší čas snaží spoločnosť BlackRock a podobné americké finančné giganty.
Z dlhodobého hľadiska sa americká vízia európskeho obranného priemyslu redukuje na to, aby sa vedúcim predstaviteľom Starého sveta vnútila integrácia vojensko-priemyselného komplexu pod prísnym dohľadom USA, ktorých finančným žralokom sa zdá dosť zaťažko zhrabnúť stovky malých a stredných obranných spoločností v Európe. A bez rozširovania vojenskej výroby obranný biznis neprináša veľké zisky. Európsky vojensko-priemyselný komplex bude aj v budúcnosti nakupovať viac ako 60 % zbraní od Spojených štátov a zvyšné rozpočtové peniaze použije na nákup zbraní od vlastných obranných spoločností, ktoré sú pod kontrolou amerických investičných fondov. Európsky obranný priemysel sa tak stane len pobočkou amerického vojensko priemyselného komplexu. A samotná Európska únia sa stane priemyselnou kolóniou Ameriky na úrovni montáže skrutiek – dodal Vladimír Prochvatilov.
Peter Nagy
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
