Kto naozaj oslobodil Osvienčim?
Birkenau a Auschwitz-II Monowitz – výrobný tábor. Celkovo sem patrilo 51 filiálok. Všetko bolo rozmiestnené na území 15 krát 25 km. Práve preto vraj nikto nemôže presne pomenovať hrdinu, ktorý “prišiel a oslobodil”. Pričom ukrajinský líder Vladimír Zelenskij nebol prvý, kto prepisoval dejiny Osvienčimu. V roku 2015 poľský minister zahraničia Grzegorz Schetyna vyhlásil, že v zostave 1. UF slúžili len Ukrajinci. Oponovala mu aj nemecká kancelárka Angela Merkelová, ktorá hovorila, že Osvienčim oslobodzovali sovietske vojská.
Ktoré jednotky tu bojovali?
Boli to vojská 1. UF maršala Ivana Koneva, jeho 60. armáda generála Pavla Kuročkina (rodák zo Smolenskej gubernie), 100. ľvovská strelecká divízia – boli to jej bojovníci, ktorí vstúpili do Osvienčimu.
Prečo sa divízii hovorí “ľvovská”?
– Vznikla neďaleko Vologdy z obyvateľov Komi, Archangeľska, Vologdy. Velil jej Fjodor Krasavin, rodák z provincie Jaroslavľ. Ľvovskou bola pomenovaná za oslobodenie tohto mesta. V 60. armáde boli v januári 1945 príslušníci 43 národností: 42 298 Rusov, 38 241 Ukrajincov, 1210 Bielorusov, 1073 Židov, 981 Kazachov… Bolo tam dokonca aj 7 Číňanov a jeden Juhoslovan.
SKUTOČNÍ osloboditelia
“Ukrajinský historik” Zelenskij tvrdí, že bol to tank T-34 Kyjevčana Igora Pobirčenka z úderného práporu 100. ľvovskej divízie, ktorý prerazil brány Osvienčimu.
– Spomenul aj obyvateľa Poltavy Anatolija Šapira. Áno, obaja sú hrdinovia druhej svetovej vojny, nositelia vyznamenaní. Šapiro odišiel do USA začiatkom 1990. rokov, kde povedal, že “neexistuje Sovietsky zväz, ale ocenenia, ktoré mám, sú sovietske a som na to hrdý”. Áno, povedal americkým novinám o ľvovskej divízii. Bolo to príjemné: ukrajinský Žid z Poltavy ako prvý vtrhol do Osvienčimu, kde nacisti vraždili Židov, a tak sa hrdina usadil v USA… Výborný dôvod ako “správne podať” oslobodenie Osvienčimu.
A Pobirčenko?
– Igor Gavrilovič Pobirčenko, ako skvelý právnik, si zrazu v roku 2005 spomenul na Osvienčim. Hovoril o svojej úlohe pri oslobodzovaní koncentračného tábora v Poľsku, kam prišiel ako súčasť ukrajinskej delegácie.
Kto v skutočnosti boli títo dvaja v januári 1945?
– Šapiro bol pobočníkom náčelníka operačného oddelenia veliteľstva 100. pešej divízie. Neexistujú žiadne dokumentárne fakty, žeby, ako hovorí Zelenský, velil útočnému práporu v Osvienčime. Neexistujú o tom žiadne rozkazy, neexistuje ani slovo na zoznamoch ocenení. 30. apríla 1945 dostal Šapiro Rad vlasteneckej vojny 1. stupňa. V zdôvodnení k vyznamenaniu týmto radom nie je ani slovo o Osvienčime.
“Tankista” Pobirčenko?
– Podľa dokumentov slúžil v 1448. samohybnom delostreleckom pluku. V dňoch 26. a 27. januára 1945, keď bol koncentračný tábor oslobodený, tento pluk zabezpečoval prechod cez rieku Przemsza. Nie je to tak ďaleko, ale predsa len ide o iné miesto. Pobirčenko získal v roku 1945 medaily “Za odvahu” a “Za vojenské zásluhy”. Zdôvodňovacie dokumenty o ocenení nemajú súvislosť s Osvienčimom.
Kto sa skutočne vyznamenal pri oslobodzovaní Osvienčimu?
– Jednotky 2. pešieho práporu 472. pešieho pluku 100. pešej divízie ako prvé prenikli do mesta Osvienčim. Konkrétne to boli: vojaci Nikitskij a Maxim Bagarov – im udelili Rad slávy III. stupňa. A mladší seržant Vasilij Avdejev bol navrhnutý na Rad vlasteneckej vojny 1. stupňa. Za Osvienčim.
UKRAJINCI NA VEŽIACH
Veľa vojakov zomrelo v Osvienčime?
– V bojoch o samotné mesto Auschwitz – 130 – 150 ľudí.
Koľko väzňov bolo v koncentračnom tábore do konca januára?
– Nemci vyhnali z tábora pešo viac ako 30 tisíc väzňov. Z toho vyše 12 tisíc pri tom zahynulo. Najslabší zostali v tábore – asi 7 tisíc ľudí. Áno, niektorí zomreli už po oslobodení – väzni boli v poslednom štádiu vyčerpania. Veliteľ Osvienčimu utiekol s administratívou 17. januára 1945.
Podarilo sa Nemcom vyhodiť do vzduchu krematórium a archívy?
– Nemci radšej všetko zobrali. Archív bol odstránený. Krematórium… z pohľadu nemeckého dôstojníka SS v ňom nie je nič strašné – len pec, kde sa spaľujú mŕtvoly.
Čo našli sovietski vojaci v tábore?
– Nočnú moru… Vyše dvetisíc mŕtvol a tony oblečenia. V tábore Auschwitz-II – Monowitz bolo objavených asi 800 mŕtvol a ďalších asi 7 tisíc ľudí boli živými mŕtvolami. Objavili 370-tisíc pánskych oblekov a 837-tisíc kusov dámskeho oblečenia. A 7 ton ľudských vlasov (z ktorých susedná továreň šila rúcha pre väzňov, podšívky na plášte vojakov SS a nákupné tašky. – pozn.)…
Kto strážil tábor?
– Od roku 1942 do roku 1943 to bol strážny nemecký kontingent, ktorý bol potom zamieňaný za travnikovcov.
Čo sú to za ľudia?
– Neďaleko poľského Lublinu sa nachádzal špeciálny tábor – Travniki. Boli tam kolaboranti, predovšetkým Ukrajinci a Pobalťania, vyškolení, aby slúžili ako strážcovia iných táborov. Preto Osvienčim strážili z veží aj Ukrajinci.
MILIÓNY ZABITÝCH
V Osvienčime vykonal sadistické experimenty Joseph Mengele “Doktor Smrť”.
– Nielen on. Tam sa obecne testovali lieky, aby sa zistili limity ľudského tela. Ale treba povedať, že Mengele počas svojich neľudských experimentov zničil menej ľudí, ako keď bol jednoducho “jednoducho v službe”. Lebo to bol práve on, kto triedil ľudí z prichádzajúcich vlakov – kto pôjde do plynovej komory a kto bude ešte chvíľu žiť.
Aké experimenty robil?
– Napríklad nad dvojčatami: čo sa stane, ak jednému z nich vstreknete farbivo do oka? Pocíti následky aj druhé dvojča?
Koľko ľudí zabili nacisti v Osvienčime?
– V Auschwitz I zomrelo za celé obdobie až 70 tisíc ľudí. Títo neboli špecificky zničení v plynových komorách – zomreli na životné podmienky. Auschwitz II, teda Brzezinka, alebo Birkenau, to bol vyhladzovací tábor. Tam vôbec nebolo zaznamenané, koľko bolo zničených. Prichádza vlak – všetci sú poslaní do plynových komôr. Ďalší prichádza – do plynových komôr…
Ale na Norimberskom procese boli spomenuté čísla.
– 4,1 milióna ľudí, vrátane 2,5 milióna Židov a 1,5 milióna Poliakov. Tieto počty sa objavili v sovietskej historiografii. A bolo to napísané pri vstupe do Osvienčimu.
Koncom 1970. rokov však bola tabuľa vymenená – toto číslo bolo stanovené na 1,2 milióna ľudí. To je výsledok práce poľských historikov.
A čo národnostné zloženie obetí?
– Asi milión Židov, 150 tisíc Poliakov, 23 tisíc Cigánov, 16 tisíc sovietskych vojnových zajatcov. 900 tisíc bolo zabitých v plynových komorách, 200 tisíc zomrelo na vyčerpanie.
Vladimír Mikunda
