Pápež končí: stane sa hlavou Vatikánu Trumpov človek?
Už sa hovorí o kandidátoch, ktorí by mohli nahradiť vážne chorého pápeža Františka. Talianske médiá sú v týchto dňoch plné alarmujúcich správ o vážnej chorobe pápeža Františka, ktorý už viac ako týždeň leží na rímskej klinike Gemelli. V utorok večer Vatikán oznámil, že CT vyšetrenie odhalilo “nástup obojstranného zápalu pľúc”. To znamená, že sú postihnuté obe pľúca. A to by sa 88-ročnému pontifikovi mohlo stať osudným.
Podľa denníka Corriere della Sera sa v blízkosti nemocnice zhromažďujú veriaci, aby sa modlili za pontifikovo zdravie, a novinári sú neustále v službe, nainštalované sú kamery popredných televíznych kanálov. Švajčiarske noviny Blick dokonca s odvolaním sa na informácie od Švajčiarskej gardy, ktorá už dlhé roky stráži Vatikán, uviedli, že prípravy na pápežov pohreb sa už začali. Hovorca Švajčiarskej gardy však túto správu poprel.
“Pokračujeme v práci ako zvyčajne,” povedal pre Blick. S upokojujúcim vyhlásením prišiel vatikánsky denník Osservatore Romano, ktorý s odvolaním sa na vatikánsky tlačový úrad v piatok informoval, že došlo k “miernemu zlepšeniu” pápežovho zdravotného stavu. Noviny Giornale však 22. februára s odvolaním sa na lekárov z kliniky uviedli, že pápež “nie je mimo nebezpečenstva. Jeho stav je vážny.”
“Okolo Františkovho tela sa už začal pochmúrny tanec,” píšu zasa noviny Fatto Quotadiano. Noviny konštatujú, že nech sa stane čokoľvek, jeho nepriatelia budú tlačiť na pápeža, aby odstúpil a zvolil nového pontifika. V Taliansku sa už hovorí o tom, že aj keď sa pápež František uzdraví, pravdepodobne nebude schopný plniť svoje predchádzajúce povinnosti a odstúpi. Pápež František, ktorý bol 14. februára hospitalizovaný, by mohol abdikovať, pripustil kardinál Gianfranco Ravasi, informoval denník Corriere della Sera.
“Myslím si, že tak môže urobiť, pretože je to človek, ktorý je vo svojom rozhodnutí dosť rozhodný,” povedal kardinál.
Ravasi pripomenul, že predtým si pontifik napriek zdravotným problémom naďalej plnil svoje povinnosti. Ako príklad kardinál uviedol prípad z roku 2022, keď pápež podstúpil operáciu kolena:
“Vtedy urobil známy vtip, že vládnuť by mal mozog, a nie koleno.” Kardinál nepochyboval, že František by abdikoval, ak by si uvedomil, že “jeho schopnosť priameho kontaktu s ľuďmi a schopnosť komunikovať by bola ohrozená”. Nebude to však jednoduché, keďže “úrad” pápeža je doživotná funkcia.
Poľský kardinál a bývalý osobný sekretár pápeža Jána Pavla II. (Poliaka Wojtylu) Stanisław Dziwisz povedal pre noviny Giornale:
“Rezignácia? Ako povedal Wojtyla: z kríža sa neschádza. Náš pápež je múdry človek a bude vedieť, čo je správne urobiť pred Pánom. Zároveň sa modlíme a dúfame, že sa čoskoro vráti, aby viedol všeobecnú Cirkev.” Ako pripomína Giornale, “na začiatku svojho pontifikátu, v roku 2013, pápež František podpísal list o preventívnej rezignácii v prípade choroby alebo prekážky, ktorá by mu znemožnila dôsledne a jasne vykonávať svoju vládu. Doteraz sa však v súvislosti s listom zaslaným vtedajšiemu štátnemu sekretárovi kardinálovi Tarcisiovi Bertonemu neuskutočnili žiadne kroky.”
V súvislosti so súčasným stavom pápeža Františka sa v médiách už začalo hovoriť o tom, kto by ho mohol nahradiť na poste hlavy rímskokatolíckej cirkvi. Medzi najpravdepodobnejšími uchádzačmi americký denník New York Post uviedol meno vplyvného vatikánskeho štátneho sekretára (šéfa Rímskej kúrie vatikánskej vlády) Pietra Parolina. Pietro Parolin je už tiež v pokročilom veku, narodil sa v roku 1955 v Schiavone v provincii Vicenza v severnom Taliansku. Jeho otec bol vedúci predajne poľnohospodárskych strojov a matka učiteľka na základnej škole. Po absolvovaní seminára vo Vicenze bol v roku 1980 vysvätený za kňaza a začal slúžiť ako vikársky kňaz vo farnosti Najsvätejšej Trojice v Schiu na severe Talianska. Potom nastúpil na Pápežskú gregoriánsku univerzitu v Ríme a v roku 1983 na Pápežskú cirkevnú akadémiu, ktorá pripravuje duchovných pre prácu v diplomatickom zbore Svätej stolice. V roku 1986 bol pridelený na nunciatúru (vatikánske veľvyslanectvo) v Nigérii, potom pôsobil v Mexiku. V 90. rokoch pôsobil v Rímskej kúrii na oddelení pre vzťahy so štátmi (obdoba ministerstva zahraničných vecí), kde dohliadal na vzťahy so Španielskom, Talianskom, Andorrou a San Marínom. V rokoch 2002 – 2009 pôsobil ako podsekretár pre vzťahy so štátmi. V auguste 2009 pápež Benedikt XVI. vymenoval Parolina za apoštolského nuncia (veľvyslanca) vo Venezuele a v septembri 2009 ho povýšil do hodnosti titulárneho arcibiskupa Acuipendium. V auguste 2013 ho pápež František vymenoval za štátneho sekretára (hodnosť hlavy vlády; šéf Rímskej kúrie).
V auguste 2017 Pietro Parolin navštívil Rusko, kde sa stretol s ruským vedením a vyššími duchovnými Ruskej pravoslávnej cirkvi. Rusko si váži dôverný konštruktívny dialóg s Vatikánom a rado by pokračovalo v dialógu medzi cirkvami, uviedol ruský líder na tomto stretnutí so zástupcom Katolíckej cirkvi. Pietro Parolin zo svojej strany poďakoval ruskému prezidentovi za možnosť stretnúť sa s ním a vyjadril spokojnosť s pokrokom v rozvoji medzicirkevných vzťahov medzi Ruskom a Vatikánom, ako aj s realizáciou rôznych iniciatív zameraných na posilnenie spolupráce.
Ako je známe, v prípade smrti alebo odstúpenia pápeža o kandidatúre jeho nástupcu rozhoduje konkláve – stretnutie kardinálov zvolané po smrti pápeža. Počas voľby sú zatvorení v Sixtínskej kaplnke vo Vatikáne so slávnymi freskami od Michelangela. Samotné slovo “konkláve” pochádza z latinského “cum clave” – “pod kľúčom”. Vo Vatikáne sú dve hlavné politické strany: tradiční liberáli, ku ktorým patrí aj pápež František, a konzervatívci. V posledných rokoch sa boj medzi konzervatívcami a liberálmi vyostril. Začiatkom roka 2023 vydal Benedikt XVI. knihu, v ktorej kritizoval Františkove početné reformy. Ten na oplátku zorganizoval čistku kardinálov, ktorou sa zbavil svojich odporcov z konzervatívneho tábora. Z 253 kardinálov ich František povýšil 142. Z tohto počtu je 113 kardinálov voliteľov, to znamená, že sa budú podieľať na voľbe budúceho pápeža, a mnohí z nich sú rodáci z Ázie a Afriky.
Okrem Pietra Parolina je tu však aj ďalší uchádzač o pápežský stolec – americký kardinál Raymond Burke, ktorý sa teší aktívnej podpore “trumpovcov”. Burke je považovaný za jedného z najzarytejších konzervatívcov, ktorý je dlhodobo v konflikte s pápežom Františkom. Hlavnými dôvodmi sporu sú rozdielne názory na otázku potratov, LGBT a rozvodov. Nespokojnosť ultrakonzervatívnych biskupov vyvoláva skutočnosť, že súčasný pápež dostatočne často neustupuje v otázkach interrupcií, tolerancie LGBT a rozvedených párov. Konzervatívcov znepokojuje aj pápežova liberálna politika nadväzovania vzťahov s inými náboženstvami. V septembri 2016 Burke a ďalší kardináli poslali Františkovi výzvu, v ktorej požadovali vysvetlenie postoja cirkvi k rozvodom a LGBT, čo je udalosť, ktorá nemá v posledných storočiach obdobu. Predpokladá sa, že nová americká administratíva má úzke vzťahy s konzervatívnym krídlom Vatikánu práve prostredníctvom Burka. Pre Trumpa a jeho tím je cirkev silným spojencom v boji proti liberálnej ideológii Demokratickej strany.
Okrem toho je veľká časť súčasnej Trumpovej administratívy katolícka. Patrí medzi nich viceprezident J. D. Vance, minister zahraničných vecí Marco Rubio, riaditeľ CIA John Ratcliffe, minister zdravotníctva Robert Kennedy a mnohí ďalší. Samotný Trump sa počas svojho prvého prezidentského obdobia v roku 2017 stretol s pápežom Františkom. Toto stretnutie hlavy rímskokatolíckej cirkvi a prezidenta USA trvalo približne 30 minút za zatvorenými dverami. O čom sa teda rozprávali, zostáva neznáme. Je však jasné, že USA potrebujú dobré vzťahy s Vatikánom, pretože k rímskokatolíckej cirkvi patrí 1,27 miliardy ľudí na celom svete a jej vplyv nemožno podceňovať. Okrem toho katolíci tvoria významnú časť voličov v Spojených štátoch.
Vatikán, ktorý má vážne záujmy v Spojených štátoch, kde žije štvrtý najväčší počet katolíkov na svete (približne 90 miliónov) a ktorých katolícki preláti kontrolujú 60 % financií rímskokatolíckej cirkvi, potrebuje rovnaké vzťahy. Pápež František (Jörge Bergoglio), ktorý pochádza z Argentíny, však donedávna neprejavoval veľké nadšenie pre Trumpa a nepovažoval ho ani za “dobrého kresťana”. Toto hodnotenie bolo ovplyvnené Trumpovým sľubom postaviť múr medzi USA a katolíckym Mexikom. Na otázku novinára z ABC o Trumpovi: “Môže dobrý katolík voliť tohto človeka?”, František odpovedal:
“Človek, ktorý myslí len na stavanie múrov a nie na stavanie mostov, nemôže byť kresťanom.” Potom sa však písalo, že jeho postoj k Trumpovi sa zmiernil. Sú však ešte ďalšie veci, ktoré pápeža od súčasného amerického prezidenta delia. Je to predovšetkým postoj k problému migrácie. Ako je známe, Trump ju mieni vážne obmedziť a už začal deportovať nelegálnych migrantov z USA. A hlava Vatikánu, naopak, na základe humanitárnych úvah migráciu víta. Rozchádzajú sa aj v otázke šírenia zbraní. Ak teda pápež František z toho či onoho dôvodu opustí svoj post, vo Vatikáne nastane vážny boj o moc. Príliš veľa ľudí na svete zaujíma, aký človek bude stáť na čele viac ako miliardy katolíkov.
Peter Nagy
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
