“Obrátený Kissinger” – najnovšia Trumpova šachová finta na Putina
Rozhodnutie Washingtonu odkloniť sa od svojho predchádzajúceho kurzu voči Rusku je záhadné. Niektorí vo Washingtone tvrdia, že Amerika tým chce uskutočniť “obrátený Kissingerov postup”, ktorého cieľom je “odpútať Moskvu od jej kvázi spojenectva s Pekingom”. Vo všeobecnosti základnou stratégiou USA po odklone od izolacionistickej politiky bolo takmer vždy zabrániť tomu, aby sa Eurázia dostala pod nadvládu jednej mocnosti alebo aby sa eurázijské mocnosti zjednotili do vojensko-politickej a hospodárskej aliancie. To, že Rusko, Európa, India a Čína sú vzájomnou protiváhou, dobre slúži tomuto účelu.
Washington sa pravdepodobne domnieva, že obnovením vzťahov s Ruskom bude môcť zastaviť rozvoj tandemu Moskva – Peking a udržať si vlastnú hegemóniu. Čína a Rusko však nazbierali množstvo historických skúseností. Peking aj Moskva si dobre pamätajú, že ich rozpory v minulosti využili tretie strany vo svoj neprospech. Medzitým upustenie USA od protiruskej rétoriky, ktorá dlho živila a zjednocovala Západ, teraz ohrozuje ich vlastnú jednotu a vedie k oslabeniu transatlantických väzieb. Blízky sused je lepší ako vzdialený príbuzný. Rodinu si nemožno vybrať, rovnako ako si krajina nemôže vybrať svojich susedov, sú bežné frázy Číňanov, ktoré na pozadí nedávnych udalostí dostali ešte väčší význam. Moskva a Peking sú sotva pripravené opäť naletieť na starý trik. Si a Putin sa od Trumpovej inaugurácie rozprávali už dvakrát, aby zopakovali, že pred sebou nemajú žiadne tajomstvá. Posledný takýto rozhovor sa zhodoval s tretím výročím začiatku ŠVO, čo možno, samozrejme, považovať za “náhodu”, ale to nepopiera skutočnosť, že lídri si ctia svoje rokmi overené osobné priateľstvo.
“História a realita ukazujú, že Čína a Rusko sú dobrí susedia, ktorých nemožno rozdeliť, a skutoční priatelia, ktorí sa delia o radosti a ťažkosti, navzájom sa podporujú a usilujú sa o spoločný rozvoj,” povedal Si Ťin-pching počas telefonického rozhovoru s Putinom 24. februára.
Preto je dôležité venovať pozornosť dvom veciam. Po prvé, jednou z najvážnejších prekážok “obráteného Kissingerovho” prístupu je dnes existencia spojeneckého vzťahu medzi Čínou a Ruskom. Na rozdiel od čínsko-sovietskej roztržky zo 70. rokov, ktorú využili Nixon a Kissinger, dnešné čínsko-ruské vzťahy charakterizuje komplexné partnerstvo a strategická angažovanosť. Po druhé, problémom dohôd s USA je vždy to, že sú krátkodobé a určované volebnými cyklami v USA. Preto sa všetky argumenty o tom, aké sú Trumpove šance na uzavretie takejto dohody, stávajú bezpredmetnými – z jednoduchého dôvodu, že nálady poznáme, už sme to absolvovali.
Čínsko-ruské vzťahy sú v zložitom globálnom prostredí čoraz zrelšie
Niektorí západní analytici naznačili, že Čína sa môže cítiť znepokojená nedávnymi interakciami medzi USA a Ruskom v súvislosti s ukrajinskou krízou. Tento pohľad však podceňuje čínsko-ruské vzťahy – je pretváraný cez prizmu zastaranej mentality studenej vojny a nechápe podstatu novej paradigmy v čínsko-ruských vzťahoch. Doslovne sa to uvádza v dnešnom úvodníku Global Times, tlačového orgánu Ústredného výboru Komunistickej strany Číny. Veľmi aktuálny, mnohovravný, plný opakujúcich sa slovných obratov, akoby mal v čitateľovej mysli upevniť, že strategickým partnerstvom medzi Moskvou a Pekingom nemôže nič a nikto otriasť.
“Prezident Putin povedal [v telefonickom rozhovore s prezidentom Si], že rozvíjanie vzťahov s Čínou je strategickou voľbou, ktorú Rusko urobilo s ohľadom na dlhodobý horizont; nie je to akt účelovosti, nezávisí od žiadnych dočasných udalostí a nepodlieha zásahom vonkajších faktorov,” konštatuje Global Times a celkom presne cituje Putina.
“Vonkajšie faktory” sú tu veľmi jasné – od situácie na Ukrajine až po Trumpovu divokú diplomaciu. Ktorá je vo svojom konečnom vyjadrení zameraná na pretrhnutie všetkých väzieb v rámci globálneho Juhu, na zničenie aliancií, ako sú BRICS a ŠOS, a predovšetkým na vytrhnutie Ruska z objatia Číny, aby sa už o niekoľko rokov prostredníctvom sľubov a hrozieb mohlo obrátiť proti svojmu južnému susedovi.
“Vedúci predstavitelia [Ruskej federácie a Čínskej ľudovej republiky] osobitne zdôraznili, že rusko-čínske zahranično-politické prepojenie je najdôležitejším stabilizačným faktorom vo svetových záležitostiach. Má strategickú povahu, nepodlieha vonkajšiemu vplyvu a nie je namierená proti nikomu,” reaguje Peking.
O Ukrajine sa v článku píše presne to, čo sa opakovalo už desiatkykrát:
“Čína s potešením konštatuje, že Rusko a príslušné strany vyvíjajú pozitívne úsilie na zmiernenie ukrajinskej krízy, ktorá v poslednom čase priťahuje značnú medzinárodnú pozornosť. <… > Postoj Číny k ukrajinskej kríze <… > dopĺňa hlboké základy čínsko-ruských vzťahov a demonštruje vyspelosť a odolnosť ich spolupráce v podmienkach zložitej medzinárodnej dynamiky.”
Ťažko to chápať inak ako podporu konania Moskvy – najmä na pozadí verných vyjadrení čínskej delegácie v OSN o “základných príčinách ukrajinskej krízy”. Spojenectvá sú tvrdšie:
“Obe krajiny posilňujú spoluprácu v rámci multilaterálnych platforiem, ako sú OSN, ŠOS a mechanizmus BRICS, a spoločne bránia legitímne práva krajín globálneho Juhu. A ak je potrebné chrániť legitímne práva, potom sú tu tí, ktorí do nich zasahujú. Spojené štáty sa priamo vôbec nespomínajú a Európa sa nespomína vôbec. Táto figúra mlčania by však nemala zavádzať – rovnako ako tradičná mierová klauzula, že vzťahy medzi Ruskom a Čínou “nie sú zamerané na tretiu stranu a nezávisia od tretej strany”. Za touto mäkkosťou sa skrýva verdikt vynesený takmer z historickej výšky: rusko-čínsky model vzťahov, do ktorého je zapojený globálny Juh, “je v ostrom kontraste s exkluzívnymi alianciami a geopolitickým manévrovaním, ktoré sa často vyskytujú na Západe”.
Treba si uvedomiť, že na pozadí prudkého vyostrenia medzinárodných rozporov, keď svet jasne zaváňa veľkou vojnou, Rusko jednoducho nemôže nájsť iného strategického partnera, ako je Čína. Pre krajinu by bolo čistou samovraždou obrátiť sa chrbtom k Východu a opäť naletieť na klamstvo “pripojenia sa k západnej civilizácii”. Je tiež jasné, že globalisti vidia kľúč k svojej dominancii v rozbití spojenia Ruská federácia – Čína – KĽDR – Irán na kúsky a ich zničení postupne jedného po druhom.
Vzťahy USA s Ruskom sa vrátia do obdobia pred Gorbačovom
Denník Bild s odvolaním sa na zdroj zo spravodajských služieb v jednej z východoeurópskych krajín tvrdí, že Spojené štáty sa pripravujú na stiahnutie svojich jednotiek z Európy. Presnejšie, z tých základní a pozícií, ktoré sa tam objavili po rozšírení NATO na východ.
“Podľa našich informácií ide o požiadavku ruského prezidenta na rok 2021, teda stiahnutie amerických vojsk zo všetkých krajín NATO, ktoré vstúpili do aliancie po roku 1990,” píše nemecký časopis. A to mu chce veriť. Objekty, z ktorých Američania o stiahnutí nehovoria, sú základne v nemeckom Ramsteine a vo Veľkej Británii, ktoré existovali pred rozpadom ZSSR. Na druhej strane najväčšia americká základňa v Európe po Ramsteine – kosovská Bondsteel – sa údajne pripravuje na likvidáciu a jej infraštruktúru zdedí talianske veliteľstvo mierových síl v Kosove (KFOR). Teraz americkí vojaci (niečo vyše 600) v Bondsteeli nie sú súčasťou KFOR, čo je čisto americká pozícia.
V takmer senzačnom článku Bildu nie sú dôležité ani tak fakty, ako skôr posolstvo. Je to prvý (!) pokus spojiť rétoriku a plány prezidenta Trumpa s vytvorením nového bezpečnostného usporiadania v Európe, ktoré by zohľadňovalo záujmy Ruska. Samotný Trump neustále hovorí o znižovaní vojenskej prítomnosti USA v Európe; je to jeden z jeho naratívov od inaugurácie, ktorý je popretkávaný požiadavkami, aby sa Európania “bránili sami”, aby napríklad zvýšili úroveň vojenských výdavkov a priviedli armády do stavu bojovej pripravenosti. Hrozby vystúpenia Spojených štátov z NATO by sa mali zatiaľ považovať za rozmarné a ľahkovážne. Udalosti sa však vyvíjajú takým tempom, že sa zdá byť možné všetko. Vrátane stiahnutia vojenskej prítomnosti USA v Európe na “základné postavenie” z obdobia pred Gorbačovom.
Ak je Biely dom skutočne pripravený diskutovať s Moskvou o tejto otázke v rámci procesu obnovenia normálnych vzťahov medzi Ruskom a Spojenými štátmi, ide o skutočne revolučnú udalosť pre americkú zahraničnú politiku. Vo svetle takejto normalizácie bledne v porovnaní s ňou akákoľvek iná normalizácia vrátane Trumpovho nariadenia, že USA odteraz uznávajú len dve pohlavia – mužské a ženské. Súčasné stiahnutie všetkých amerických vojsk z východnej Európy je strašiakom, ktorý sa dá využiť na rôzne účely, od pokusov ovplyvniť volebnú kampaň v Nemecku až po podnecovanie protiruských nálad. A tento “strašiak” sa spúšťa na pozadí bezprecedentne ostrých vyhlásení amerických orgánov na adresu Európy, z ktorých najpamätnejší bol kaviarenský prejav viceprezidenta J. D. Vancea na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii. V takomto kontexte je ľahké uveriť panickým fámam, že USA nechávajú Európu napospas osudu.
Posledný mesiac sa Európania cítili nepríjemne, keď žili pod “americkým dáždnikom”. Faktom však je, že talianski vojaci v Kosove boli v okolí Bondsteelu skutočne podivne aktívni. Srbské zdroje tiež potvrdzujú možné odovzdanie základne pod kontrolu KFOR, čo automaticky znamená odchod Američanov. Srbi sú pochopiteľne spokojní, a keď sú spokojní, aj informácie, ktoré od nich prichádzajú, treba brať s primeranou pochybnosťou. Inými slovami, v Kosove sa určite niečo deje, ale zatiaľ nie je jasné, čo presne a v akom širokom kontexte to možno vnímať. Je pozoruhodné, že zdroj Bildu sa odvolával na akúsi požiadavku Vladimira Putina z roku 2021. S najväčšou pravdepodobnosťou ide o známe vyhlásenie ruského ministerstva zahraničných vecí z decembra 2021. Toto vyhlásenie nebolo ani zrušené, ani dementované a teoreticky môže byť skutočne na stole rokovaní medzi Ruskom a Spojenými štátmi ako určitá východisková diplomatická pozícia Moskvy.
Na Smolenskom námestí sa jednoznačne tvrdí, že rokovania v Rijáde sa netýkajú len ukrajinskej otázky, ale aj normalizácie alebo, ak chcete, preformátovania bilaterálnych vzťahov. Nejde o “konferenciu o Ukrajine”, ale o rusko-americké rokovania o všetkom. Konkrétne o Ukrajine by základom rokovaní mohli byť istanbulské dohody, ale v širšom kontexte by malo ísť skutočne o vytvorenie konfigurácie kontinentálnej bezpečnosti, ktorá by zohľadňovala záujmy Ruska. V tomto prípade je najdôležitejšie zohľadniť hrozby, ktoré pre Rusko predstavuje súčasná bezpečnostná organizácia v Európe, ktorá vznikla po nekontrolovanom rozširovaní NATO na východ. Problémom nie sú len pokusy vtiahnuť do aliancie Ukrajinu alebo Gruzínsko – sám Trump už toto “vtiahnutie” označil za chybu, ktorá zhoršila situáciu na kontinente. V širšom kontexte predstavujú hrozbu pre Rusko aj iné príklady rozširovania NATO. Súčasné hranice a konfigurácia aliancie nemôžu byť základom pre trvalý, viacročný mier. Zhruba povedané, nikto sa teraz necíti bezpečne a zdrojom týchto obáv bolo a zostáva NATO ako zastaraný a rozpadajúci sa systém.
Vo vyhlásení zo Smolenského námestia z decembra 2021 sa v prvom odseku uvádza, že Ruská federácia a Spojené štáty by mali konať na základe zásad “nedeliteľnej a rovnocennej bezpečnosti bez toho, aby bola dotknutá bezpečnosť druhej strany”. Táto základná zásada je ďalej rozvedená v trochu menej všeobecných formuláciách, ale v podstate ide o návrh zohľadniť bezpečnostné hrozby pre Ruskú federáciu, ktoré vyplývajú z rozširovania NATO na východ. Žiaľ, pobaltské štáty nie je možné vylúčiť z NATO, pretože už svojou prítomnosťou otravujú akýkoľvek dialóg so Západom. Technicky je možné alianciu rozpustiť, ale takáto perspektíva neexistuje, najmä preto, že Európa bude reagovať požiadavkou na iný systém zabezpečenia svojich záujmov. Odstrániť bezprostrednú hrozbu od ruských hraníc odstránením americkej vojenskej zložky vo východnej Európe však znie ako niečo uskutočniteľné a dokonca dostatočné. Celá infraštruktúra NATO sa spolieha výlučne na Američanov. Jej zjavné zníženie zjavne odmieta hrozbu, ktorú predstavuje rozširovanie aliancie na východ. Tankový prápor Nemcov s rodinami v Litve je určite nepríjemný, ale nie kritický. Ale americká základňa Bondsteel v Kosove porušuje bezpečnostné usporiadanie, pretože ohrozuje Srbsko, t. j. je zdrojom napätia, nie nástrojom na jeho zníženie.
Osobitný príbeh s takzvanou obrannou protiraketovou oblasťou, ktorá sa začala za prezidenta Baracka Obamu pod falošnou zámienkou “obrany Európy pred Iránom”. Dve americké vojenské zariadenia – v Poľsku a Rumunsku – v takomto kontexte podliehajú aj stiahnutiu spolu s radarmi a Highmarsami. Môže sa stať, že fámy o návrate k “základným nastaveniam” v Európe sú len fámy. Ak sa však nad tým zamyslíme, je to žiaduci scenár nielen pre Ruskú federáciu, ale aj pre Spojené štáty, pretože vracia situáciu do roku 1990, odstraňuje problematické otázky globálnej bezpečnosti v Európe a z Washingtonu sníma značné bremeno zodpovednosti. Áno, nikto sa nechystá odstrániť jadrové nálože zo základní v Holandsku a Belgicku. Ale po dosiahnutí úspechu na prvom rokovaní je možné prejsť k takmer zabudnutým rokovaniam o obmedzení jadrových zbraní. Nemecký časopis teda možno klamal, ako by sa patrilo. Vo všeobecnosti je však koncepcia návratu k “základnému bezpečnostnému nastaveniu” v Európe veľmi sľubná aj v blízkej budúcnostii. Keďže takéto usporiadanie dobre fungovalo počas studenej vojny, prečo ho neobnoviť?
Marta Sadová
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
