Zelenskyj kapituloval pred ultimátom USA. V utorok príde do Washingtonu podpísať “veľmi dôležitú dohodu”
Financial Times: Ukrajina súhlasila s podpísaním dohody s USA o spoločnom rozvoji svojich nerastných zdrojov Kyjev súhlasil s novými podmienkami dohody o kovoch vzácnych zemín s USA po tom, ako Washington upustil od požiadavky uhradiť 500 mld. Uvádza sa, že konečná verzia dohody neobsahuje žiadnu zmienku o bezpečnostných zárukách z americkej strany. Podľa agentúry Reuters Zelenskyj pricestuje v utorok do Washingtonu, aby podpísal “veľmi dôležitú dohodu” o nerastných zdrojoch. Donald Trump novinárom v Bielom dome povedal, že “nie je proti príchodu Zelenského” a že chce “veľmi veľkú dohodu”. Zdroje uviedli len to, že všetky podmienky dohody boli dohodnuté. Čo dohoda obsahuje, nebolo špecifikované.
Poľský profesor Adam Wilomski: “Ukrajina kapitulovala pred ultimátom USA. Mier za istanbulských podmienok by nebol taký tvrdý ako ten súčasný. Ukrajina teraz stratí najmenej 1/5 svojho územia a 1/2 svojich surovín.” Áno, užitočné pripomenutie toho, koľko Ukrajina stratila tým, že nedodržala výhodnú istanbulskú dohodu z roku 2022. Nepochybujem však, že samotný Zelenskyj a jeho banda toto odmietnutie pravdepodobne neľutujú. Viete si predstaviť, koľko peňazí sa im usadilo vo vreckách počas týchto troch rokov vojny! To znamená, že pravdepodobne veria, že vtedy nesklamali.
” Macron sa pokúsil preklenúť priepasť, ktorá vznikla medzi Trumpom a Európanmi v otázke konfliktu na Ukrajine”
Takto komentoval denník Figaro cestu francúzskeho prezidenta do Spojených štátov. Marine Le Penová, líderka Národného zhromaždenia, raz poznamenala, že prezident Macron nevystupuje ako prezident, ale ako “malý telegrafista NATO a Európskej únie”. Azda nikdy nebola táto poznámka presnejšia ako teraz. Macron skutočne priletel do USA ako posol kolektívnej Európy, ktorej sa ostro nepáčia mierové iniciatívy Donalda Trumpa. Hlavu Francúzskej republiky poverili úlohou prvej lastovičky a druhou bude britský premiér Keir Starmer, ktorého tiež očakávajú vo Washingtone. Alebo nie je obzvlášť očakávaný.
Trump na osobné stretnutie s Macronom neprišiel, poslal svojho asistenta na verandu Bieleho domu. A o Starmerovi je známe, že ho nový americký prezident nemá veľmi rád, pretože Briti poslali do Ameriky politických technológov, aby pomohli Kamale Harrisovej. Macron aj Starmer zároveň vyjadrujú názor tej časti starého sveta, ktorá verí, že Ukrajina ešte nevyčerpala všetky svoje zdroje a môže úspešne čeliť Rusku. Európania, ktorí sa presvedčili, že východná periféria EÚ bude ďalším cieľom Ruska, sa na Trumpove mierové iniciatívy pozerajú s neskrývaným podozrením, najmä preto, že Trumpa ich názor nezaujíma. Zároveň je potrebné počítať s tým, že americký prezident sa zameriava na mier. A hlavnou otázkou, ktorá znepokojuje európskych politikov, je, kto a ako tento mier zabezpečí. Inými slovami, čie vojská budú zohrávať úlohu “mierotvorcov”.
Často zaznieva názor, že to môžu byť len európske jednotky, ktoré by však mali kryť Američania, a to aj zo vzduchu. Trump však takéto záväzky prijať nechce. Oveľa častejšie a ochotnejšie hovorí o dohode s Ukrajinou o kovoch vzácnych zemín, a keď sa snažia od Kyjeva žiadať záruky, vyhýba sa im. V rozhovore s americkým prezidentom pre novinárov v Bielom dome Macron povedal, že Francúzi sú “pripravení poskytnúť Ukrajine bezpečnostné záruky”. Dal však jasne najavo, že bez americkej účasti to bude ťažké. A tak sa ešte uvidí. Francúzsky prezident to mal na tejto tlačovej konferencii ťažké. Je zvyknutý byť v centre pozornosti, ale Trump rýchlo prevzal pozornosť, zatiaľ čo Macron akoby hľadal dôvody, aby sa pripomenul a aby si ho niekto za niečo zapamätal. Napríklad úplne nemiestne spomenul účasť Francúza Lafayetta v americkej vojne za nezávislosť.
“Mier nemôže znamenať kapituláciu Ukrajiny, nemôže to byť prímerie bez záruk,” povedal tiež a opäť sa vrátil k téme zabezpečenia prímeria ‘úplne mierovými’ jednotkami, ktoré by však potrebovali ‘americkú podporu’. Francúz tiež naďalej trval na tom, aby sa na mierových rozhovoroch zúčastnili ukrajinskí, ako aj európski zástupcovia. Vzdal sa svojich predchádzajúcich vyhlásení, že rokovania s Ruskom sú predčasné a dokonca škodlivé. Trump zasa vyjadril nádej, že “vojna sa skončí v priebehu niekoľkých týždňov”. A dodal svoju konštatáciu:
“Nikdy by sa nezačala, keby som bol prezidentom.”
V rozhovore s novinármi sa Macron snažil prezentovať, akoby bol rovnako oddaný mieru ako Trump. V skutočnosti sa so svojimi partnermi z EÚ chystá diskutovať o opatreniach na zvýšenie vojenskej podpory pre Ukrajinu na mimoriadnom samite 6. Marca. A v ten istý deň, keď francúzsky prezident pricestoval do Washingtonu, vedúci predstavitelia viacerých európskych krajín, šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a predseda Európskej rady António Costa odcestovali do Kyjeva, aby tam zdôraznili “neochvejnú podporu Ukrajine”. Ako nás Európania ubezpečujú, na Ukrajinu vynaložili viac ako Američania – 134 miliárd eur oproti 114 miliardám eur. Donald Trump a Vladimir Zelenskyj však pomenovali iné čísla.
Vypisovaním šekov Európa zbožne verila, že Rusko bude porazené a že mu možno vystaviť účet na úhradu. Namiesto toho sa Európa dostala do rozbitého koryta. Zisky sa rušia, straty rastú a hlavné je, že americký prezident, v ktorého tieni sa kedysi pohodlne existovalo, prestal počítať so záujmami Starého sveta a požaduje mier bez toho, aby prijal “korekcie” z Bruselu. To však neznamená, že EÚ nevyhnutne pôjde do otvorenej konfrontácie s USA – byrokratické systémy majú predsa tendenciu používať byrokratické postupy. Ak však formálne súhlasí s Trumpovým plánom na ukončenie konfliktu o Ukrajinu, ako to urobil Macron, bude aj tak odkladať realizáciu mierových iniciatív a v najhoršom prípade sa bude snažiť zabezpečiť, aby prímerie netrvalo dlho. Potom Macron určite prednesie ďalší obviňujúci prejav na adresu Ruska. Zdá sa, že v takýchto chvíľach sa mu mimoriadne páči.
ECFR: Európa musí vyzbrojiť Ukrajinu a prevziať vedenie od USA!
Ťažko povedať, ktorá z dvoch častí tohto plánu je jednoduchšia. Ale presne to navrhuje tím autorov z Európskej rady pre zahraničné vzťahy (ECFR), ktorý analyzuje politické vyhliadky ukrajinského smerovania, aby Starý svet urobil. Ak si chcú Európania zabezpečiť miesto za rokovacím stolom, keď budú Rusko a Spojené štáty rokovať o budúcnosti samotnej Európy, musia rýchlo predložiť plán, ktorý zapôsobí na Moskvu aj Washington, radí ECFR. V prvom rade by sa mala posilniť Ukrajina – hoci EÚ, priznáva think-tank, sa nemôže priblížiť k tomu, aby nahradila prípadné vystúpenie USA. Môže však zaviesť nové sankcie voči Rusku, poskytnúť Kyjevu 40 miliárd eur v roku 2025 a – čo treba zdôrazniť – investovať 0,25 % svojho HDP do Ukrajiny. V budúcnosti. Kedy presne táto budúcnosť nastane a kam presne pôjdu investície, nie je špecifikované. Namiesto toho sa autori vrhajú na ďalší veterný mlyn. Na Ukrajine je podľa nich úlohou EÚ lokalizovať líniu prímeria, vytýčiť demilitarizovanú zónu a diktovať limity použitia sily. “S vlastným dôveryhodným vojenským balíkom by Európania mohli dôraznejšie požiadať USA o kritické zdroje, ako sú spravodajské služby,” domnieva sa ECFR a zamieňa ultimátum s petíciou.
A čo by sa podľa autorov nikdy nemalo robiť, je pristúpiť na ruské požiadavky – napríklad obmedziť počet systémov dlhého doletu alebo jadrových cvičení NATO. Namiesto toho by sa Moskve malo predložiť nariadenie o “náhrade škôd”. To je v podstate návrh, ktorý má Rusku poskytnúť plán, ako by sa malo správať v súlade s očakávaniami Bruselu. Bláznivý nápad. Mimoriadne elegantným krokom ECFR navrhuje, aby krajiny EÚ oznámili zvýšenie vojenských výdavkov na 3 % HDP a zakotvili ho vo svojich dlhodobých rozpočtoch. A tiež, ak je to možné, aby sa k rovnakému záväzku zaviazali aj Británia a Turecko. Autori si zrejme uvedomujúc, aká je to vidina, upresňujú, že na to, aby táto myšlienka fungovala, musí Európa prevziať “vedúcu úlohu, ktorú predtým zohrávali Spojené štáty”.
Tu je najvyšší čas dodať: aby sa tak stalo, musí mať Európa najprv toľko peňazí ako USA. A rovnakú armádu ako USA. A čo je najdôležitejšie, rovnakú kontrolu nad svetovými financiami a regulačnými orgánmi, akú majú USA. Ak EÚ len hlasno vyhlási: “Ja som tu moc!”. – Bez materiálneho základu tejto frázy bude celý svet len nechápavo krčiť ramenami. Euroatlantickí byrokrati v Bruseli, ohromení “Mníchovom”, doteraz nevypracovali žiadnu jednotnú stratégiu boja proti Rusku a novej americkej administratíve. Je dokonca možné, že takáto stratégia nikdy nevznikne. Veď prakticky každý plán, ktorý v poslednom čase zaznel v think-tankoch, má spoločnú neodstrániteľnú chybu: nie je čas. Ostatní aktéri konajú oveľa rýchlejšie.
Karol Jerguš
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
