Informačná hmla a vývoj odhadov strát vo vojne na Ukrajine
Vojna na Ukrajine, ktorá sa začala plnohodnotnou inváziou ruských síl 24. februára 2022, priniesla nielen ozbrojený konflikt, ale aj paralelnú informačnú vojnu, v ktorej sa pravda stáva ťažko dosiahnuteľnou. “Informačná hmla” – termín, ktorým by sme mohli nazvať chaos a neistotu v dostupných informáciách počas vojny – je v tomto konflikte mimoriadne výrazný. Médiá, štátne inštitúcie, sociálne siete a medzinárodné organizácie poskytujú odlišné a často si odporujúce čísla týkajúce sa počtu nasadených, mŕtvych a zranených. Vývoj týchto odhadov ukazuje nielen zložitosť zberu dát v bojových podmienkach, ale aj to, ako jednotlivé strany konfliktu manipulujú informáciami vo svoj prospech.
Počty strát na ruskej strane
Od prvých mesiacov vojny bola otázka ruských strát predmetom rozsiahlej špekulácie. Na jar 2022 ruské ministerstvo obrany tvrdilo, že prišlo o menej ako 2 000 vojakov, zatiaľ čo ukrajinské zdroje hovorili o viac ako 20 000 zabitých ruských vojakoch. Nezávislé západné odhady sa v tom čase pohybovali medzi týmito číslami, čo naznačovalo zlú overiteľnosť a rozdielne metódy zberu dát. Táto rozporuplnosť pokračovala aj v priebehu roka, keď Rusko obmedzovalo informácie o svojich stratách a zároveň trestalo domáce médiá za zverejňovanie neoficiálnych údajov. Naproti tomu ukrajinská armáda a západné spravodajské služby zámerne zdôrazňovali vysoké ruské straty, aby podporili morálku a medzinárodnú podporu.
V roku 2023 odhady ruských strát naďalej rástli. Britské ministerstvo obrany koncom roka odhadovalo, že Rusko prišlo o približne 450 000 mŕtvych a zranených, zatiaľ čo ruské oficiálne zdroje zostávali pri výrazne nižších číslach, často pod hranicou 100 000. Tieto čísla boli však považované za nereálne vzhľadom na rozsah bojov a dĺžku konfliktu. V roku 2024 americké spravodajské služby odhadli, že počet zabitých a zranených ruských vojakov prekročil 700 000, pričom projekty ako Mediazona a BBC News Russian menovite potvrdili vyše 140 000 mŕtvych. Na začiatku roku 2025 britské zdroje hovorili o takmer 790 000 ruských stratách, čo svedčilo o pokračujúcej intenzite bojov a neochote Ruska priznať skutočný rozsah strát.
Počty strát na ukrajinskej strane
Zatiaľ čo ukrajinská vláda v prvých mesiacoch konfliktu o svojich stratách hovorila opatrne, už v júni 2022 prezident Volodymyr Zelenskyj priznal, že Ukrajina denne prichádza až o 100 vojakov. Nezávislé odhady západných analytikov sa pohybovali medzi 10 000 a 20 000 mŕtvymi do konca roka, ale kvôli pokračujúcim bojom a nemožnosti overiť dáta z okupovaných oblastí zostávali tieto údaje neisté. V priebehu roku 2023 sa odhady zvýšili: The Economist odhadoval 30 000 až 50 000 ukrajinských vojakov zabitých v bojoch, pričom Ukrajina sa stále zdráhala zverejniť presné čísla, aby udržala morálku obyvateľstva a neodradila medzinárodnú podporu.
V roku 2024 došlo k výraznejšiemu spresneniu údajov. Ukrajinské velenie v decembri priznalo 45 100 mŕtvych a 390 000 zranených, zatiaľ čo nezávislé odhady, napríklad od The Economist, sa pohybovali medzi 60 000 až 100 000 zabitými a 400 000 zranenými. Projekt UALosses vo februári 2025 zverejnil zoznamy menovite potvrdzujúce 65 318 mŕtvych ukrajinských vojakov, čo naznačovalo mierny rozdiel oproti oficiálnym údajom. Tento nesúlad ukazuje, aké zložité je získať presné dáta uprostred prebiehajúceho konfliktu a ako informačná hmla naďalej bráni jednoznačnej interpretácii skutočnosti.
Civilné straty a ich dokumentácia
Civilné obyvateľstvo bolo a je jedným z najviac postihnutých prvkov konfliktu. V polovici roku 2022 Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) uvádzal okolo 6 000 zabitých civilistov, pričom sám upozorňoval, že reálne čísla sú pravdepodobne vyššie kvôli nemožnosti overiť údaje z okupovaných území a oblastí pod priamym ostreľovaním. V mestách ako Mariupol a Bachmut, kde prebiehali intenzívne boje, bola dokumentácia strát výrazne komplikovaná, čo viedlo k značným odchýlkam medzi oficiálnymi a nezávislými odhadmi. Médiá a humanitárne organizácie často zverejňovali svedectvo o masových hroboch, avšak prístup medzinárodných vyšetrovateľov bol v mnohých prípadoch obmedzený.
Počas roku 2023 sa situácia nezlepšila. OSN v decembri oznámila, že počet civilných obetí prekročil hranicu 10 000 zabitých a 25 000 zranených, pričom významnú časť tvorili obete ruských raketových útokov na civilnú infraštruktúru. Tieto útoky mali devastujúci vplyv na obyvateľstvo, ktoré čelilo nielen priamym vojenským hrozbám, ale aj problémom s prístupom k elektrine, vode a základnej zdravotnej starostlivosti. Napriek snahám OSN a Červeného kríža o zaistenie humanitárnych koridorov sa evakuácia obyvateľov z obliehaných miest často stávala nebezpečnou a chaotickou.
Do januára 2025 OSN registrovala celkom 12 605 zabitých a 29 178 zranených civilistov, ale aj tieto čísla boli označované za konzervatívne odhady. Reálne počty obetí, najmä v oblastiach dlhodobo okupovaných ruskými silami, zostávajú neznáme. Odhady ukrajinských humanitárnych organizácií hovoria o viac ako 15 000 nezvestných civilistoch, pričom mnohí z nich mohli byť nútene deportovaní do Ruska. Informačná hmla okolo civilných strát ukazuje nielen obtiažnosť získania presných údajov, ale aj etickú dilemu, ktorej čelia médiá pri zverejňovaní neoverených informácií.
Záver
Vývoj odhadov strát vo vojne na Ukrajine jasne ukazuje, aké zložité je získať spoľahlivé dáta v prostredí, kde je šírenie dezinformácií a propagandy každodennou realitou. “Informačná hmla” je v tomto konflikte nielen dôsledkom chaosu na bojisku, ale aj cieleným nástrojom oboch strán na manipuláciu s verejnou mienkou a medzinárodným spoločenstvom. Napriek výrazným rozdielom v odhadoch strát je zrejmé, že vojna má ničivé dopady ako na vojenské jednotky, tak na civilné obyvateľstvo. V čase, keď sú informácie ľahko dostupné, ale zároveň ľahko manipulovateľné, je kľúčové spoliehať sa na nezávislé a overené zdroje, kombinovať rôzne pohľady a zachovať si kritické myslenie.
Adam Čaloud
