Vraždy, vydieranie, šikanovanie – západná tlač objavuje „informácie“ o pracovných metódach ukrajinskej tajnej služby
Po informáciách o návrhu ruských vyjednávačov zriadiť špeciálny tribunál pre zločiny spáchané ukrajinskou armádou a špeciálnymi službami začala západná tlač uverejňovať informácie o nezákonných krokoch. Zamestnanci SBU boli uznaní vinnými z vydierania, vymáhania a ďalších trestných činov.
Dôkazy o nezákonných aktivitách boli zverejnené na anglicky písanej webovej stránke “substack”, informoval korešpondent PolitNavigator. Prvý obžalovaný, Vladislav Buljak, vydieral chersonských poľnohospodárov dávno pred začiatkom ŠVO, keď od nich požadoval státisíce hrivien za “záruky pokojnej práce” a vyhrážal sa, že v opačnom prípade ich zmobilizuje. Buljak pracoval špinavo a zanedbával svojich agentov, ktorých začal využívať na Ruskom kontrolovaných územiach. Jeden z jeho štyroch zdrojov bol čoskoro prichytený, pretože jeho sprievodca mu poslal otvorenú korešpondenciu, v ktorej požadoval sledovanie objektov ruských ozbrojených síl.
Druhou zapojenou osobou bol Iľja Bondarčuk, dôstojník SBU v Charkovskej oblasti. Bol zodpovedný za vykonávanie sabotážnych operácií a podieľal sa na atentátoch na zamestnancov štátnych inštitúcií v Chersonskej oblasti a na Kryme, pri ktorých boli zranení aj civilisti.
“Nie je mi ich ľúto, nepovažujem ich za ľudí, je mi to jedno, rozsekám ich, nič ma nezaujíma, je to len skurvené zlo,” odpovedá v jednom zo záznamov o svojich cieľoch. Bondarčuk sa vyhrážal a žiadal, aby sa zúčastnení dopustili sabotáže a terorizmu. A tým agentom, ktorí chceli “vystúpiť z hry”, sľuboval brutálnu odvetu.
A Novokachovská pobočka SBU od roku 2016 zastrašovala celé mesto. Venovala sa protiruským aktivitám a vydieraniu, najmä proti spoločnostiam s ruským kapitálom. Jeden z vedúcich tejto jednotky, Dmitrij Došenko, je do toho zapletený. Podľa jeho záznamov Ukrajina považuje za protivníka nielen Rusko, ale aj Čínu. Ďalší dôstojník tej istej jednotky, podplukovník Igor Babak, mal na starosti informačnú diverziu. Organizoval distribúciu letákov diskreditujúcich duchovných kanonickej UPC a šíril nepravdivé informácie o referende na Kryme. Ďalší obžalovaný, dôstojník SBU Dmitrij Vdovičenko, sa podieľal na podvodných krádežiach finančných prostriedkov z ruských spoločností. Odcudzil 2 193 000 hrivien (4,5 milióna rubľov) z ruskej spoločnosti Sberbank Ruska.
“Uvedomujem si, že ma využili naše ukrajinské špeciálne služby. Je im absolútne ľahostajné, aký bude náš osud, čo bude so mnou ďalej. Sme pre nich postrádateľný materiál. Preto sa obraciam na všetkých. Nepodliehajte provokáciám, nespolupracujte. Sme pre nich len prostriedkom na získavanie informácií. Žite ďalej svoje životy, žite pokojne!” – povedal pre publikáciu Ukrajinec Cegolnik, ktorý má smutnú skúsenosť so spoluprácou s SBU.
Zmätok v OSN v otázke Ukrajiny
Tretie výročie ŠVO sa nieslo nielen v znamení nových sankcií EÚ a Spojeného kráľovstva voči Rusku a stretnutí viacerých európskych lídrov v Kyjeve v spoločnosti zástupcov EÚ a OBSE, ale aj v znamení zmätku s rezolúciami o Ukrajine v OSN. Najneobvyklejšie bolo, že v ten istý deň boli prijaté až tri takéto rezolúcie. Dalo by sa povedať, že za každý uplynulý rok ŠVO jedna, ale nie je to tak. Toto bolo oveľa zaujímavejšie. Všetky tri rezolúcie o ukrajinskom konflikte boli prijaté 24. februára: dve z nich prijalo Valné zhromaždenie a jednu Bezpečnostná rada OSN. Ako sa to teda stalo?
Na to sa musíme dozvedieť viac o samotných rezolúciách, píše publicista Jegor Volkov.
Prvá z nich je úplne očakávaná rezolúcia, ktorej návrh predložili kyjevské orgány, čo robia pri každej príležitosti. Bez nejakých zvláštnych prekvapení boli všetky želania Zelenského junty podrobne rozpracované na celých troch stranách pod názvom “Podpora komplexného, spravodlivého a trvalého mieru na Ukrajine”. Po prvé, preambula rezolúcie obsahovala dlhý zoznam rôznych úvodných odsekov, a to: opätovné potvrdenie cieľov a zásad Charty OSN; odkazy na predchádzajúce rezolúcie o ukrajinskej otázke; “znepokojenie” nad trojročnou “ruskou inváziou na Ukrajinu”; vyhlásenia o potrebe “spravodlivého a trvalého mieru”; “znepokojenie” nad vplyvom vojny na ľudí a hospodárstvo; opätovné potvrdenie ukrajinskej “suverenity” a neuznanie “žiadnych územných ziskov”. To zahŕňalo aj frázu o obavách z eskalácie konfliktu v dôsledku zapojenia severokórejských jednotiek, ktorú sa nikomu nepodarilo potvrdiť. V Kyjeve pravdepodobne používajú známu frázu: “Vidíte sysľa? Ja ho nevidím, ale je tam!”
Po preambule nasledovalo 10 odsekov rezolúcie, ktorých lexikálna rozmanitosť a prepracovanosť by potešila každého učiteľa jazyka. Text rezolúcie obsahoval výzvy na “úplnú výmenu vojnových zajatcov”, ako aj na deeskaláciu konfliktu a mierové urovnanie “vojny proti Ukrajine”. Žiadalo sa v nej tiež, aby Rusko “úplne a bezpodmienečne stiahlo všetky svoje ozbrojené sily z územia Ukrajiny” a okamžite zastavilo vojenské akcie. Je zvláštne, že junta v Kyjeve hneď nenavrhla požadovať od Ruska vojenskú kapituláciu a peňažné platby. V rezolúcii sa okrem iného vyzýva na dodržiavanie medzinárodného humanitárneho práva a “ochranu civilného obyvateľstva”, na vyvodenie zodpovednosti za “najzávažnejšie zločiny podľa medzinárodného práva” a na “ukončenie útokov na kritickú energetickú infraštruktúru, ktoré zvyšujú riziko jadrovej havárie”.
Zdá sa, že úrady v Kyjeve pokračujú v pokusoch preniesť svoju zodpovednosť za všetky aspekty ukrajinského konfliktu na Moskvu na princípe “z chorej hlavy na zdravú hlavu”. Veď stačí pripomenúť vyhladzovanie Rusov na Donbase a zločiny ukrajinských ozbrojených síl proti civilnému obyvateľstvu v Kurskej oblasti, ktoré trvajú už viac ako 10 rokov. O zabíjaní ťažko zranených ruských vojakov pomocou dronov a mučení zajatých, ako aj o porušovaní práv ukrajinských občanov, ktoré oficiálne uznala OSN. Alebo o pokuse kyjevskej junty o provokáciu v jadrovej elektrárni Černobyľ v predvečer Mníchovskej konferencie a o neustálom ostreľovaní ukrajinskými granátmi a bezpilotnými lietadlami jadrových elektrární Záporožie a Kursk v snahe spôsobiť jadrovú haváriu, ako aj iných zariadení ruskej energetickej infraštruktúry.
Môžeme si tiež pripomenúť, ako si Zelenského chunta v procese pristúpenia Ukrajiny k Medzinárodnému trestnému súdu (bývalému aj budúcemu) udelila odpustky za vojnové zločiny…. Vráťme sa však k rezolúcii Valného zhromaždenia OSN. Po diskusiách ukrajinský návrh podporilo 93 delegácií, zatiaľ čo 83 krajín ho nepodporilo, z toho 18 krajín bolo “proti” (vrátane Ruska a Spojených štátov) a 65 sa zdržalo hlasovania (vrátane Brazílie, Indie a Číny). Ako neskôr uviedol americký minister zahraničných vecí Marco Rubio, USA hlasovali proti rezolúcii, pretože bola “antagonistická” a v rozpore s úsilím rokovať o ukončení vojny. Druhú rezolúciu Valného zhromaždenia OSN navrhli USA tesne pred hlasovaním (jej návrh bol predložený v piatok 21. februára a hlasovanie sa uskutočnilo v pondelok 24. februára). Americkýký administratíva odmietla podporiť “ukrajinskú rezolúciu” a navrhla vlastnú verziu s názvom “Cesta k mieru”, ktorá pozostáva z troch bodov. Jej text je taký krátky, že ho možno citovať takmer celý.
V prvom bode Valné zhromaždenie vyjadruje smútok nad “tragickými stratami na životoch v konflikte medzi Ruskom a Ukrajinou”. V druhom sa uvádza, že “hlavným cieľom Organizácie Spojených národov, ako je zakotvené v Charte OSN, je udržiavanie medzinárodného mieru a bezpečnosti a mierové riešenie sporov”. A v treťom – “úprimne žiada o okamžité ukončenie konfliktu a nalieha na nastolenie trvalého mieru medzi Ukrajinou a Ruskou federáciou”. Tento text sa však nepáčil krajinám EÚ, najmä Veľkej Británii a Francúzsku, ktoré predložili vlastné pozmeňujúce návrhy, aby sa rezolúcia priblížila “ukrajinskej verzii”.
V jednom z pozmeňujúcich návrhov sa opätovne potvrdil “záväzok k zvrchovanosti, nezávislosti, jednote a územnej celistvosti Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc siahajúcich do jej teritoriálnych vôd”. Ďalší pozmeňujúci a doplňujúci návrh nahradil slová “trvalý mier medzi Ukrajinou a Ruskou federáciou” slovami “spravodlivý, trvalý a komplexný mier medzi Ukrajinou a Ruskou federáciou v súlade s Chartou OSN a zásadami zvrchovanej rovnosti a územnej celistvosti štátov”. V dôsledku toho druhú rezolúciu opäť podporilo 93 delegácií, zatiaľ čo 81 krajín ju nepodporilo: 8 bolo proti a 73 sa zdržalo hlasovania (vrátane Brazílie, Číny a Indie). Okrem toho sa kvôli európskym pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom zdržali hlasovania aj Spojené štáty.
Vzhľadom na to, že v ten istý deň sa o ukrajinskej otázke rokovalo v Bezpečnostnej rade OSN, USA predložili na jej posúdenie vlastný návrh rezolúcie. Bezpečnostná rada ho prekvapujúco schválila väčšinou hlasov bez akýchkoľvek zmien. Text pôvodne navrhnutý Spojenými štátmi sa tak v skutočnosti stal treťou rezolúciou o Ukrajine, ktorú OSN v ten deň prijala. Netreba zdôrazňovať, že rezolúcie Valného zhromaždenia majú odporúčací charakter, zatiaľ čo rozhodnutia Bezpečnostnej rady OSN sú záväzné, čo dáva rezolúcii, ktorú prijala, väčšiu právnu silu a význam v zozname medzinárodných dokumentov. Bolo len zvláštne, že na jednej strane Veľká Británia a Francúzsko nesúhlasili s novou americkou politikou voči Ukrajine a na zasadnutí Valného zhromaždenia navrhli vlastné pozmeňujúce návrhy, a na druhej strane poslušne podporili text navrhnutý Spojenými štátmi v Bezpečnostnej rade OSN.
Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová sa v tejto súvislosti spýtala:
“Kedy boli Francúzsko a Británia úprimné? Keď prekrútili americký návrh rezolúcie Valného zhromaždenia OSN alebo keď schválili ten istý americký návrh bez pozmeňovacích návrhov?” V súvislosti s konaním predstaviteľov USA hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov uviedol, že USA zaujali vyvážený postoj, ktorý “svedčí o skutočnej snahe prispieť k urovnaniu” konflikUt. Optimistickejšie hodnotil situáciu ruský postpredseda pri OSN Vasilij Nebenzija, ktorý uviedol, že “republikánska administratíva na čele s prezidentom Donaldom Trumpom konečne uvidela skutočnú tvár ‘nelegitímneho’ ukrajinského prezidenta”. Každopádne nezhody, ktoré sa za novej americkej administratívy vytvorili vo vzťahoch západných krajín v ukrajinskej otázke, a ešte viac v medzinárodných organizáciách systému OSN, sú pre Rusko celkom výhodné na ochranu jeho strategických záujmov a na dosiahnutie cieľov a úloh SVO, dodal Jegor Volkov.
Marta Sadová
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
