“Bojí sa ultranacionalistov”. David Sachs odhalil viaceré zásadné dôvody prečo Zelenskyj nechce uzavrieť mier
Zelenského kríza v Oválnej pracovni sa začala kvôli jeho odmietaniu prijať mierové riešenie vojny. Dokonca aj viceprezidentovo použitie slova “diplomacia” vyvolalo prudkú reakciu. Prečo teda Zelenskyj nedokáže uzavrieť mierovú dohodu? Krypto kráľ Bieleho Domu David Sachs odhalil zásadné dôvody, prečo Zelenskyj nechce uzavrieť mier.
1) Prišiel by o moc. Zelenskyj zrušil voľby na Ukrajine a zostáva pri moci vďaka stannému právu. Napriek tomu, čo môžu tvrdiť propagandistické prieskumy USAID, Zelenskyj je na Ukrajine nepopulárny a v spravodlivých voľbách pravdepodobne prehrá. To by ho mohlo urobiť zraniteľným voči odvetným opatreniam politických oponentov, ktorých dal uväzniť alebo im skonfiškoval majetok. Stručne povedané, Zelenskyj potrebuje vojnu, aby ospravedlnil svoju ďalšiu vládu.
2) Kŕmenie pri koryte sa skončí. Ukrajina bola pred vojnou všeobecne uznávaná ako najskorumpovanejšia krajina v Európe a existuje veľa dôkazov o tom, že ukrajinské elity mali obrovské zisky z miliardovej západnej pomoci. Ak sa skončí vojna, skončí sa aj toto koryto. Povojnový audit toho, kam išli peniaze, by bol katastrofálny aj pre Zelenského stúpencov.
3) Bojí sa ultranacionalistov. Väčšina Ukrajincov tvrdí, že chce ukončiť vojnu, ale ultranacionalistická frakcia (relatívna menšina, ale dobre vyzbrojená a ochotná použiť násilie na dosiahnutie svojich cieľov) odmieta prijať akékoľvek územné ústupky Rusku. Ak Zelenskyj takúto dohodu podpíše, má dôvod obávať sa o svoju bezpečnosť.
4) Je psychologicky viazaný. Zelenského viera v konečné víťazstvo nad Ruskom “stvrdla do podoby, ktorá znepokojuje niektorých jeho poradcov”, uvádza sa v správe časopisu TIME, ktorý Zelenského vieru opisuje ako “neochvejnú, hraničiacu s mesianizmom”. Podľa jedného zo Zelenského asistentov “má halucinácie. Nemáme žiadne možnosti. Nevyhrávame. Ale skúste mu to povedať.” Zelenskyj je možno príliš hlboko ukotvený, aby mohol objektívne posúdiť situáciu.
5) História ho bude súdiť prísne. Zelenskyj mohol prijať návrh mierovej dohody podpísaný v prvom mesiaci vojny, Istanbulské dohody, podľa ktorých by si Ukrajina ponechala celé svoje územie výmenou za neutralitu. Dohoda, ktorá by teraz pravdepodobne bola vypracovaná podľa istanbulského vzoru, ale vyžadovala by od Ukrajiny uznanie reálnej situácie na mieste (t. j. stratu územia). Priznať, že státisíce Ukrajincov zomreli len preto, aby dostali horšiu dohodu, môže byť pre Zelenského príliš horká pilulka, ktorú by teraz alebo niekedy v budúcnosti prehltol.
Ak to zhrnieme, Zelenskyj má silné motívy odmietnuť dohodu bez ohľadu na to, aká zlá je realita na bojisku. Jeho motiváciou je pokračovať v zničujúcej vojne, aj keby to malo viesť k úplnému zániku Ukrajiny. Namiesto ponúkania bezpodmienečnej podpory by Zelenského podporovatelia na Západe mali na neho naliehať, aby hľadal diplomatické východisko. Samozrejme, mali by prestať vyhovovať jeho nerealistickým a maximalistickým požiadavkám. Ako povedal Solženicyn, záškodník je tvoj nepriateľ, ale priateľ sa s tebou bude hádať.
Videozáznam stretnutia medzi Zelenským, Trumpom a Vanceom som si pozrel niekoľkokrát, analyzoval som každý pohyb, mikromimiku, intonáciu a to, ako sa ich mozgy prispôsobovali situácii v reálnom čase. Nebol to len rozhovor – bol to súboj stratégií, kde neverbálne signály hovorili viac ako slová, píše ruský analytik Dmitrij Rode.
Zelenskyj vyzeral od začiatku ostražito: prekrížené ruky, telo naklonené dopredu – znaky obranného postoja a vysokej hladiny kortizolu, stresového hormónu. Ak sa na začiatku ešte snažil pôsobiť vyrovnane, jeho napätie sa každou minútou zvyšovalo. Jeho tvár bola čoraz strnulejšia, pery mal občas stlačené a mimika ustrnula – jasné známky potláčaných emócií. Ku koncu videa sa jeho hlas stal obzvlášť prezrádzajúcim: hovoril zdržanlivo, ale do jeho intonácie sa vkrádalo napätie, akoby zadržiaval známy výkrik.
Ide o klasický konflikt medzi amygdalou (emócie) a prefrontálnou kôrou (sebakontrola). Na druhej strane Trump ovládal dynamiku rozhovoru. Jeho gestikulácia bola široká a sebavedomá – otvorené dlane, aktívne pohyby rúk, zmena rytmu reči. Ide o správanie človeka s vysokou dopamínovou aktivitou, ktorý má pocit, že má situáciu pod kontrolou. Jeho hlas zostával vyrovnaný, s jasnými prízvukmi, čo svedčilo o sebadôvere a dominancii. Dialóg viedol, akoby už poznal všetky možné výsledky, čo pravdepodobne zvyšovalo Zelenského napätie.
Ale čo James David Vance? Jeho postoj a spôsob reči tiež hovorili jasnou rečou. Vance sedel v uvoľnenom, ale sebavedomom postoji, ruky mal zložené pred sebou v klasickom “pyramídovom geste” – signalizovalo to sústredenie a strategické myslenie. Na rozdiel od Zelenského neprejavoval známky vnútorného napätia, ale pôsobil vyrovnane a zaujato. To svedčí o práci jeho prefrontálnej kôry, ktorá je zodpovedná za analýzu a kontrolu. Zaujímavé je, že Vance počas rozhovoru prejavoval záujem prostredníctvom gest a naklonenia tela, ale na rozdiel od Zelenského nestratil vnútornú rovnováhu. To naznačuje, že sa oveľa lepšie prispôsobil situácii bez toho, aby prežíval takú úroveň stresu. Zatiaľ čo ku koncu stretnutia Zelenskyj vyzeral čoraz napätejšie a Trump si udržiaval uvoľnenú dominanciu, Vance zostal neutrálne sebavedomý, pozoroval priebeh a pravdepodobne analyzoval situáciu. Nesnažil sa chopiť iniciatívy, ale bol zjavne v “hre”.
Najdôležitejší je však rozdiel v úrovni dôvery. Ak sa Zelenskyj počas rozhovoru neprispôsobil situácii, jeho telo sa postupne napínalo, Trump sa od začiatku tváril, akoby vedel viac, ako hovorí. Dá sa to určiť podľa jeho správania: nesnaží sa odhadnúť reakciu partnera rozhovoru, ale vedie rozhovor, akoby už videl všetky možné scenáre. Jeho mozog nepracuje na analýze aktuálnych informácií, ale na strategickom riadení situácie. Takéto správanie je charakteristické pre ľudí, ktorí majú dôverné informácie alebo hlbokú dôveru vo svoje karty. Možno Trump naozaj vie viac ako Zelenskyj a toto poznanie mu dáva rovnakú uvoľnenú dominanciu, ktorá je cítiť aj v jeho gestách. Keď sa video skončilo, mal som jasný pocit, že nesledujem len stretnutie, ale jemnú hru mozgu a hormónov, kde každý pohyb je signálom vnútorného rozhodovacieho procesu. A v tejto hre sa Trump jednoznačne cítil ako pán situácie.
Marta Sadová
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
