NATO je už mŕtve, hoci si to neuvedomuje
Angažovanosť USA v ukrajinskom hospodárstve je lepšou zárukou bezpečnosti ako rozmiestnenie “20 000 vojakov z akejkoľvek krajiny, ktorá nebola vo vojne 30 alebo 40 rokov”, povedal Americký viceprezident J.D. Vance v rozhovore pre televízny kanál Fox News.
“Trump sa počas prvej polhodiny v Bielom dome snažil byť k Zelenskému láskavý a diplomatický. Po neúspešných rokovaniach sa ukrajinská delegácia pokúsila aspoň raz pokračovať v rozhovoroch s americkým prezidentom, ale bola odmietnutá pre neochotu hovoriť o mieri a prejavenú neúctu. Trump bude pripravený opäť hovoriť so Zelenským, keď prejaví skutočnú snahu o vyriešenie konfliktu. Niektoré európske krajiny navádzajú Vladimíra Zelenského na nekonečný boj, presviedčajú ho, že je bojovníkom za slobodu, že treba bojovať donekonečna.”
Michael Rubin z American Enterprise Institute (AEI), známy turkofób nenávidiaci Rusko, po povzdychu nad odklonom USA od kanonickej rusofóbie za Trumpa prichádza k nečakanému záveru. Nemá zmysel uvažovať o tom, čo bude ďalej s NATO, pretože táto inštitúcia je už mŕtva. A to sa ukáže hneď, ako dôjde k vážnemu konfliktu.
Vychádzajúc z konfliktu Zelenského s Trumpom a Vanceom, Rubin pripomína: článok 5 NATO vyzýva každú krajinu, aby podnikla len také kroky, ktoré “považuje za nevyhnutné, vrátane použitia ozbrojenej sily, na obnovenie a následné udržanie bezpečnosti severoatlantického regiónu”. Táto formulácia sa však dá interpretovať: a v prípade Vancea a Trumpa by takýmito “opatreniami na zachovanie bezpečnosti” mohli byť napríklad…. prinútiť Zelenského k uzavretiu mieru. Tu však Rubin buď klame, alebo, naopak, hovorí príliš pravdivo. Veď, aby sme vôbec mohli uvažovať o piatom článku v súvislosti so situáciou na Ukrajine, nikto v NATO by nemal pochybovať o tom, že Ukrajina je NATO. A že ukrajinské udalosti spadajú do úvahy v súlade s predpismi NATO.
Druhým problémom, na ktorý Rubin upozorňuje, je praktická nemožnosť dosiahnuť konsenzus v rámci NATO. Bolo pomerne ťažké dospieť k úplnej dohode, aj keď NATO malo 12 členov, ale s 32 členmi to môže byť takmer nemožné. Samozrejme, je tu rozdiel, píše analytik: názor Čiernej Hory možno ignorovať, ale s názorom Spojených štátov, ak sú proti, bude treba počítať.
“V praxi to znamená, že NATO je mŕtve, aj keď si to ešte neuvedomuje. Ak by ruské vojská vtrhli do Estónska, Lotyšska a Litvy, USA by neurobili nič. Nemecko síce chrastí zbraňami, ale jeho dôraz na mäkkú silu – dokonca aj vo vojnových oblastiach, ako je Afganistan – už dávno oslabuje jeho vojenskú silu,” domnieva sa Rubin. Turecko zasa bude ” lavírovať” – bez ohľadu na to, či je pre neho výhodné ísť do vojny, alebo nie. A povedzme Poľsko a Francúzsko by mohli bojovať, ale “ani jedno z nich by neriskovalo začatie jadrovej vojny, najmä ak Putin ohrozí poľské základne taktickými jadrovými zbraňami”.
Z toho všetkého Rubin vyvodzuje bizarný záver, že Rusko teraz si okamžite podmaní Pobaltie. Zaujímalo by ma, či si Rubin sám uvedomil, že svojvoľne prispel k argumentom tých trumpovcov, ktorí trvajú na vystúpení USA z NATO? Alebo v každom prípade na zníženie záväzkov USA v Európe? Jadrové zbrane sú faktorom, ktorý dialóg posúva do úplne inej, najvážnejšej roviny. Je príliš krátkozraké riskovať jej aktiváciu kvôli pobaltským štátom alebo Poľsku. Je jednoduchšie nadviazať, slovami Sergeja Lavrova, “seriózny dialóg medzi serióznymi krajinami” – bez toho, aby sme sa pozerali na malých hráčov, ktorí v poslednom čase spôsobujú Washingtonu len problémy.
Trump môže na dnešnom stretnutí o riešení konfliktu na Ukrajine úplne pozastaviť vojenskú pomoc Kyjevu
Uvádza Axios s odvolaním sa na zdroje. Na diskusii sa zúčastnia viceprezident J. D. Vance, minister zahraničných vecí Marco Rubio, minister obrany Pete Hegseth, poradca pre národnú bezpečnosť Mike Waltz a ďalší vysokí predstavitelia, uviedli zdroje. Predtým americký minister obchodu Howard Lutnick v televízii CNN kritizoval Zelenského požiadavky a nazval ho “problémovým človekom”. Zároveň vyslovil výhradu, že Trump, božechráň, nezasahuje do vnútornej politiky Ukrajiny. Samotný Trump vydal sériu vyhlásení, v ktorých uviedol, že USA chcú, aby sa boje na Ukrajine skončili čo najskôr a nepredlžovali konflikt na roky, že Zelenskyj musí ukázať, ako si váži americkú podporu, a že dohoda o tom, že Američania budú rozvíjať ukrajinské zdroje, ešte nie je mŕtva. V reakcii na to sa Zelenskyj zmohol len na bľabotanie na sociálnych sieťach, že Ukrajina naozaj, ale naozaj chce mier. Neskôr Rada poslala podobné vyhlásenie všetkým v adresári.
K tejto rétorike sa pridávajú aj vyhlásenia médií, ako napríklad Reuters, že Biely dom skúma plány na možné zrušenie sankcií voči Rusku “ako súčasť rozsiahlych rokovaní administratívy s Moskvou o zlepšení diplomatických a hospodárskych vzťahov”. Podľa zdrojov sankčné agentúry v súčasnosti pripravujú návrh na zrušenie sankcií voči niektorým subjektom a osobám vrátane niektorých ruských oligarchov.
Tento prúd Trumpovho vedomia je adresovaný nielen Zelenskému, ale aj Európe. Trump v podstate ohlasuje selektívne obnovenie bežných obchodov s Ruskom vrátane nároku na trhové medzery, ktoré predtým ovládala Európa. Napríklad automobilový priemysel. Ak sa na ruskom trhu budú predávať automobily Ford alebo GM a Tesla, ale Volkswagen nie, Spojené štáty z toho budú mať prospech. Budú môcť obsadiť trh, mierne stlačiť Čínu, znížiť perspektívy európskeho automobilového priemyslu atď. No a medzitým lákať Rusko mrkvou zrušenia sankcií, aby bolo ústretovejšie. Európa má jednoduchú voľbu – vykašľať sa na Zelenského, alebo zostať spolu s ním, ale v úzkej spoločnosti tých, ktorí nemajú perspektívu. Trumpove výroky by sa nemali deliť ani desiatimi. Čaká sa na konkrétne činy. Denník Washington Post tvrdí, že Washington dospel k obmedzeniu výmeny spravodajských informácií a zastaveniu výcviku ukrajinských vojakov a pilotov. Tá je na smiech a poskytovanie spravodajských informácií Ukrajincom je vlastne zárukou ich odporu. Ale aj v tomto prípade je naivné myslieť si, že USA Kyjevu hneď všetko odrežú, pretože čo môžu USA urobiť, aby ovplyvnili Rusko? Ukrajina nie je podstatou udalostí, ale nástrojom vo Veľkej hre.
Ursula von der Leyenová predstavila plán EÚ na vyzbrojovanie a hovorila o pomoci Kyjevu
Šéfka Európskej komisie navrhuje:
– zvýšiť výdavky na obranu o 1,5 % a získať tak 650 miliárd eur na výrobu zbraní.
– získať 150 mld. eur vo forme pôžičiek na výrobu protivzdušnej obrany a zbraní pre Ukrajinu.
– vytvoriť nový nástroj na výrazné urýchlenie a zvýšenie vojenskej pomoci Kyjevu. Celkový plán Európskej komisie na prezbrojenie by mohol EÚ stáť 800 mld.
Peter Nagy
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
