Putin o Macronovi: „Stále existujú ľudia, ktorí sa chcú vrátiť do čias Napoleona a zabúdajú, ako sa to skončilo.“
Rusko, 6. Marec 2025 – Putin – po Macronových slovách o “ruskej hrozbe”:
“Stále existujú ľudia, ktorí sa chcú vrátiť do čias Napoleona a zabúdajú, ako sa to skončilo.”
“Nepotrebujeme nič cudzie, ale nevzdáme sa toho, čo je naše. Rusko v situácii na Ukrajine nikomu neustúpi,” zdôraznil Putin počas stretnutia prezidenta so zamestnancami a zverencami nadácie Obrancovia vlasti. Prezident poznamenal, že Rusko potrebuje mierový variant, ktorý by zabezpečil stabilný rozvoj krajiny a jej pokoj pre historickú budúcnosť.
Biely dom medzitým stiahol dokument o spolupráci medzi USA a Ukrajinou. Webová stránka Bieleho domu o bilaterálnej bezpečnostnej dohode medzi USA a Ukrajinou, ktorú podpísali Zelenskyj a Biden v júni 2024, už nie je dostupná. Dohoda obsahovala 10-ročný záväzok vojenskej podpory. Keďže dokument si nevyžaduje ratifikáciu Kongresom, ktorýkoľvek prezident USA ho môže jednostranne zrušiť.
Euroázijská a globálna bezpečnostná architektúra: smery prepojenia
Ruská iniciatíva o euroázijskej bezpečnostnej architektúre a čínska iniciatíva o globálnej bezpečnosti sú do značnej miery kompatibilné, hoci sa líšia v dôrazoch a spôsoboch realizácie. Môžu sa realizovať paralelne a v mnohých aspektoch sa môžu navzájom prelínať, píše Ivan Timofejev, programový riaditeľ Valdajského klubu. Jednou z ústredných koncepčných noviniek ruskej zahraničnej politiky bol vznik a rozvoj myšlienky euroázijskej bezpečnostnej architektúry. Samotnú myšlienku vyslovil ruský prezident vo svojom prejave vo Federálnom zhromaždení vo februári 2024, rozšíril ju v ďalších prejavoch ruského lídra a následne sa stala súčasťou programu viacerých ruských zahraničnopolitických iniciatív v bilaterálnych a multilaterálnych formátoch.
Dva roky pred myšlienkou eurázijskej bezpečnostnej architektúry čínsky prezident Si Ťin-pching na výročnej konferencii v Pekingu predstavil iniciatívu o globálnej bezpečnosti. Tá sa stala dôležitým rámcom pre čínsku zahraničnú politiku v nasledujúcich dvoch rokoch a svoj koncepčný význam si zachová ešte dlho. Vzhľadom na význam Ruska a Číny ako hlavných mocností a nebývalo vysokú úroveň vzájomných vzťahov sa vynára otázka, či sú tieto dve iniciatívy kompatibilné a ako ich možno skombinovať. Aké sú hlavné zásady ruskej a čínskej iniciatívy? Do akej miery sa zhodujú? Aké sú medzi nimi rozdiely a existuje možnosť ich spojenia?
Ruská myšlienka uprednostňuje princíp rovnakej a nedeliteľnej bezpečnosti, princíp suverénnej rovnosti štátov pod záštitou OSN a rozmanitosti politických systémov a modelov v Eurázii. Kríza euroatlantického systému sa považuje za dôležitý predpoklad tejto iniciatívy. Pokus vybudovať takýto systém na základe helsinských zásad z roku 1975 a následných deklarácií a dohôd po skončení studenej vojny sa skončil neúspechom. Moskva považovala rozširovanie NATO za rastúcu hrozbu a ohrozenie princípu rovnakej a nedeliteľnej bezpečnosti. A zatiaľ čo atlantickú integráciu bývalých spojencov Organizácie Varšavskej zmluvy a pobaltských krajín vnímalo Rusko chladne, ale bez nepriateľských protiopatrení, perspektívu zapojenia postsovietskych krajín, najmä Ukrajiny, do obežnej dráhy aliancie vnímalo s rastúcim znepokojením. “Farebné revolúcie”, ktoré sa stali jednou z politických technológií zmeny elít v postsovietskych krajinách v prospech euroatlantickej lobby, najmä udalosti na Ukrajine v roku 2014, boli v Moskve chápané ako hrubé zasahovanie do vnútorných záležitostí susedných štátov s cieľom zmeniť ich politický kurz. Vojenská intervencia v juhoslovanskom konflikte tiež podkopala princíp suverénnej rovnosti. Tento obraz dopĺňala erózia kontroly zbrojenia vrátane odstúpenia Washingtonu od zmluvy o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu z roku 1972, oslabenie upravenej zmluvy o konvenčných zbraniach a pod.
Politizácia medzinárodných zúčtovacích a dodávateľských reťazcov prostredníctvom jednostranných reštriktívnych opatrení – sankcií – je čoraz väčším problémom. A nešlo len o Rusko, ale napríklad aj o Irán, na ktorý sa v rozpore s rezolúciou BR OSN č. 2231 z roku 2015 vzťahuje značné množstvo sankcií USA. Rusko považuje ukrajinský konflikt za priamy dôsledok kolapsu systému inkluzívnej bezpečnosti v Európe v dôsledku zachovania a rozšírenia hegemónie USA v regióne. Moskva však vidí deštruktívnu úlohu Washingtonu v mnohých ďalších častiach Eurázie vrátane Blízkeho východu, južnej a strednej Ázie a ázijsko-tichomorského regiónu. Preto je dôležitou súčasťou ruskej predstavy o eurázijskej bezpečnosti riešenie problémov regiónu výlučne samotnými krajinami a združeniami regiónu. Mimoregionálni hráči s hegemonistickými ambíciami sú zbytoční a nežiaduci.
Systém eurázijskej bezpečnosti možno budovať z rôznych prvkov. Je základom pre nové bilaterálne bezpečnostné zmluvy, jeho základné princípy sa zhodujú s doktrínami viacerých medzinárodných organizácií vrátane ŠOS a CSTO a poskytuje vhodný rámec pre vytvorenie nových medzinárodných združení a štruktúr. Východiskom čínskej iniciatívy v oblasti globálnej bezpečnosti sú humanistické zásady hodnoty ľudského života a blahobytu spoločnosti. Z toho vyplývajú ciele boja proti nerovnosti a chudobe, vyrovnávania úrovne rozvoja a predchádzania novým epidémiám. Medzinárodná bezpečnosť je však nevyhnutnou podmienkou stabilného rozvoja. Mala by byť budovaná na princípe vzájomnej výhodnosti na základe Charty OSN. Princíp zvrchovanej rovnosti a nedeliteľnej bezpečnosti sa prelína aj čínskou iniciatívou. Mierové riešenie konfliktov, odmietnutie pozostatkov studenej vojny a politizácie hospodárstva a financií v podobe jednostranných sankcií, boj proti spoločným problémom a výzvam vrátane zmeny klímy, terorizmu, digitálnej a biologickej bezpečnosti tvoria skupinu cieľov iniciatívy.
Čínsky prístup predpokladá globálny dosah. Osobitný dôraz sa však kladie na Áziu ako motor hospodárskeho rastu a centrum medzinárodnej spolupráce. Iniciatíva za globálnu bezpečnosť sa vyznačuje aj osobitným dôrazom na multilateralizmus a spoločné riešenie problémov, ktoré sa opiera predovšetkým o inštitúcie systému OSN. Čína priamo nezdôrazňuje USA a Západ ako bezpečnostný problém. Je však jasne čitateľná medzi riadkami v kontexte odmietania jednostranných sankcií, zavádzania ideologických noriem, zachovávania dedičstva studenej vojny a hrozby hegemonizmu. Peking túto iniciatívu aktívne presadzuje. Objavila sa v centre čínskej agendy v medzinárodných inštitúciách a v dialógu s partnermi na medzinárodnej scéne.
V rámci Globálnej bezpečnostnej iniciatívy sa v rôznych krajinách sveta realizuje celý rad projektov humanitárnej, hospodárskej a vojensko-technickej pomoci. Ruská a čínska iniciatíva sa zhodujú predovšetkým v základných princípoch. Moskva aj Peking za také považujú rovnakú a nedeliteľnú bezpečnosť, rovnosť suverénnych štátov a rešpektovanie ich rozmanitosti. Idey oboch krajín si koncepčne nekonkurujú. Majú spoločné sémantické a politicko-filozofické jadro. Rozdiely medzi nimi určujú skôr detaily, ktoré by sa však mali brať do úvahy. Čína predkladá svoju ideu v čase relatívne stabilných vzťahov so všetkými mocenskými centrami. Ani rivalita s USA nezabránila Pekingu, aby v dialógu s Washingtonom presadzoval zásady iniciatívy.
USA nie sú vylúčené z bezpečnostnej rovnice. Rusko predkladá svoju myšlienku v čase ostrej rivality s USA, pričom ich nepovažuje za účastníka euroázijskej architektúry, ale ponecháva priestor spojencom USA v Európe, vychádzajúc z geografických hraníc kontinentu. Iniciatíva Pekingu má globálny charakter a vyčleňuje Áziu ako kľúčový článok, zatiaľ čo iniciatíva Moskvy má kontinentálny charakter a vychádza z európskej (euroatlantickej bezpečnostnej) krízy ako spúšťača formovania nového eurázijského systému. Čínsky projekt kladie značný dôraz na multilateralizmus a riešenie spoločných problémov. Ruský projekt obsahuje aj tieto prvky. Vyjadruje obavy o bezpečnosť v hospodárskej, finančnej a iných sférach. Ruský prístup však kladie dôraz na tvrdú bezpečnosť v jej klasickom politicko-vojenskom rozmere.
Čínska iniciatíva sa realizuje prostredníctvom stanovenia politického programu a projektov pomoci rôznym krajinám a v rôznych dimenziách. Ruská iniciatíva má podobu vytvárania nových bilaterálnych bezpečnostných zmlúv, rozvoja existujúcich bezpečnostných inštitúcií a dialógu o systematickejšom a integrovanejšom súbore zásad, ktoré zdieľajú partneri na kontinente. Inými slovami, ruská iniciatíva v oblasti euroázijskej bezpečnostnej architektúry a čínska iniciatíva v oblasti globálnej bezpečnosti sú do značnej miery kompatibilné, hoci znamenajú rôzne dôrazy a spôsoby realizácie. Môžu sa realizovať paralelne a v mnohých aspektoch sa môžu navzájom prelínať. V každom prípade ide o mäkké a flexibilné systémy, ktoré sú citlivé na záujmy, charakteristiky a očakávania každej strany, dodal Ivan Timofejev.
Marta Sadová
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
