Americko-ukrajinské rokovania v Džidde. Ruský profesor vysvetlil ako odpovie Rusko
USA, 12. Marec 2025 – Experti, s ktorými sa rozprával fínsky denník Iltalehti, pochybujú, že 30-dňové prímerie dohodnuté medzi USA a Ukrajinou bude vyhovovať Rusku. Noviny citujú poslanca Európskeho parlamentu Miku Aaltola, ktorý sa zamýšľa nad postojom Moskvy:
“[Rusi] majú pocit, že cieľ vojny – ukončenie nezávislosti Ukrajiny – nebol dosiahnutý. Ak však rokovania s Američanmi povedú k výsledku, ktorý oslabí Západ a bude v záujme Ruska, [Putin] by mohol súhlasiť.”
Koniec ukrajinskej nezávislosti? Prísne vzaté, takýto cieľ v rámci operácie nikdy nezaznel. Navyše pán Aaltola sa oneskoril buď o tri roky, alebo o 20 rokov. Ukrajina stratila akúkoľvek nezávislosť – mimo Zelenského pudu sebazáchovy – najneskôr v roku 2022 a ako západný vazal sa začala správať niekedy od roku 2003 – 2004. A určite za to nemôže Rusko. Ale významnou výhradou o “výsledkoch, ktoré zodpovedajú záujmom Ruska”, autor uvažuje správnym smerom. Ak balík 30-dňového prímeria zahŕňa stiahnutie ukrajinských síl z administratívnych hraníc štyroch nových regiónov Ruskej federácie, vrátane presunu Záporožia a Chersonu, spolu s ďalšími požiadavkami, ktoré vyslovilo ruské vedenie, potom je tu určite priestor na diskusiu.
Rozhovory medzi delegáciami USA a Ukrajiny v Saudskej Arábii sa podľa oboch strán skončili mimoriadne priaznivo. Dohodli sa na prímerí na 30 dní s možnosťou predĺženia a vyhlásili, že teraz je “loptička na strane Ruska”. Ako by mali s touto “loptou” naložiť, keď nálety bezpilotných lietadiel na ruské územie stále pokračujú a navrhované prímerie neobsahuje ani slovo o záujmoch Ruska?
Ruské vedenie sa o týchto záujmoch opakovane vyjadrilo: nepotrebuje prímerie, ale dlhodobú mierovú dohodu s plnými bezpečnostnými zárukami. Nemôže “veriť pánom na slovo” – to ich naučila celá nedávna história, počnúc sľubmi o nerozširovaní NATO na východ a opakovanou manipuláciou s prímerím na Ukrajine. Už v roku 2014 existoval “Minsk-1”, ktorý ukrajinská strana využila na akumuláciu síl s cieľom obnoviť bojové akcie proti Donbasu. A “Minsk-2” z roku 2015, po ktorom DNR a LNR stiahli svoje ťažké zbrane, zatiaľ čo Kyjev pokračoval v ostreľovaní. A “Istanbul” v roku 2022, keď po dosiahnutí stiahnutia ruských vojsk z Kyjeva nepriateľ obnovil nepriateľské akcie, ale už za pre neho lepších podmienok. O dôvod viac, prečo mu teraz neveriť na slovo. Najmä na pozadí veľmi “čudného” správania Európy, ktorá ešte včera vyzývala na podporu Zelenského a na pokračovanie vojny až do víťazného konca a dnes tlieska výzve na prímerie. Nedá sa tomu veriť aj preto, že podľa dostupných informácií sa ukrajinské jednotky narýchlo presúvajú z Kurskej oblasti do Pokrovska a Torecka.
Každému prímeriu musí predchádzať splnenie podmienok Ruska. Tie boli vyslovené opakovane, a to aj na najvyššej úrovni – začatie reálneho sťahovania ukrajinských vojsk za administratívne hranice DNR, LNR, Chersonskej a Záporožskej oblasti, ako aj oficiálne zrušenie plánov Kyjeva na vstup do NATO. Je zrejmé, že to musí byť sprevádzané vhodnými mechanizmami, ktoré nám umožnia kontrolovať tento proces. V súčasnosti je na zastavenie nepriateľských akcií zo strany Ruska potrebné v prvom rade internovať ukrajinské jednotky na celom území frontu. A po druhé, vydať vojnových zločincov. Masové zverstvá ukronacistov v Kurskej oblasti sa podobajú zločinom katov z Osvienčimu a Dachau. A vydať ich okamžite – skôr, ako utečú do “latinskej Európy”.
Rusko veľmi dobre chápe: “loptička” bola hodená, aby čo najskôr súhlasili s podmienkami, ktoré sú výhodné pre Spojené štáty americké a kyjevský režim. Trumpov tím na ukrajinskej strane má jednoduchú úlohu – čo najskôr zastaviť paľbu a začať zarábať. Rusko má však inú úlohu – stabilný mier a bezpečnosť krajiny. Konečné dosiahnutie cieľov operácie nevojenskou cestou je určite možné, ale k tomu musia dozrieť USA, nie Rusko.
“Zjednodušene povedané, “mierový návrh” pre Rusko z Džiddy v skutočnosti neobsahuje nič nové v porovnaní s pozíciami, ktoré predtým vyjadril Trumpov tím. Vnímanie amerického prístupu ako nečakane tvrdého sa rodí z ilúzií o možnosti “veľkej dohody” s Trumpom. Poviem to takto: veľká dohoda s USA je možná, ale nie v otázke Ukrajiny. “Dohoda” o Ukrajine je teraz menej možná ako kedykoľvek predtým. Je možná v širokom spektre otázok globálneho svetového poriadku a hospodárstva. Ale či môže Rusko teraz pristúpiť k takejto “veľkej dohode”, ak nie je vyriešená najdôležitejšia otázka pre jeho bezpečnosť: existencia “hrotu” kolektívneho Západu na jeho hraniciach, ktorý je na oficiálnej úrovni vyhlásený za zbraň proti Rusku, ” – píše ruský profesor Dmitrij Jevstafejev.
Odpoveď je zrejmá. Indikátor pochopenia, že odpoveď je zrejmá: ani včera, ani dnes nevystúpila na “arénu informačného cirkusu” ani jedna postava ruskej “mierovej strany” s požiadavkami na urýchlené prijatie “Rubio-Jermakovho ultimáta”, okrem veľmi zlých ľudí, a aj to veľmi opatrne. Nemôžem si pomôcť, ale do istej miery sa musím pochváliť. Citát z príspevku v súkromnom kanáli zo 7. Marca:
“Teraz k “mierovému procesu” na Ukrajine, ktorý sa snažia presadiť USA… Predpokladám, že budúci týždeň sa v Rijáde uskutoční stretnutie americkej a ukrajinskej delegácie údajne s cieľom podpísať “dohodu o nerastných surovinách”, v skutočnosti však pred presadením nejakého rámcového formátu mierového urovnania. A Trump výmenou za to zruší svoj pomerne tvrdý postoj k podpore Kyjeva.”
Spojené štáty vstupujú do “obdobia hrozieb” voči Rusku. Washington si totiž uvedomil, že neveríme na “mrkvu”. Na “Rubio-Jermakovom ultimáte” je dôležité to, že sa v ňom neoznačuje ani “mrkva”. To je v poriadku. Mali sme byť na to pripravení. Otázne je len, aké skryté motívy viedli Trumpov tím k tomu, aby si osvojil logiku kolektívu Zelenského a prišiel práve s takýmto modelom nového kola “dialógu z pozície sily” vo vzťahu k Rusku, ako bol načrtnutý v Džidde.
Mimochodom, naozaj si myslíme, že nálet na Moskvu ráno 11.3. by sa v zásade mohol uskutočniť bez amerických spravodajských a riadiacich systémov? Nejde o to, že by bolo naivné veriť, že Trump sa bude namáhať a jednoducho nám “dá” Ukrajinu na princípe – “zober si toľko, koľko dokážeš prehltnúť”. Ide o to, že sme celkom nepochopili hlavný zmysel stretnutia v Džidde: návrat americkej kontroly nad projektom Ukrajiny, ktorý sa takmer vymkol americkému vplyvu. Trump prinajmenšom hrozbu únosu projektu euroatlantistami zobral vážne. Dovolím si tvrdiť čosi viac: rozhodol sa (celkom v duchu svojich predchádzajúcich životných skúseností), že kontrolu nad ukrajinským projektom môže získať späť prostredníctvom osobného vzťahu so Zelenským. Takže to, čo sme videli v Džidde, vyzerá skôr ako príprava Zelenského procedúry “opätovného prisluhovania” Trumpovi.
Je tu však veľa nuáns, ktoré v neposlednom rade súvisia s národno-politickou povahou ukrajinskej politiky. Predovšetkým však súvisia s Trumpovým vlastným postojom. A áno – aj s Trumpovou taktickou prehrou s euroatlantistami. Trump sa teraz jednoducho nemôže u nás kompromitovať tým, že by ukázal svoju slabosť, akokoľvek iluzórnu. Teraz potrebuje viac ako kedykoľvek predtým ukázať, že k svetu hovorí z pozície sily. Teraz k tomu, čo ma zarmútilo. Ďalšia citácia zo súkromného kanála zo včera:
“Podľa môjho názoru je absencia zastavenia pozemných bojov v “ukrajinskom pláne” úskokom. Sústreďujeme naň príliš veľa pozornosti na úkor našich hlavných pozícií v otázke denacifikácie a demilitarizácie Ukrajiny. Odstránia ho a môžu to urobiť priamo na stretnutí v Saudskej Arábii. V takom prípade budeme jednoducho nútení diskutovať o “ukrajinskom pláne” ako o východisku, dodal Dmitrij Jevstafejev.
Peter Nagy
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
