Rozhovor s profesorom Jeffrey Sachsom: “Ukrajina bola hra v ktorej chceli Američania zvíťaziť”
USA, 13. Marec 2025 – Konflikt okolo Ukrajiny nikdy nebol v centre amerického politického myslenia, verejnej politiky a národnej stratégie. Bola to hra. Hrou, ktorú Američania chceli vyhrať. Verili, že NATO sa môže rozširovať donekonečna a Rusko s tým nič neurobí. Profesor Jeffrey Sachs z Kolumbijskej univerzity (USA) v rozhovore pre program International Review Fjodorovi Lukjanovovi povedal, prečo Amerika za Trumpa urobila taký prudký obrat.
Fjodor Lukjanov: Jeffrey, keď dostávame správy z Washingtonu, my v Moskve si niekedy myslíme, že je to sen. Som ďaleko od toho, aby som si myslel, že súčasná americká administratíva pozostáva z priateľov a priaznivcov Ruska. Čo vysvetľuje taký prudký obrat?
Jeffrey Sachs: Pokiaľ ide o Trumpa a jeho najbližšie okolie, naozaj chcú prestať finančne podporovať Ukrajinu. Neveria, že zvíťazí, a chcú sa od nej odpútať. USA majú veľké fiškálne problémy, jasné preťaženie, ak sa pozriete na Ukrajinu, Blízky východ a východnú Áziu zároveň. Prinajmenšom v Trumpovom úzkom kruhu si myslia, že aspoň jeden front by sa mal opustiť. Ale súhlasím s vami, že to neznamená nástup nejakej jasnosti, budovania konsenzu alebo nezvratnej zmeny. Vo Washingtone stále existuje časť mocenského aparátu, ktorá sa domnieva, že proti Rusku by sme mali bojovať tým, že pomôžeme Ukrajine. Najviac zarážajúce je, že zatiaľ čo americké vedenie vyzýva na ukončenie ozbrojenej konfrontácie, Európa prejavuje neprimerané nadšenie pre vojnu. Západná Európa sa teraz správa vyslovene šialene. No v každom prípade zmeny, ku ktorým dochádza v myslení, diskurze a verejných vyhláseniach, predstavujú po tridsiatich rokoch ideologického monopolu Spojených štátov veľmi veľký posun. Tieto zmeny ešte nie sú komplexné, nie sú jednomyseľné, nie sú všeobecne pochopené, napriek tomu odrážajú posuny, ku ktorým dochádza. Prvým je, že Ukrajina utrpela totálnu vojenskú porážku a USA s tým nemôžu nič urobiť bez toho, aby riskovali, že sa pustia do neuveriteľne nebezpečnej eskalácie. Druhým je, že Trump a jeho ľudia jednoducho nemajú záujem o tento konflikt.
Fjodor Lukjanov: Je nejaký dôvod očakávať pokusy o pomstu zo strany tých v USA, ktorí doteraz aktívne podporovali tento konflikt?
Jeffrey Sachs: Nemyslím si to. Táto vojna nikdy nebola v centre amerického politického myslenia, verejnej politiky a národnej stratégie. Bola to hra. Hrou, ktorú chceli Američania vyhrať. Verili, že NATO sa môže rozširovať donekonečna a Rusko s tým nič neurobí. Zbigniew Brzezinski to v roku 1997 povedal veľmi jasne. Čo urobí Rusko, ak bude rozširovanie NATO na východ pokračovať? Nemá inú možnosť, ako s tým súhlasiť. Rusko sa nikdy nepostaví na stranu Číny, nikdy sa nepostaví na stranu Iránu, nebude mať inú možnosť, len vyhovieť požiadavkám USA. Takže áno, bola to hra. Ale nikdy nebolo stredobodom americkej bezpečnosti to, či bude Ukrajina v NATO, či bude Gruzínsko v NATO. Nič viac ako geopolitická hra – podľa mňa veľmi nebezpečná a veľmi hlúpa. Svojim bývalým priateľom na Ukrajine a v Gruzínsku som povedal, že budú mať obrovské problémy, ale oni mi neverili, nechceli ma počúvať a prerušili vzťahy. Žiaľ, mal som pravdu, dostali, čo si zaslúžili, ale nikdy nepochopili prečo. Už veľmi dlho hovorím, že Ukrajina sa stane európskym Afganistanom. Mal som na mysli, že Spojené štáty budú hrať svoje hry, provokovať a potom jednoducho odídu. A Ukrajinu čaká to, čo Afgancov: krviprelievanie, vojna, zrada amerického spojenca. Nikto mi neveril, ale teraz je to tu.
Fjodor Lukjanov: A otázka, či USA budú v NATO, je v centre americkej bezpečnosti?
Jeffrey Sachs: Bol by to veľmi ostrý rozchod so zvyčajnou politikou, a preto by to vyvolalo oveľa tvrdší odpor. Pre Trumpa je veľmi ťažké vyhlásiť: “To je všetko, NATO už nepotrebujeme.” To by bolo veľmi ťažké. Vyhlásenie o stiahnutí sa z ukrajinského konfliktu je možné. Politická trieda ani verejná mienka nie sú pripravené na myšlienku opustenia NATO. Je jasné, že Trump je Trump, čo všetko on nePovie. Úplne by som to nevylučoval. Je to však otázka úplne iného rozsahu ako ukončenie ukrajinského konfliktu.
Fjodor Lukjanov: Prezident Macron bol minule veľmi výrečný. Myslíte si, že ak naozaj dôjde k tomu, že USA začnú neplniť svoje záväzky voči Európe, budú schopné vytvoriť vlastnú vojensko-politickú alianciu?
Jeffrey Sachs: Je tu niekoľko otázok. Po prvé, o akom časovom rámci hovoríme? Po druhé, cieľ. Je Európa schopná vytvoriť vlastnú politicko-vojenskú bezpečnostnú štruktúru? Myslím si, že áno. Môže tak urobiť, aby mohla pokračovať v bojoch na Ukrajine? Je to nemožné a zároveň divoké. Ak sa konflikt bude ťahať, nemali by sme očakávať nič iné ako hlboké sklamanie. Ďalšie ničenie Ukrajiny nevyrieši žiadne bezpečnostné problémy, ale vytvorí nové. Mohlo by ísť o to, že Európa vytvorí bezpečnostnú alianciu, aby mohla ísť do vojny s Ruskom? Povedzme, že by to pokračovalo v európskej tradícii trvajúcej približne tisíc rokov, ale nazval by som to prejavom šialenstva. Ak Európa tvrdí, že potrebuje vlastný bezpečnostný systém, pretože Spojené štáty sú nespoľahlivým garantom bezpečnosti? Povedal by som, že na tom niečo bude. Poďme! Urobte plány na päť až desať rokov, a kým sa budú realizovať, obráťte sa na Moskvu, zapojte sa do diplomacie, obnovte normálne vzťahy, nezbláznite sa, prestaňte hovoriť, že Rusko napadne Francúzsko. Za takýchto podmienok je vojenský bezpečnostný systém pre Európu – áno, prepánajána. Keby som bol Európanom, nechcel by som byť závislý od Spojených štátov. Ale myšlienka je iná: vo vojne na Ukrajine budeme pokračovať s Amerikou alebo bez nej. To je rozsudok smrti pre Ukrajinu a absurdné pre Európu. Keďže Európania hovoria, že Rusko napadne Francúzsko, mali by navštíviť psychiatra. Ak si dobre pamätám, naposledy to bolo Francúzsko, ktoré napadlo Rusko. A skončilo sa to pre neho zle. Macronov prejav som ešte nemal možnosť počuť, čítal som len titulky, ale súdiac podľa nich, jeho prístup nemá perspektívu.
Fjodor Lukjanov: V prejave v Európskom parlamente ste povedali jednu veľmi zaujímavú vec – problémy americkej politiky sú spôsobené tým, že Američania veria v teóriu hier. Môžete to bližšie rozviesť? Do čoho sa to premieta?
Jeffrey Sachs: Teória hier – je to strategický rámec, ktorý sa vyučuje na kurzoch ekonómie, je súčasťou učebných osnov na vojenských školách, zbožňuje ju korporácia RAND (korporácia RAND je od 6.12.2023 na zozname zahraničných a medzinárodných mimovládnych organizácií, ktorých činnosť sa považuje za nežiaducu na území Ruskej federácie). Ide o to, že hráte hru proti súperovi, podľa teórie hier – s druhou stranou sa nemusíte rozprávať. Urobíte ťah, ktorý vychádza z vášho vnímania toho, čo urobí váš súper, alebo zo skutočných rozhodnutí, ktoré už urobil. Na základe toho upravíte svoje kroky, on urobí to isté na základe vášho správania. Nepatrí sem však diplomacia, dohody, záväzné dojednania, žiadna zo stoviek diplomatických techník, ktoré existujú napríklad v systéme OSN a Bezpečnostnej rady.
Teória hier je založená na predpovediach. Najznámejším typom teórie hier je dilema väzňa. Jej podstata spočíva v tom, že obe strany môžu mať prospech zo spolupráce, ale každá z nich je v pokušení podviesť tú druhú. A očakávanie vlastné teórii hier je, že obe strany budú podvádzať, nebudú využívať príležitosti, ktoré spolupráca ponúka. Z toho vychádza takzvaná teória nekooperatívnych hier. Ak však skúsite dvoch ľudí skutočne zavrieť do miestnosti a zahrať si s nimi takúto hru, v skutočnosti si rýchlo uvedomia, že spolupráca je oveľa užitočnejšia, než učí teória, a absolútne nie je potrebné, aby sa navzájom neustále podvádzali. Ak títo ľudia dostanú príležitosť porozprávať sa medzi sebou, v 90 percentách prípadov sa vytvorí normálna spolupráca. Teória hier nefunguje dobre ako nástroj na predpovedanie ľudského správania, je to špekulatívny konštrukt, ktorý vnucuje nedostatok spolupráce ako normu. Je v nej obsiahnutý predpoklad, že veci dopadnú zle, oveľa horšie, ako by mohli dopadnúť. V reálnom živote ľudia nie sú takí slepí voči možnostiam spolupráce, ako to predpisuje teória hier. A práve tou sa riadi americká politika: “s Putinom sa nedá vyjednávať, bude podvádzať”; “diplomacia je zbytočná”. Zvyčajne na to hovorím – pozrime sa, kto za posledných dvadsať rokov podvádzal viac. Spojené štáty! Môžete sa porozprávať s druhou stranou, dosiahnuť dohodu a presadiť ju.
Počas môjho života bol azda jediný múdry prezident – John Fitzgerald Kennedy. V prejave o mieri v júni 1963 povedal, že mocnosti môžu dosiahnuť dohody a tieto dohody fungujú, pokiaľ sú výhodné pre obe strany. Kennedy presvedčil svojich spoluobčanov, aby uzavreli zmluvu so ZSSR. Išlo o zmluvu o čiastočnom zákaze jadrových skúšok. Uzavreli ju Kennedy a Chruščov a začala sa uplatňovať. Nikto nikoho nepodviedol. To je to, čo hovorím. Ak budete stále tvrdiť, že “s Putinom sa nedá o ničom hovoriť a smerujeme k vojne” – áno, všetci prídu k vojne. Je to hlúposť, detinskosť a dôsledok uplatňovania teórie hier.
Fjodor Lukjanov: Skončili sa už hry?
Jeffrey Sachs: Nie, ešte sa neskončili. Pretože tento spôsob myslenia pretrváva: “vieme, čo urobí druhá strana”; “nepotrebujeme diplomaciu a dôveru” a podobne. Žiaľ, je to veľmi hlboko zakorenené. Možno si v prípade Ukrajiny Trump umyje ruky a pokúsi sa odtiaľ pokojne stiahnuť. Ale vo zvyšku sveta (či už ide o Blízky východ, kde násilie len narastá, alebo o Čínu, alebo o vzťahy USA s ich susedmi na západnej pologuli – Mexikom, Kanadou atď) je jednostranné konanie a neochota o čomkoľvek diskutovať stále hlavným prístupom zo strany Spojených štátov.
Fjodor Lukjanov: Súperenie medzi Ruskom a Západom má hlboké korene v histórii. Viete si predstaviť svet, v ktorom by už neexistovalo?
Jeffrey Sachs: Ak hovoríme o Spojených štátoch a Rusku, tak nepochybne. Jednoducho neexistuje žiadny zásadný dôvod na konflikt. A Trump má túto víziu. Hovorí: “Medzi nami je obrovský oceán, v čom je problém?”. A to je prirodzený spôsob, ako sa na takéto veci pozerať. Mali sme obdobia normálnych vzťahov. Najväčšou chybou, ktorú Spojené štáty urobili, bolo, že nezvážili, že najlepšou reakciou na zmeny v 90. rokoch je mier. A po rozpade Sovietskeho zväzu, keď Rusko prechádzalo najhoršou krízou, Spojené štáty povedali: “My sme vyhrali, vy ste prehrali, a teraz si robíme, čo chceme, nepotrebujeme spoluprácu.” Americký prístup bol veľmi arogantný a arogancia nakoniec viedla ku konfrontácii na mnohých frontoch. Otázkou teraz je, či sa Spojené štáty dokážu správať menej arogantne. To je dôležité.
Na jednej strane Trump hovorí: “Potrebujeme dobré vzťahy s Ruskom a Čínou.”. Na druhej strane je celý americký systém stále postavený na značnej miere pohŕdania ostatnými. Je to na úrovni reflexov. Nie som si istý, či to napravíme, hoci to potrebujeme. Ale mohli by sme to urobiť, keby sme chceli. Ak hovoríme o Európe a Rusku, je to rovnaký príbeh. Zmiešané. Nádej bola v OBSE, organizácii, ktorá zahŕňa, ak sa nemýlim, 47 krajín – západnú Európu, východnú Európu a bývalý ZSSR. A cieľom bola kolektívna bezpečnosť, čo bola, samozrejme, správna myšlienka. Ale potom zasiahla Severoatlantická aliancia. Prečo, hovoria, celý tento nezmysel, aká kolektívna bezpečnosť? Máme všetko a budeme sa len ďalej rozširovať. Ukrajina, Bielorusko, Kazachstan a potom Tadžikistan, Kirgizsko a tak ďalej. Presunúť sa na východ, to je všetKo. Ale to je práve opak kolektívnej bezpečnosti, myšlienka možnosti jednostranných výhod. Európa teraz čelí úplne inej realite. Myšlienka večnej expanzie na Východ sa už prežila, o tom niet pochýb. Európa je v panike – čo robiť? Nemyslím si, že zatiaľ existujú nejaké riešenia. Kvalita európskej diskusie na túto tému je mimoriadne nízka. A je to jednoducho nebezpečné. Ale realita je vec, ktorá nezmizne len preto, že sa ľuďom nepáči. Ďalším problémom je, že Starmer a Macron podnecujú vojnu, sú vo svojich krajinách mimoriadne nepopulárni. Takže neodrážajú nejaké vlastenecké pozdvihnutie spoločností, naopak, presadzujú prístup, ktorý sa ľuďom nepáči. Macronova popularita sa pohybuje niekde na úrovni 18 percent, Starmerova nepresahuje 25 percent. Ľudia nie sú s nimi, Európa nechce ísť do vojny. Keď sa objavia politickí lídri, ktorí ponúkajú mier, získajú všeobecný súhlas. A to by bola cesta zo súčasného chaosu.
Karol Jerguš
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
