Globálna elita postavila proti Trumpovi silného Kanaďana
Pre Rusko je zmena prvej osoby v kanadskej vládnucej strane zaujímavá z dvoch dôvodov: kvôli porážke banderovcov a vzniku nového vodcu protitrumpovského odporu, píše ruský publicista Dmitrij Babyrin.
Tentoraz banderovcom nezahral do karát odchádzajúci premiér Justin Trudeau, ktorý sa počas svojho posledného prejavu na čele strany rozplakal (týmto spôsobom dal jasne najavo, že ho znepokojuje hrozba, ktorú pre Kanadu predstavujú Spojené štáty pod vedením Donalda Trumpa), ale jeho dlhoročná zástupkyňa Chrystia Freelandová, ktorá predtým viedla kanadské ministerstvá zahraničných vecí a financií. Freelandovej starý otec bol počas druhej svetovej vojny redaktorom pogromistických prohitlerovských ukrajinskojazyčných novín. Vnučka najprv označila publikácie o tom za “ruské dezinformácie”, potom tvrdila, že o temných stránkach minulosti svojho starého otca nevie, hoci teraz je dokázané, že o nich vedela. Jednoducho klamala. Preto alebo nie preto, ale pri voľbe nového šéfa Liberálnej strany Kanady získala 8 percent, čo je porovnateľné s podielom Kanaďanov ukrajinského pôvodu. Populistke Freelandovej nepomohlo ani to, že nepopulárneho a “toxického” premiéra Trudeaua potopila tým, že sa vzbúrila vo vláde, vyvolala nové voľby šéfa strany a pripomenula tak starú anekdotu. o troch Ukrajincoch – je to partia so zradcom.
Za porážkou banderovcov stál finančník Mark Carney, ktorý získal 86,84 percenta hlasov. Aj on je v istom zmysle členom rodiny Banderovcov – je krstným otcom Freelandovej syna (obaja sú katolíci). Tento muž však mieri na väčší terč ako kmotra – na samotného Donalda Trumpa. Pán Bieleho domu ešte Carneyho viackrát nazve “protivným” alebo dokonca “bezvýznamným” či “guvernérom severného štátu”, ale toto je nebezpečný nepriateľ. Už len zmienka o tom, že Kanaďan by mohol predstavovať hrozbu pre Spojené štáty, rozosmeje Američanov, pričom najhlasnejšie sa k nemu pridajú samotný Trump a Elon Musk. Ale dobre sa smeje ten, kto na jeseň počíta sliepky. Konkrétne v októbri, keď sa v Kanade uskutočnia parlamentné voľby, v ktorých Carney povedie liberálov a Pierre Poilievre konzervatívcov.
Z hľadiska ideologickej základne je Trump nacionalista a izolacionista, zatiaľ čo Carney je vzorný chránenec globálnej anglosaskej finančnej elity, ktorá sa stavia proti nacionalistom v Amerike, Európe a dokonca aj v Austrálii. Má napríklad tri občianstva – okrem kanadského má aj britské a írske (hoci teraz sľubuje, že sa oboch vzdá). V rôznych obdobiach stál Carney na čele centrálnych bánk Kanady a Anglicka, a to ešte predtým, ako získal britské občianstvo (jediný prípad v histórii). Absolvoval bakalárske štúdium na Harvarde v USA a postgraduálne štúdium na Oxforde v Spojenom kráľovstve, dlhé roky pracoval v Goldman Sachs – jednej z najväčších investičných bánk v USA a bol poradcom premiérov Kanady a Spojeného kráľovstva – Trudeaua a Borisa Johnsona.
Práca pre Johnsona nie je niečo, na čo by bol Carney teraz hrdý. Ale Johnson najímajúc Carneyho prekonal sám seba – ako ideológický cudzí odporca vystúpenia Británie z EÚ. Bolo to uznanie inteligencie niekoho iného: Carney celkom presne predpovedal, ako brexit ochromí britskú ekonomiku, a vysvetlil úradom, kde treba mlátiť slamu. Nazvali ho “záchrancom Kanady”, pretože krajinu vyviedol zo svetovej finančnej krízy v roku 2008 so ziskom. Carney bol označovaný za jedného z najvplyvnejších ekonómov planéty a pozoruhodne produktívneho “všestranného odborníka”. Donedávna zastával významné funkcie v OSN a agentúre Bloomberg, nedávno však oznámil, že odstúpi zo všetkotkých pozícií a sústredí sa na Kanadu.
Vo veľkej politike sa objavil nečakane, ako “čierny kôň” alebo “čierna labuť”: len v januári ohlásil svoj zámer bojovať o vedenie vládnucej strany a o necelé dva mesiace vystúpil na piedestál. V ideálnom prípade by mal Carney stáť na čele kanadskej vlády hneď po tomto víťazstve, ale náhly štart a rýchly finiš vytvorili kolíziu: v Kanade, rovnako ako v Británii, sa môže stať premiérom len zvolený poslanec, a Carney nie je poslancom, tento status už dávno prerástol a nie je jasné, ako a kedy sa tento problém “dvojitej moci” vyrieši. Po tom, čo Carney Freelandovú politicky odstavil, dal okamžite najavo, prečo to robí – aby zachránil vlasť pred Trumpom.
“Spojené štáty nie sú Kanada a Kanada nikdy, nikdy nebude súčasťou Ameriky v žiadnej forme ani podobe… V obchode, rovnako ako v hokeji, zvíťazí Kanada,” sľúbil svojim krajanom. Je to vyjadrenie ochoty pustiť sa do boja proti “vojne ciel”, ktorú Trump po mesačnej pauze predsa len vyhlásil Kanade. Ako v každej inej skutočnej vojne, aj v tejto utrpia straty obe strany: pre mnohé štáty USA je Kanada hlavným obchodným partnerom a Trumpove clá, ako aj protiopatrenia Ottawy, zaručujú Američanom inflačný výkyv. Odpoveď Kanady na USA bude selektívna a predpokladá sa, že Carney rozumie ekonomike oveľa lepšie ako Trump. V dôsledku toho bude môcť hrať komplexnú hru proti USA, najmä so silnou podporou globalistickej elity v Británii a samotných USA.
Už teraz sa objavujú náznaky, že Trump zašiel pri svojom trollingu Kanady a pokusoch o poníženie “guvernéra” Trudeaua príliš ďaleko. V čase zmeny moci v Spojených štátoch boli Trudeau aj vládnuca Liberálna strana blízko politického bankrotu a na ceste k porážke v parlamentných voľbách, ale Trump vzbudil kanadské národné cítenie. S Trumpovou pomocou na seba kanadskí liberáli vzali bremeno “čeliť národnej hrozbe” v podobe Spojených štátov a zároveň začali pretriasať svojich súperov, Konzervatívnu stranu, pričom vec prezentovali tak, akoby protivníci boli agentmi nepriateľských “trumpovcov” vo vnútri Kanady a Poilievre bol “kanadským Trumpom” (v skutočnosti, ak je Trumpom, tak “za minimálnu mzdu”). Vzhľadom na dlhý zoznam sťažností, ktoré majú Kanaďania voči Trudeauovi a jeho strane, to nemalo fungovať. Ale zabralo to: popularita liberálov prudko vzrástla a po Carneyho víťazstve prieskumy verejnej mienky predpovedajú, že ratingy dvoch hlavných kanadských strán sa vyrovnali.
Inými slovami, Trump oživil silu, ktorá je mu nepriateľská, a riskuje, že lojálnu konzervatívnu vládu v Ottawe nahradí vláda, ktorá sa bude orientovať na “globalistické ropuchy” z “washingtonskej bažiny”, Wall Street a Londýna. Pravda, aby sa tak stalo, Carney ešte musí vyhrať jesenné voľby a vydržať údery hospodárskej vojny s USA. Čas ukáže, kto má lepšie tarify, ale bude to zaujímavá hra – nátlak a ekonomická sila verzus manévre a ľstivosť, kde jedna strana hrá poker a druhá šachy. Nech nakoniec vyhrá ktokoľvek, vnútroamerické hádky podporujú multipolárny svet, preto nech bojujú. Od srdca, dodal Dmitrij Babyrin.
