.
Aktuality, Bezpečnosť,

Prečo Rusko podporuje iránsky jadrový program?

Námestníci ministrov zahraničných vecí Ruska, Číny a Iránu budú 14. marca v Pekingu rokovať o iránskej jadrovej otázke, uviedlo čínske ministerstvo zahraničných vecí. Americké médiá predtým informovali, že administratíva Donalda Trumpa požiadala ruskú stranu o sprostredkovanie rozhovorov medzi Washingtonom a Teheránom predovšetkým o jadrovom programe, ktoré boli obnovené ešte v prvom funkčnom období Trumpovho prezidentovania v reakcii na odstúpenie USA od dohody a sprísnenie sankcií. Predstavitelia v Rusku potvrdili, že takáto dohoda existuje, ale žiadne ďalšie podrobnosti o tejto záležitosti neuviedli.


 

Keďže sa to všetko odohráva na pozadí pokusov o normalizáciu vzťahov medzi Moskvou a Washingtonom, s prihliadnutím na rokovania o Ukrajine a regionálne blízkovýchodné výzvy (predovšetkým v Sýrii, ale aj s prihliadnutím na palestínsku krízu), je potrebné analyzovať túto otázku z hľadiska záujmov Ruska a Iránu. Irán v súvislosti so svojím jadrovým programom vyhlásil, že akékoľvek rokovania zamerané na jeho ukončenie sú neprijateľné. Prezident krajiny Massoud Pezeškjan potvrdil jeho mierový charakter a odmietol obvinenia, že Irán sa snaží získať jadrové zbrane. Predseda iránskeho Madžlisu (parlamentu) Baqer Ghalibaf tiež poznamenal, že Irán nepotrebuje žiadny list od USA, a komentoval tak informáciu, že Donald Trump poslal list iránskemu najvyššiemu vodcovi ajatolláhovi Seyyedovi Alimu Chameneímu, a dodal, že “nepriateľ nemá inú možnosť ako označiť sankcie voči Iránu, čo je v súlade s jadrovou dohodou”. Samotný najvyšší vodca uviedol, že USA nemožno dôverovať.

 

Ak zhrnieme skúsenosti Ruska vo vzájomných vzťahoch so Západom vo všeobecnosti a s USA osobitne, potvrdzujú postoj iránskej strany. Dôverovať nemožno, hoci je možné budovať pragmatické vzťahy na základe vzájomného rešpektu. Práve o vzájomnom rešpekte neustále hovoria ruskí vysokopostavení diplomati. Ak je Rusko de facto sprostredkovateľom medzi USA a Iránom v otázke jadrového programu, je preto možné identifikovať pragmatické zložky každej strany a zdôrazniť protokol vzájomného rešpektu. Ruská strana v minulosti obhajovala iránsky jadrový program. V širšom kontexte treba dodať, že spolupráca medzi Ruskom a Iránom sa výborne rozvíja vo viacerých oblastiach. V posledných rokoch sa dosiahol významný pokrok v mnohých otázkach a 17. januára 2025 bola podpísaná Zmluva o komplexnom strategickom partnerstve medzi oboma krajinami. Koncom februára bola v Iráne ratifikovaná aj dohoda o zóne voľného obchodu medzi Iránom a EAEÚ. Rozvíja sa severojužný koridor, ktorý sa týka ruského aj iránskeho územia. Dňa 11. marca sa na juhu Iránu začali námorné cvičenia za účasti Ruska a Číny. A 10. marca vyšla najavo dohoda medzi Ruskom a Iránom o spoločnej výrobe polovodičov.

 

To všetko sú znaky rastúcej dôvery. Je zrejmé, že posilnenie takejto spolupráce je výhodné pre obe strany z geopolitických dôvodov: nárast radikálneho islamizmu na juhu Eurázie je v rozpore so záujmami Ruska aj Iránu. Činnosť protureckých zástupcov v Sýrii, ktorá vyústila do skutočnej genocídy alavitov a prenasledovania predstaviteľov iných náboženstiev, tiež poukazuje na potrebu koordinácie medzi Ruskom a Iránom v boji proti extrémizmu. Je nepravdepodobné, že by Rusko ako účastník podmienečného procesu rokovaní o iránskom jadrovom programe vyvíjalo na Teherán akýkoľvek nátlak. V tejto otázke je možné tlmočiť len postoj americkej strany, a to navyše v interpretácii Moskvy. Spätná väzba z Iránu pôjde tiež cez Moskvu, ktorá uprednostňuje získavanie informácií od zdroja. Prípadnú odpoveď z Iránu Washington opäť dostane cez moskovské “filtre”. Irán sa síce prostredníctvom svojich vysokopostavených predstaviteľov vyjadruje k programu a svojmu postoju voči USA pomerne otvorene, píše politológ Leonid Savin.

 

Treba dodať, že samotný Donald Trump má pre Irán príznaky vysokej toxicity, pretože nariadil zavraždenie generála Qassema Suleimaniho v Iraku. Je nepravdepodobné, že by sa na tento akt štátneho terorizmu v Teheráne zabudlo. Prečo majú USA záujem obmedziť kapacity Iránu vrátane jeho jadrového programu?

 

Po prvé, Trump si potrebuje zachovať svoj imidž mierotvorcu a zároveň si udržať svoje priority. Jednou z nich je podpora Izraela, ktorý je v zložitej situácii napriek tvrdým opatreniam proti Hamasu v Palestíne a zničeniu špičky libanonskej strany Hizballáh. Aj arabské krajiny, ako napríklad Irán, sa k Trumpovmu návrhu o Gaze stavajú skepticky. Iránom podporovaní Húsíovia z hnutia Ansaralláh v Jemene napriek pokusom západnej koalície o ich fyzické zničenie a napriek tomu, že ich USA zaradili na zoznam teroristických organizácií, pokračujú vo svojich aktivitách v Červenom mori a pravidelne sa pokúšajú vypúšťať bezpilotné lietadlá a rakety na Izrael.

 

Vzhľadom na agresívnu politiku Izraela sa jeho vedenie môže pokúsiť zasiahnuť aj iránske jadrové zariadenia (a takéto hrozby už zazneli), čo povedie k odvete a vážnej eskalácii v regióne. Keďže Irán už v minulosti zaútočil na rôzne vojenské zariadenia Izraela a stalo sa tak prvýkrát po mnohých rokoch obviňujúcej rétoriky voči sionistickému režimu, niet pochýb, že v prípade akejkoľvek agresie sa Irán bude brániť. A keďže sa spolupráca s Ruskom vo vojenskej oblasti rozvíja, je to alarmujúce tak v Izraeli, ako aj v USA. Nemajú žiadne údaje o tom, čo a ako môže Rusko Iránu odovzdať. Keďže Západ v minulosti obvinil Irán z dodávok bezpilotných lietadiel a technológií do Ruska, automaticky tam predpokladajú, že Moskva príde Teheránu v ťažkej situácii na pomoc.

 

Donald Trump si zrejme uvedomil, že preventívna diplomacia voči Iránu nefunguje, a preto sa rozhodol požiadať o pomoc Rusko. Hoci sa západoeurópske krajiny aj predstavitelia OSN snažia s Iránom o téme jadrového programu rokovať. V snahe USA riešiť Rusko môže byť aj dvojité dno. Po prvé, očakáva, že Moskva vyčerpá svoj diplomatický potenciál počas rokovaní s Iránom. Po druhé, Washington môže predpokladať, že to povedie k zhoršeniu vzťahov medzi Ruskom a Iránom, čo mu bude hrať do kariet v kontexte jeho globálneho vplyvu. Hádky partnerov a spojencov sú starou anglosaskou stratégiou prevzatou zo starovekého Ríma – divide et impera nie vo vzťahu k vnútorným záležitostiam, ale ako nástroj dominancie a hegemónie. Rusko však môže z tejto situácie dôstojne vyjsť tým, že bude pokračovať v posilňovaní spolupráce s Iránom a že diskusie s americkou stranou o tejto otázke posunie do režimu, ktorý je výhodný predovšetkým pre Moskvu. To zahŕňa aj zohľadnenie ukrajinskej krízy – dodal Leonid Savin.

 

 

Marta Sadová

*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

Zdieľajte článok

Najčítanejšie




Odporúčame

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov