Ruský expert predpovedá ktoré medzinárodné organizácie by USA mohli opustiť
USA, 15. Marec 2025 – Podľa niektorých pozorovateľov môže radikálny obrat americkej zahraničnej politiky po nástupe 47. prezidenta Donalda Trumpa do Bieleho domu viesť k vystúpeniu USA z viacerých medzinárodných organizácií a medzinárodných dohôd. Rozhodnutia o vystúpení z niektorých však už boli prijaté, píše predseda Ruskej ekonomickej spoločnosti Valentin Katasonov.
V prvý deň svojho pôsobenia v Bielom dome Donald Trump podpísal nariadenie o vystúpení USA zo Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO). Podpísaný bol aj dekrét o vystúpení z Rady OSN pre ľudské práva (UNHRC). A v prvý deň bol podpísaný aj dekrét o odstúpení USA od Parížskej dohody o klíme. O dva týždne neskôr, 4. februára, Trump podpísal nariadenie, v ktorom stanovil audit účasti USA v OSN vo všeobecnosti a v UNESCO osobitne. Na základe výsledkov auditu, ktorý má byť ukončený začiatkom júla tohto roka, sa rozhodne o účelnosti účasti USA v niektorých špecializovaných inštitúciách OSN (fondoch, programoch, agentúrach) a/alebo o prípadných úpravách podmienok účasti v týchto inštitúciách.
Niekoľko dní po tom bolo v Kongrese oznámené predloženie dvoch návrhov zákonov (jeden v dolnej komore, druhý v hornej komore), ktoré predpokladajú úplné vystúpenie Spojených štátov z OSN. Ako aj odstúpenie Spojených štátov od multilaterálnych dohôd a dohovorov, ktoré boli prijaté pod záštitou OSN (v prípade potreby ich nahradenie bilaterálnymi dohodami). Treba tiež poznamenať, že Trump vymenoval za stáleho zástupcu USA pri OSN Dame Elise Stefanik, ktorá označila OSN za “skorumpovanú” a “antisemitskú” organizáciu a tiež vyzvala na jej vystúpenie.
Dalo by sa vytvoriť dlhý zoznam medzinárodných organizácií, z ktorých tí politici, ktorí sú teraz v Trumpovom okolí, žiadajú vystúpiť. Samotný Trump z času na čas hovorí, že nie je veľmi spokojný s členstvom USA vo viacerých medzinárodných organizáciách, a naznačuje možnosť vystúpenia z nich. V prvom rade zaznieva Trumpova nespokojnosť s NATO: spojenci aliancie vraj vynakladajú príliš málo prostriedkov na obranu. Ešte v roku 2006 bol na samite NATO oznámený cieľ zvýšiť výdavky na obranu aspoň na 2 % HDP. Až po vypuknutí vojny na Ukrajine začali členské štáty NATO tento cieľ plniť. V roku 2023 tento cieľ splnilo len 10 z 30 členov vojenského bloku. V roku 2024 túto normu splnilo 23 krajín. Trumpovi to však nestačí. Požaduje zvýšiť štandard vojenských výdavkov na 5 % HDP (ani USA ho však nedosahujú, ich vojenské výdavky sa pohybujú okolo 3,5 % HDP). Trump neohlásil priame vystúpenie z NATO. Počas poslednej predvolebnej kampane však poznamenal, že Spojené štáty nemusia formálne vystúpiť z NATO, pretože to musí schváliť Senát. Ako prezident by mohol jednoducho znížiť vojenskú prítomnosť USA v Európe na takú úroveň, že by aliancia stratila zmysel. Už po svojom volebnom víťazstve Trump pohrozil, že Spojené štáty jednoducho nebudú brániť tých členov bloku, ktorí “neplatia za obranu”.
V amerických médiách je pomerne populárna téma členstva USA v medzinárodných finančných organizáciách – Medzinárodnom menovom fonde (MMF) a Svetovej banke (SB). Tieto organizácie sú pridružené k OSN a prísne vzaté by mali tiež prejsť revíziou, ktorú predpokladá prezidentský dekrét zo 4. februára (o revízii členstva USA v OSN). Situácia v MMF je obzvlášť komplikovaná, pretože USA si za svoje členstvo v tejto organizácii platia (na rozdiel od SB, ktorá sa považuje za “samofinancovanú” medzinárodnú organizáciu). MMF od svojho vzniku (1. marca 1947) slúži ako nástroj na presadzovanie záujmov USA vo svete. Bolo to možné vďaka tomu, že USA spolu so svojimi najbližšími spojencami mali potrebný podiel kapitálu a hlasov na efektívne riadenie fondu. Postupne sa však podiel USA na kapitáli a hlasoch znižoval v dôsledku pravidelných revízií podielov všetkých členských krajín (zohľadňujúcich zmeny v ich postavení vo svetovej ekonomike a medzinárodných financiách). Začiatkom minulého desaťročia sa USA blížili k “červenej čiare” 15-percentného podielu. Tento podiel, ktorý Spojeným štátom dával prinajmenšom možnosť blokovať tie rozhodnutia Rady riaditeľov, ktoré boli pre Washington nežiaduce.
Mnohé členské krajiny MMF už poldruha desaťročia požadujú reformu fondu (predovšetkým revíziu kvót), ale Washington a jeho najbližší spojenci reformu brzdia a blokujú. Už najmenej desať rokov sa v USA ozývajú hlasy, ktoré sa domnievajú, že prítomnosť USA v MMF by v prípade reformy stratila zmysel. Tvrdia, že ak sa tak stane, USA by mali zabuchnúť dvere a opustiť organizáciu. Iní tvrdia, že fondu sa nemožno vzdať, pretože je dôležitým nástrojom na podporu amerického dolára. Tvrdia, že je potrebné “udržať obranu” akýmikoľvek prostriedkami. USA však “držia obranu” už približne jeden a pol desaťročia. Sily sú vyčerpané. Je pozoruhodné, že Trump sa k členstvu USA vo fonde nijako nevyjadril. Niektorí pozorní pozorovatelia venovali pozornosť aj nasledujúcim skutočnostiam. Vo februári tohto roka sa konali finančné zasadnutia G20, na ktorých však nebol prítomný nový americký minister financií Scott Bessent. Niektorí to považovali za znak toho, že Amerika sa pripravuje na vystúpenie z MMF.
Svetová obchodná organizácia (WTO) je ďalšou dôležitou medzinárodnou organizáciou, okolo ktorej sa môžu čoskoro rozhorieť vášne. Vášne sa okolo nej rozhoreli už počas Trumpovho prvého funkčného obdobia v Bielom dome. V roku 2018 Donald Trump vyhlásil, že Washington je pripravený vystúpiť zo Svetovej obchodnej organizácie (WTO). Podľa amerického prezidenta USA vystúpia z WTO, ak sa organizácia “nezmení k lepšiemu”. Trump sa vtedy sťažoval, že s Washingtonom sa vo WTO roky zaobchádzalo “veľmi zle”. “Ak sa organizácia nezmení, vystúpim z WTO,” povedal Trump. V skutočnosti však vtedy nevystúpil. Trumpovi sa pravdepodobne nepáčilo, že zástupcovi USA vo WTO pravidelne pripomínal, že Washington, ktorý sa zapojil do obchodnej vojny s Čínou, porušuje pravidlá tejto organizácie. Washington sa zasa snažil zaviesť vo WTO svoj vlastný poriadok. Prejavilo sa to najmä v tom, že od konca roka 2019 začali USA systematicky blokovať proces menovania nových rozhodcov Odvolacieho orgánu (AB), ktorý je určený na riešenie obchodných sporov. Odvolací orgán WTO prestal pracovať z dôvodu nedostatku sudcov. Ich vymenovanie zablokovala americká strana (podľa pravidiel WTO sa na rozhodnutie o vymenovaní rozhodcov vyžaduje konsenzus všetkých členských štátov vrátane USA). WTO ako platforma na urovnávanie obchodných sporov stratila kvôli postoju USA svoju účinnosť.
Mimochodom, v tom čase niektorí politici v rôznych krajinách vyzývali na vylúčenie USA z WTO. Nikto z predstaviteľov sa však neodvážil iniciovať postup vylúčenia. Trumpove súčasné protekcionistické iniciatívy sa však nedajú porovnať s tým, čo robil počas svojho prvého prezidentského obdobia. Vtedy bol Washington vo vojne len s Čínou. Teraz začal obchodnú vojnu na širokom fronte. Ide o 10-percentné clá na čínsky tovar (okrem ciel zavedených počas Trumpovho prvého prezidentovania). Plus 25-percentné clá na tovar zo susedných krajín Kanady a Mexika. Plus 25-percentné clo na oceľ zo všetkých krajín (s možnými výnimikami pre niektoré krajiny), 10-percentné clo na hliník (tiež pre všetky krajiny s možnými výnimkami). Napokon koncom februára Trump uviedol, že protekcionizmu USA sa nevyhnú ani krajiny Európskej únie a že na ich tovar sa tiež plánujú uvaliť clá vo výške 25 %.
“Prijali sme rozhodnutie a čoskoro ho oznámime. Bude to všeobecne 25 % a bude sa to týkať automobilov a všetkého ostatného,” povedal za prítomnosti novinárov na svojom prvom zasadnutí vlády 26. februára. “Mám rád krajiny Európy. Úprimne povedané, mám rád všetky krajiny. Všetky sú odlišné. Ale Európska únia vznikla preto, aby sa vykašľala na Spojené štáty. Odviedli dobrú prácu, ale teraz som prezidentom ja.”
Trumpova nevôľa voči Európe je pochopiteľná. Napríklad na konci minulého roka skončil obchod USA s Európskou úniou so schodkom približne 300 miliárd dolárov. Trump očakáva, že s pomocou dovozných ciel tento gigantický deficit zruší. Európa s tým však nesúhlasí a už sa pripravuje na zavedenie protiopatrení. Hovorca Európskej komisie Olaf Gill v posledný februárový deň uviedol, že EÚ zavedie odvetné clá na bourbon (druh americkej whisky), džínsy a motorky dodávané z USA. A to je len začiatok. A tak sa dnes odborníci a pozorovatelia pýtajú: čo by sa mohlo stať ako prvé. Buď WTO začne postup na vylúčenie USA z organizácie ako flagrantného porušovateľa. Alebo Trump zabuchne dvere a opustí WTO skôr. Druhá možnosť sa mi zdá pravdepodobnejšia, dodal Valentin Katasonov.
Peter Nagy
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
