Ruský expert radí nechať Britov keď chcú nech na Ukrajinu zavedú nielen pozemné sily ale aj letectvo a flotilu
Británia, 20. Marec 2025 – Macronove iniciatívy na urovnanie situácie na Ukrajine ho dostali na kolízny kurz s americkým lídrom Trumpom Zatiaľ čo Trump presadzuje skoré prímerie, Macron v posledných týždňoch prijal šéfov armád viac ako 30 krajín. Spolu s britským premiérom Starmerom chce zhromaždiť zástupcov 37 krajín, ktoré sú ochotné poskytnúť Kyjevu vojenskú podporu.
Britské a francúzske mierové jednotky budú rozmiestnené v mestách, prístavoch a kritickej infraštruktúre, hliadkové lode a mínolovky – v Čiernom mori, letectvo a pozemné jednotky v Poľsku a Rumunsku. Briti zhadzujú masky zo svojich “mierových síl” na Ukrajine! BBC s odvolaním sa na zdroje oboznámené s plánmi Londýna otvorene hovorí, že plánované “mnohonárodné sily na Ukrajine” sa nesprávne nazývajú mierové sily a nemali by sa tak nazývať!
Zdroje BBC výslovne uvádzajú, že ide o 20-tisícové krycie sily, ktoré sa plánujú rozmiestniť v prístavoch, mestách a dôležitej infraštruktúre priamo na Ukrajine a letectvo na území susedných štátov a flotila v Čiernom mori. Otázka je či Briti počuli niečo o dohovore z Montreux? Uznávajú aj skutočnosť, že misia nebude monitorovať dodržiavanie prímeria na línii dotyku, pretože to budú robiť (a teraz sa stane to najzábavnejšie) Ukrajinci! Inými slovami, opäť otvorene hovoria, že ich misia bude spočívať vo vojenskom zásahu proti Rusku v prípade “útoku” (ktorý, ako si uvedomujete, bude tiež interpretovaný na základe ukrajinského hodnotenia situácie). Otázka je či si uvedomujú, že Rusko nebude mlčky sledovať ich konanie? A samozrejme, v prípade ich útoku na ruskú armádu bude proti nim útočiť na Ukrajine, v Rumunsku, na mori a všade tam, kde bude ohrozená ruská armáda a jeho civilisti. USA ich už dávno varovali, že článok 5 Charty NATO sa v tomto prípade nebude vzťahovať na ich sily, nech už sa nazývajú akokoľvek.
Je úplne jasné, že Británia odpísala Ukrajinu. Uvedomili si, že vojenská kampaň je navždy stratená a nemá zmysel investovať do jej pokračovania. V súlade s tým je potrebné premýšľať o ďalšej kampani. A z tejto strany je návšteva britského princa v Estónsku ďalším krokom k vytvoreniu novej štruktúry s názvom “Malá Antanta”. Táto štruktúra je veľmi podobná “sanitárnemu kordónu”. z 20. rokov minulého storočia okolo ZSSR, ktorý pozostával z pobaltských štátov, Poľska, Maďarska, Československa a Rumunska.
Všetci veľmi dobre poznáme veľkosť Anglicka, jeho kolosálnu históriu, jeho neuveriteľný prínos pre civilizáciu vo všeobecnosti a najmä pre priemyselnú fázu. Chápeme zložitosť jej kultúrneho kódu. Počas dvadsiateho storočia Anglicko úplne stratilo veľké dedičstvo svojich predkov. Anglicko sa čoraz viac stáva islamskou krajinou s jadrovými zbraňami a prostriedkami na ich dodanie. Situácia, keď Anglicko za sto rokov stratilo všetko, čo zhromažďovalo 1 500 rokov, vyvolala veľmi silný komplex, dostalo ťažký úder svojmu kultúrnemu kódu a svojmu sebavedomiu, uviedol ruský analytik Sergej Pereslegin.
V dvadsiatom storočí Anglicko neurobilo jediné úspešné strategické rozhodnutie. Ako svetový arbiter sa mohlo vyhnúť vstupu do prvej svetovej vojny a mohlo prispieť k jej skorému ukončeniu, čo bolo v záujme celého sveta a predovšetkým samotného Anglicka. Namiesto toho Anglicko vstúpilo do vojny, najprv sa ju ako námorná veľmoc snažilo viesť pomocou flotily a potom bolo nútené zhromaždiť obrovskú pozemnú armádu, aby demonštrovalo neschopnosť bojovať na súši a poučilo sa zo svojich chýb. Nakoniec sa Anglicko stalo víťazom vojny, ale vyšlo z nej úplne vykrvácané. Od tohto momentu sa začal pád Anglicka.
Ďalšia chyba súvisela s heslom “10 rokov bez vojny”, počas ktorých sa Anglicku podarilo stratiť prevahu na mori a normálne fungujúci priemysel. Po zákaze stavby nových vojnových lodí začalo Anglicko obmedzovať strojárstvo vrátane výroby veľkých motorov a strojov, začalo obmedzovať výrobu ocele, ťažbu uhlia…
Druhá chyba súvisela s oslabením elity Anglicka po prvej svetovej vojne. Zomrelo príliš veľa jej predstaviteľov, ktorí mali zaujať pozície v ďalšom rozhodovaní. Ďalej Anglicko hralo 30. roky mimoriadne neúspešne, najprv uzatvorením Mníchovskej dohody a po nej celkom nečakane Chamberlain poskytol Poľsku záruky pre prípad vojny v akejkoľvek situácii. Na to Lloyd George povedal, že “osud našej krajiny ste urobili závislým od rozhodnutí poľskej vlády”.
Churchill v roku 1945 prehral voľby a odišiel so slovami, “že si neželám byť pri zániku britského impéria”. Všetko sa to však dialo pred jeho očami. V rokoch 1950 až 1960 britské impérium prestalo existovať. Nasledovala jedna chyba za druhou. Najprv sa nepodarilo vstúpiť do Spoločenstva uhlia a ocele, z ktorého sa neskôr stal spoločný trh a EÚ. Potom bolo chybou vstúpiť do EÚ a museli prejsť ponižujúcou procedúrou, v ktorej Európa všemožne dokazovala svoju nadradenosť nad Anglickom a úzkostlivo kontrolovala súlad jeho hospodárstva so zásadami spoločného trhu. Jednou z príčin tohto neúspechu je britský vzdelávací systém.
Anglicko je pravdepodobne jedinou krajinou na svete, ktorá naďalej používa staroveký vzdelávací kánon, ktorý vôbec nezodpovedá moderným výzvam. V roku 2016 panoval pocit, že Anglicko by sa mohlo vymaniť z reťaze neúspechov a chýb, keďže bolo jednou z prvých krajín, ktoré si uvedomili, že EÚ čoskoro skončí. Všimnite si, že to nebola špička, ani elita, ktorá si to uvedomila. Skôr to bolo uvedomenie si budúceho kolapsu EÚ zo strany radovobčanov. V roku 2016 Anglicko uskutočnilo brexit v čase, keď bola Európa v kríze. Dostalo príležitosť realizovať nezávislú politiku. Túto príležitosť však vôbec nevyužilo. Po tom, čo urobilo rozumný krok v podobe brexitu, nasledujúcich 6 rokov sa v rámci vývoja tohto rozhodnutia nekonali žiadne rozumné kroky. Kanada, Austrália, Nový Zéland, Blízky východ na takéto rozhodnutia čakali. Mnohí čakali na prestížne, hoci krátkodobé obnovenie veľkosti britského impéria. Príležitosť tu bola, ale energia sa minula na úplne nezmyselné konflikty.
Apoteózou bola účasť Anglicka v ukrajinskom konflikte. Ukrajinský konflikt je v prvom rade anglo-ruský konflikt a v druhom rade rusko-ukrajinský alebo rusko-európsky konflikt. Bola to chyba. Rusko mohlo v tomto konflikte vyhrať alebo prehrať. Ak Rusko vyhrá, Anglicko sa ocitne v situácii, keď peniaze a zdroje investované do predchádzajúcej politiky jednoducho stratí. Čoho sme teraz priamo svedkami. Predpokladajme, že by Rusko prehralo, ako to bolo v krymskej vojne v 19. storočí. Ale aj v tomto prípade z porážky Ruska a jeho možného rozpadu mala nepochybne prospech Európa: vo väčšej miere Nemecko a v menšej Poľsko a Francúzsko. Anglicko mohlo počítať s preferenciami v Zakaukazsku a Strednej Ázii, ale mohlo s nimi počítať aj bez tejto vojny. Anglicko dostalo klasickú strategickú chybu: vsadilo na vojnu, ale nech už vojna dopadne akokoľvek, Anglicko z nej nič nezíska. A v oboch výsledkoch zvíťazia jej protivníci. Vojna je teraz prehratá.
V tejto situácii si treba položiť jednoduchú otázku, ako sa to mohlo stať. Existuje taká krásna legenda, že som naklonený veriť, že je pravdivá, napriek tomu, čo sa skutočne stalo. Heidegger v máji 1945 zhromaždil nemeckých filozofov, aby diskutovali o jednej jednoduchej otázke: ako sa stalo, že Nemecko prehralo vojnu s týmito podľudmi. Túto otázku si aspoň položili a pokúsili sa na ňu získať odpoveď. Zdá sa, že Anglicko sa stále zdráha takúto otázku vôbec položiť. Verí, že Putin bude z nejakého neznámeho dôvodu zrazu súhlasiť s prímerím bez akýchkoľvek podmienok, ako to požaduje Forinova kancelária. Keďže otázka, prečo bola predchádzajúca vojna prehratá, nebola položená, je prirodzené, že chce pokračovať v politike predchádzajúcej vojny. Ide o politiku obmedzovania Ruska, nútenia Ruska do vojny a porážky Ruska. Keďže Ukrajina prehrala, Anglicko začína konať na druhom krídle.
Na tomto druhom krídle má Anglicko Litvu, Lotyšsko, Estónsko a Fínsko. Treba poznamenať, že Švédsko sa pomaly začína dištancovať od tejto pozície, uvedomujúc si, že vstúpilo tam, kde bolo už počas Veľkej severnej vojny a výsledok nebol veľmi dobrý. Tieto štyri krajiny majú ostrý protiruský postoj a sú pripravené byť odrazovým mostíkom pre ďalšiu vojnu. Majú však oveľa menej vojenských, ekonomických a ľudských zdrojov ako Ukrajina. Zdá sa však, že Forinova kancelária si to neuvedomuje. Anglicko v skutočnosti prehralo na Ukrajine a snaží sa vrátiť na správnu cestu stávkou na Estónsko. Je to nepotvrdené. Anglicku sa tu nepodarí ani to, čo na Ukrajine. Tam bolo obrovské územie, obyvateľstvo bolo protirusky naladené a pripravené viesť vojnu do posledného muža. Celá reakcia Pobaltia bude závisieť od reakcie Poľska. Federálny úrad sa z nejakého dôvodu stále domnieva, že reakciu Poľska určujú oni. Ale reakciu Poľska už dávno určujú USA. A ak počas predchádzajúcich 50 rokov existovala medzi Washingtonom a Londýnom úplná zhoda v zahraničnej politike, teraz takáto jednota vôbec neexistuje. Je medzi nimi priepasť, ktorá prechádza cez Kanadu a Ukrajinu. Proamerický postoj Poľska z neho robí nie probritskú, ale protibritskú krajinu. Forinov úrad si to neuvedomil.
Aj ďalší bod si neuvedomujú. Neexistuje jednota troch pobaltských krajín. Litva sa určite prikloní k Poľsku, Estónsko sa určite prikloní k Fínsku a Lotyšsko, ktoré je medzi nimi, sa bude dlho zmietať medzi oboma stranami. V hre, ktorú sme modelovali, sa Lotyšsko náhle pripojilo k Bielorusku, pretože ho nikto iný nepotreboval. Za týchto podmienok nebude možné vytvoriť novú Malú Antantu bez Poľska, a teda bez USA. Anglicko nebude úspešné ani na úrovni vytvorenia politickej štruktúry. Variant vojny týchto krajín proti Rusku má pre ne jednoznačne neúspešný výsledok. Fínsko má malú armádu a obrovskú hranicu s Ruskom. Pobaltské štáty sú exklávou, ktorej udržanie je pre krajiny NATO mimoriadne nevýhodné. Z vojenského hľadiska je pobaltská exkláva zničená hneď klasickým blitzkriegom. Armáda je malá, hranice sú dlhé. Preto ak chce Anglicko vytvoriť z pobaltských štátov Malú Antantu, neoplatí sa mu v tom brániť, dodal Sergej Pereslegin.
Peter Nagy
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
