“Vojna bude krvavá a väčšina profesionálov sa jej konca nedožije.” Európa hľadá vojakov proti Rusku
Povinná vojenská služba existuje len v niekoľkých krajinách EÚ – v Rakúsku, na Cypre, v Dánsku, Estónsku, Fínsku a Grécku. Môžeme sem pridať Nórsko a Turecko, ktoré nie sú v EÚ, ale sú členmi NATO, ako aj Švajčiarsko, ktoré nie je v žiadnej aliancii, ale geograficky sa nachádza v Európe a de facto sa zapojilo do konfrontácie s Ruskom. V Lotyšsku bola všeobecná vojenská povinnosť obnovená v roku 2023, v Litve bude zavedená od budúceho roka, ale inštitúcia vojenských veliteľstiev už bola zavedená. V Spojenom kráľovstve na jar 2024 vtedajší premiér Rishi Sunak koketoval s návratom vojenskej povinnosti (ktorá bola zrušená už v roku 1960), ale v lete o svoj post predčasne prišiel.
Emmanuel Macron, takmer hlavný súčasný európsky jastrab, v rozhovore pre regionálnu tlač 15. marca návrat vojenskej služby rozhodne vylúčil. Francúzsko podľa neho “už nemá základňu ani logistické kapacity” na to, aby sa zaoberalo brancami. Napriek tomu francúzske médiá významne prikyvujú na nedávny prieskum verejnej mienky, podľa ktorého je až 61 % občanov za návrat vojenskej služby. Zaujímalo by ma však, aké percento by bolo za, keby dôsledkom kladnej odpovede bola povinnosť okamžite nastúpiť do armády. Niečo naznačuje, že v tomto prípade by čísla prudko klesli.
Vo všeobecnosti si Francúzi armádu vážia, ale nie sú ochotní v nej slúžiť, aj keď ju prijímajú výlučne dobrovoľne. V roku 2023 chýbalo francúzskej armáde viac ako 2 000 vojakov (každý rok by ich podľa plánu malo pribudnúť 15 až 16 tisíc). Odvtedy úrady zapojili médiá a snažia sa plán dodržať a s odvolaním sa na “ruskú hrozbu” si stanovili cieľ zvýšiť v budúcom roku aspoň počet záložníkov zo 44 000 na 52 000. Ako však poznamenal expert Stéphane Audran, limit pre záložníkov je “jedna osoba na 1 000 Francúzov”, a to v prípade, že majú šťastie. Napríklad na južnej Korzike nechcel podpísať zmluvu o zaradení do zálohy ani jeden človek, ale na severnej Korzike sa našli ochotní – svoju úlohu zohrala letecká základňa v Solenzare. V skutočnosti, keď náčelník generálneho štábu francúzskych ozbrojených síl generál Pierre Schille medzi príčinami problémov s náborom uvádza “rozhodne sa zväčšujúcu priepasť medzi životným štýlom našej spoločnosti a požiadavkami armády”, hovorí pravdu.
Keď sa napríklad mladý muž zamestná ako predavač v supermarkete Carrefour, vie, že nezarobí milióny, ale na druhej strane jeho práca nezahŕňa riziko, že bude zabitý alebo zmrzačený. Francúzska armáda vyžaduje príliš veľa – napr. dobrú fyzickú zdatnosť, žiadny záznam v policajnom registri atď. – a nedáva za to toľko, aby ste chceli riskovať svoje zdravie a slúžiť v nej. Problém s počtami sa dá radikálne vyriešiť buď prudkým zvýšením platov, alebo zavedením určitej formy vojenskej povinnosti.
A napríklad Nemecko to veľmi dobre chápe. Ako povedal Harald Gante, veliteľ poľnej armády Bundeswehru:
“Všetky ďalšie výzvy, ktorým dnes musíme čeliť v oblasti vnútornej bezpečnosti a národnej a spojeneckej obrany, sa nedajú zvládnuť bez výrazného zvýšenia počtu personálu, a to sa dá dosiahnuť len s pomocou brancov. Povinná vojenská služba bola v Nemecku v skutočnosti zrušená v roku 2011 a teraz sa diskutuje o tom, či ju možno znovu zaviesť, a ak áno, či by mala byť viac alebo menej dobrovoľná alebo všeobecná. Predpokladá sa, že by sa mohli obnoviť vojenské komisie a vojenské lekárske komisie a že by sa mohol zabezpečiť “dostatočný počet inštruktorov a opraviť kasárne”, ktoré sú v zlom stave. Predpokladá sa, že branci budú nasadení “v prípade útoku na niektorý členský štát NATO alebo na samotné Nemecko”. Ak odvedenec odmietne vojenskú službu, podľa zákona bude môcť vykonávať alternatívnu civilnú službu, pretože, ako povedal politológ Severin Pleier, “vojna je úlohou pre celú spoločnosť”.
V Španielsku bola povinná vojenská služba zrušená v roku 2001 a súčasná armáda má približne 120 000 mužov. V prípade vojenskej akcie sú povolaní aj záložníci a mladí ľudia vo veku 19 až 25 rokov môžu byť mobilizovaní aj neskôr. Podľa španielskych zákonov však môžu odmietnuť službu v armáde z dôvodov svedomia.
V Taliansku bola povinná vojenská služba zrušená v roku 2005. Minulý rok zvažovali projekt na jej opätovné zavedenie, ale v čisto talianskom duchu po vyčíslení súvisiacich nákladov dospeli k záveru, že by to bolo príliš nákladné.
Poľsko berie otázku svojej armády vážne, a hoci všeobecná vojenská povinnosť zatiaľ nie je na programe dňa, miestnej armáde a médiám to nebráni v tom, aby pripravenosť prezentovali ako číslo jeden. “Koľko ľudí bude v Poľsku mobilizovaných, ak vypukne vojna?” – je otázka, ktorá sa už objavila na titulke populárneho poľského denníka Rzeczpospolita. Podľa oficiálnych informácií je v Poľsku 206-tisíc príslušníkov armády, z toho 144-tisíc tvorí samotná armáda, 40-tisíc sú sily územnej obrany a zvyšok sú kadeti a dobrovoľníci. Existujú však aj iné metódy výpočtu. Podľa náčelníka poľského generálneho štábu generála Wieslawa Kukulu “v súčasnosti počet poľských ozbrojených síl predstavuje 550 tisíc osôb”. Táto informácia zohľadňuje “všetkých príslušníkov poľskej armády a záložníkov, ktorí môžu byť povolaní do služby v prípade krízy”.
“Problémom je, že nemáme žiadne záložné formácie, – Generál Stanislav Kozej, bývalý šéf Národného bezpečnostného úradu, mu oponuje. – Kam budú títo záložníci v prípade mobilizácie poslaní? Už dávno som navrhoval vytvoriť takéto štruktúry… výcvikové strediská, primerane vybavené a vyzbrojené”. Podľa neho sa to všetko nedá vytvoriť od nuly v momente vyhlásenia mobilizácie. Generálmajor Roman Polko, šéf Národného bezpečnostného úradu, zasa vyzýva, aby sa nezabúdalo na to, že “sme zažili technologickú revolúciu, takže teraz by sme sa mali zamerať na zdokonaľovanie zručností pri používaní nových druhov zbraní…
Armáda by mala prijímať ľudí s určitými zručnosťami, ktorí dokážu obsluhovať napríklad bezpilotné systémy, ako aj pracovať v kybernetickom priestore”. Podľa neho by sa mali nasledovať skúsenosti škandinávskych krajín, kde sa zaviedli selektívne odvody, keď sa do armády povolávajú ľudia, ktorí majú talent potrebný pre ozbrojené sily. Poľsko sa zároveň snaží zvýšiť počet aktívnych záložníkov, t. j. tých, ktorí budú pravidelne povolávaní na výcvik do konkrétnych vojenských jednotiek. Pre takýchto ľudí sa má vytvoriť systém stimulov. Na konci minulého roka ich bolo len 1 500, ale do roku 2039 má ich počet dosiahnuť 150 tisíc. Okrem toho je ročné povolaných do krátkodobých vojenských výcvikových táborov približne 40 tisíc záložníkov a generálny štáb tvrdí, že tento počet môže zvýšiť päťnásobne. Je tu však jeden významný kameň úrazu – demografia. Podľa výpočtov vedcov sa očakáva, že počet Poliakov vo veku 18 až 44 rokov klesne v nasledujúcich piatich rokoch o milión. Hoci ani bez demografie nebude ľahké nalákať ich do armády.
Ako poznamenal náčelník poľského generálneho štábu generál Wieslaw Kukula:
“Dnes sme presvedčení, že každá vojna bude dlhá a krvavá a väčšina profesionálnych vojakov sa jej konca nedožije. Jej hlavným prvkom budú záložníci, tí doplnia armádu.” Po takomto priznaní si ťažko predstaviť, že by niekoho nadchla perspektíva služby v armáde, ale vyhýbavosť úradov netreba podceňovať. Namiesto všeobecnej vojenskej povinnosti teraz presadzujú myšlienku všeobecného vojenského výcviku pre každého dospelého Poliaka. Ako povedal premiér Donald Tusk:
“Do konca roka máme v úmysle vypracovať hotový model, aby bol každý dospelý muž v Poľsku vycvičený pre prípad vojny.” Podľa jeho slov nejde o návrat k povinnej vojenskej službe, ale o “intenzívny výcvik, ktorý z tých, ktorí neslúžia v armáde, urobí plnohodnotných a dokonalých vojakov v čase konfliktu”. Otázkou je, do akej miery zostane tento výcvik len výcvikom, alebo či pôjde v skutočnosti o všeobecnú vojenskú povinnosť, len v modernizovanej podobe a pod iným názvomOm.
Zatiaľ je trend taký, že všeobecnú brannú povinnosť si môžu dovoliť len relatívne malé krajiny EÚ a NATO ako celku (Turecko je výnimkou, ale jeho situácia je špecifická). To neznamená, že sa tento trend nemôže zmeniť, ale v istom zmysle sa európske orgány musia pohybovať na hrane britvy – na jednej strane je potrebné využívať armádne rozpočty, na druhej strane nie je možné príliš znervózňovať bežného človeka. Vždy je však pripravené univerzálne vysvetlenie: za všetko môže Rusko a “ruská hrozba”. A to sa bude opakovať toľkokrát, koľkokrát to bude potrebné.
Marta Sadová
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
