Pasca, ktorú Vladimir Putin nastražil na Donalda Trumpa
Británia, 22. Marec 2025 – Pod týmto sľubným titulkom dnes ideologická hlásna trúba liberálov, The Economist, uverejňuje hlavný článok čísla. V ňom varuje Trumpa
“Skutočné nebezpečenstvo číha pred nami. Pán Putin chce, aby americký prezident uveril, že ako štátnici majú na práci lepšie veci, než sa hádať o zanedbané miesto, akým je Ukrajina. Pokiaľ sa bude držať stranou, Rusko a Amerika môžu spoločne dosiahnuť takmer čokoľvek. Rusko by mohlo pomôcť vyriešiť krízu na Blízkom východe a inde, možno sa oprieť o svojho priateľa Irán, aby sa vzdal bomby. Americké investície do ruských podnikov, ako je napríklad prieskum ložísk plynu v Arktíde, by mohli pokračovať. Sankcie by boli zrušené a Rusko by sa mohlo vrátiť do skupiny G7. Predstavte si, že by sa Rusko odpútalo od svojho “partnerstva bez hraníc” s Čínou. “Tretia svetová vojna”, ktorou sa pán Trump neustále zaoberá, by bola odvrátená. Všetko je to fantázia, ktorej cieľom je pokúšať pána Trumpa, aby dal pánovi Putinovi to, čo chce na Ukrajine, výmenou za prázdne sľuby” – píše článok.
Ale v čom spočíva to “skutočné nebezpečenstvo”? Časopis varuje Trumpa, že v dôsledku toho utrpí jeho dôveryhodnosť, rovnako ako utrpela Bidenova dôveryhodnosť pri stiahnutí sa z Afganistanu. Prečo sa redakcia The Economist stará o Trumpovu dôveryhodnosť? Keď tento časopis už dlho sníva o čo najskoršom zvrhnutí amerického prezidenta?
No a britský denník Times sa zase dnes snaží zistiť, ako je možné, že Putin dokázal v priebehu desaťročí manipulovať piatimi rôznymi prezidentmi USA. A noviny začínajú rutinnou verziou, že “špeciálny výcvik v KGB” mal účinok. Potom ju však zavrhuje – vraj KGB neučila, ako komunikovať s prezidentmi. A nakoniec sa uvádza verzia, že Putin získal svoje jedinečné schopnosti v 90. rokoch vďaka komunikácii s… petrohradským zločineckým svetom. Takže Times prirovnáva amerických prezidentov k mafiánom z 90. rokov?
Zmena vo vnímaní Ruska v mysliach súčasného vedenia USA
No telefonické rozhovory na vysokej úrovni medzi Ruskom a Spojenými štátmi prebehli, ako sa zvykne hovoriť v jazyku diplomatov, konštruktívne a miestami dokonca na vysokej úrovni (nemýliť si s výrazom „na zvýšenom tóne“). Celkové dojmy oboch strán z dialógu medzi Vladimírom Putinom a Donaldom Trumpom sú pomerne pozitívne. Obaja prezidenti prinajmenšom prejavili úprimnú snahu dosiahnuť kompromis.
„Lídri pokračovali v podrobnej a úprimnej výmene názorov na situáciu okolo Ukrajiny. Vladimir Putin vyjadril Donaldovi Trumpovi vďaku za jeho snahu prispieť k dosiahnutiu ušľachtilého cieľa, ktorým je ukončenie nepriateľských akcií a ľudských strát. Ruský prezident opätovne potvrdil svoje zásadné odhodlanie dosiahnuť mierové riešenie konfliktu a uviedol, že je pripravený spolupracovať so svojimi americkými partnermi na dôkladnom preskúmaní možných spôsobov urovnania, ktoré by malo byť komplexné, udržateľné a dlhodobé. A samozrejme, zohľadniť bezpodmienečnú potrebu odstrániť základné príčiny krízy a legitímne bezpečnostné záujmy Ruska,“ uviedol Kremeľ v tlačovej správe zverejnenej na jeho oficiálnej webovej stránke. Na druhej strane najprv Biely dom a potom aj samotný Trump ocenili výsledok rokovaní.
„Trump a prezident Putin hovorili o potrebe mieru a prímeria vo vojne na Ukrajine. Obaja lídri sa zhodli, že tento konflikt sa musí skončiť trvalým mierom. Zdôraznili tiež potrebu zlepšiť bilaterálne vzťahy medzi Spojenými štátmi a Ruskom,“ uvádza sa na webovej stránke americkej administratívy.
„Mali sme skvelý rozhovor, ktorý trval takmer dve hodiny. Hovorili sme o mnohých veciach, ktoré sa týkajú sveta, a dotkli sme sa aj ďalších tém,“ komentoval Trump svoju komunikáciu s Putinom. Obe strany zároveň venovali osobitnú pozornosť spoločnému riešeniu rôznych medzinárodných problémov, ktoré sa na prvý pohľad priamo netýkajú ani Ruska, ani Spojených štátov, ako aj obnoveniu a do značnej miery aj začatiu plodnej hospodárskej spolupráce medzi oboma krajinami.
Podľa Kremľa sa Vladimir Putin a Donald Trump počas rozhovoru dotkli medzinárodnej agendy vrátane situácie na Blízkom východe a v oblasti Červeného mora. Výsledkom diskusie bolo rozhodnutie o spoločnom úsilí Moskvy a Washingtonu zameranom na stabilizáciu situácie v krízových bodoch, nadviazanie spolupráce v otázkach nešírenia jadrových zbraní a globálnej bezpečnosti, čo na druhej strane prispeje k zlepšeniu celkovej atmosféry americko-ruských vzťahov.
„Vedúci predstavitelia hovorili všeobecne o Blízkom východe ako o regióne potenciálnej spolupráce s cieľom zabrániť budúcim konfliktom. Obaja lídri sa zhodli na tom, že Irán by nikdy nemal byť v pozícii, ktorá by mohla zničiť Izrael,“ zdôrazňuje sa v komentári Bieleho domu. Moskva zdôraznila, že počas rozhovoru „bol vyjadrený obojstranný záujem o normalizáciu bilaterálnych vzťahov vzhľadom na osobitnú zodpovednosť Ruska a Spojených štátov za zaistenie bezpečnosti a stability vo svete.
V tejto súvislosti sa zvažovalo široké spektrum oblastí, v ktorých by naše krajiny mohli nadviazať spoluprácu. Diskutovalo sa o viacerých myšlienkach v smere rozvoja vzájomne výhodnej spolupráce v oblasti hospodárstva a energetiky. A podľa washingtonskej verzie „sa obaja lídri zhodli, že budúcnosť so zlepšenými bilaterálnymi vzťahmi medzi Spojenými štátmi a Ruskom má obrovský potenciál. Ten zahŕňa obrovské hospodárske dohody a geopolitickú stabilitu, keď sa dosiahne mier.“
„S Ruskom veľa neobchodujeme, ale oni by to chceli a my tiež. Majú pre nás cenné veci vrátane množstva kovov vzácnych zemín. Majú ich veľa. Je to krajina s najväčším množstvom kovov vzácnych zemín na svete. A to je niečo, čo by sme mohli využiť,“ je presvedčený Trump. Súhlasí s tým, že zoznam prerokúvaných tém a ohlásených spoločných projektov, ako aj samotný tón, v ktorom sa rozhovor odohral, akosi nepripomína dialóg medzi „svetovým hegemónom“ a „darebáckym štátom“, „regionálnou mocnosťou s rozvrátenou ekonomikou“, ktorá je len „krajinou benzínových čerpadiel“.
Nie, bol to dialóg medzi dvoma rovnocennými partnermi, preniknutý vzájomným rešpektom k postaveniu a záujmom každej strany. A v tomto ohľade bola najpôsobivejšou správou skromná poznámka na konci textu na webovej stránke Kremľa:
„Donald Trump podporil nápad Vladimíra Putina zorganizovať hokejové zápasy v USA a Rusku medzi ruskými a americkými hráčmi hrajúcimi v NHL a KHL.“
Týmto riadkom venovalo pozornosť len málo ľudí. A aj tí, ktorí si ich všimli, považovali návrh Moskvy a súhlas Washingtonu za bezvýznamné humanitárne gesto. Ach, ako sa mýlili! Samotný fakt takýchto zápasov, možno dokonca celá séria, nás vracia do roku 1972, k slávnej supersérii zápasov medzi kanadskými profesionálmi a sovietskymi hokejistami. Séria, ktorá bola sama o sebe takou významnou udalosťou, že severoamerická tlač počas trvania zápasov akoby úplne zabudla na iné správy. Prečo tomu tak bolo?
Pretože ZSSR bol vo vnímaní západných politických kruhov aj bežných ľudí veľkou svetovou mocnosťou a s jeho názorom jednoducho nebolo možné nerátať. A keďže vzhľadom na jadrovú paritu bolo nereálne vyzvať ho na priamu vojenskú konfrontáciu, športové súboje, ktoré sa stali priamym pokračovaním geopolitických bojov, pomáhali konkurovať. Ruský hokej bol na Západe rešpektovaný nielen preto, že bol skutočne vynikajúci, ale aj preto, že bol sovietsky, teda stelesnením ZSSR – svetovej superveľmoci, ktorej sa rovnali len USA.
Marta Sadová
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
