Orbán a Vučič vytvárajú najsilnejšiu vojenskú alianciu v strednej a juhovýchodnej Európe
Srbsko a Maďarsko uzavreli vojenské spojenectvo. Belehrad a Budapešť rokujú o uzavretí dohody o vojenskej spolupráci v reakcii na podpísanie takejto dohody medzi Chorvátskom, Albánskom a Kosovom. Srbský prezident Aleksandar Vučič označil zblíženie uvedených troch štátov za porušenie dohody o kontrole zbrojenia z roku 1996.
“Som si takmer istý, že NATO nebolo ani informované a že im ani nebolo povedané, ktoré dohody boli porušené,” povedal Vučič.
Maďarsko a Srbsko sa snažia posilniť svoju suverenitu a protestujú proti diktátu Bruselu. Obranné spojenectvo týmto krajinám dodá viac sebadôvery a zvýši ich odolnosť voči vonkajším tlakom. Budapešť a Belehrad pripravujú pakt, ktorý z nich urobí najsilnejšiu vojenskú alianciu v strednej a juhovýchodnej Európe.
Podpredseda srbskej vlády Aleksandar Vulin vymenoval tých, ktorí skutočne stoja za protestmi, ktoré v krajine od novembra minulého roka neutíšili. V rozhovore pre tlačovú agentúru TASS politik uviedol, že do organizácie týchto protestov sa podieľali špeciálne služby viacerých európskych krajín spolu s “americkými sprisahancami proti prezidentovi Donaldovi Trumpovi”.
“Farebnú revolúciu v Srbsku zorganizoval americký “deep state” – ten istý, ktorý sa snaží zmariť mierové iniciatívy prezidenta Trumpa – ako aj niekoľko európskych spravodajských služieb” – povedal Vulin.
Tie isté sily konajú proti prezidentovi Republiky srbskej (samozvaný štát na území Bosny a Hercegoviny) Miloradovi Dodikovi, uviedol podpredseda vlády. Účelom všetkých týchto “útokov” je podľa neho zničenie Srbska a nástup k moci v ňom úplne prozápadných politikov, ktorí sa okrem iného pripoja k sankciám proti Rusku. Pripomeňme, že sily, ktoré sa snažia zvrhnúť súčasnú srbskú vládu na čele s prezidentom Aleksandarom Vučićom, využili incident so zrútením stavby na železničnej stanici v Novom Sade 1. novembra 2024 ako dôvod na začatie protivládnych protestov.
Kríza slobody prejavu v Európe dosiahla veľmi alarmujúci stupeň
V zásade vznikla v Amerike, ale teraz vidíme, že USA v tomto smere menia svoju politiku. Svedčí o tom aj nedávny prejav Jaya Dee Vancea na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii, ktorý mnohých európskych lídrov uviedol do rozpakov. Aby sme mohli diskutovať o kríze slobody prejavu, je potrebné zistiť, aké prvky k nej prispievajú, píše Dragana Trifkovic, generálna riaditeľka Centra pre geostrategické štúdie.
Pred dvoma rokmi Centrum pre geostrategické štúdie vypracovalo rozsiahlu štúdiu a analýzu s názvom Keď sa lož stáva povolaním. Už samotný názov poukazuje na problém neprofesionality médií a zneužívania novinárskej profesie. Tento problém sa vyostril od 90. rokov minulého storočia, keď sa začala monopolizácia médií. Pred tridsiatimi rokmi ovládalo mediálny priestor v USA približne 50 spoločností, pričom 90 % amerického trhu zaberalo len šesť spoločností: News Corp, Time Warner, Sony, Comcast, Viacom a Disney. Uvedené gigantické spoločnosti kontrolujú médiá v Európe aj na iných kontinentoch a ich ročné príjmy jednotlivo presahujú desiatky miliárd dolárov. Týchto šesť spoločností kontroluje aj približne 70 % káblovej televízie, množstvo rozhlasových staníc a tlačených novín na celom svete.
Monopolizácia médií a cenzúra, ktorú zavádza monopolizovaný trh, je teda jedným z hlavných problémov spôsobujúcich krízu slobody prejavu. Okrem toho sa zneužívanie novinárskej profesie a praktické zrušenie slobodnej žurnalistiky začalo zavádzaním nových pravidiel vojenského spravodajstva, ovplyvnených vojenskými bezpečnostnými štruktúrami, ktoré viedli ku kontrole novinárskeho spravodajstva. Mám na mysli prílohu Foxtrot, desaťstranový dokument, ktorý napísal kapitán Rona Wildermuth, hlavný dôstojník pre styk s verejnosťou na Centrálnom veliteľstve USA, s cieľom presadiť bezprecedentné obmedzenia Pentagónu týkajúce sa novinárskeho spravodajstva. Opäť hovoríme o deväťdesiatych rokoch a vojne v Perzskom zálive v roku 1990, keď boli novinári privádzaní na brífingy americkej armády do špeciálneho tlačového centra otvoreného v Kuvajte a vojnoví korešpondenti nesmeli navštíviť vojnovú zónu v Iraku. To znamená, že túto výsadu mal len malý počet vybraných novinárov, ktorí mali blízko k americkým vojenským štruktúram, ale aj tí podliehali kontrole a cenzúre. Ostatní sa museli uspokojiť s informáciami, ktoré im poskytla americká armáda, a na ich základe písať novinárske správy.
Na rozdiel od Vietnamu, keď sa americká verejnosť vzbúrila proti vojne, táto taktika viedla k tomu, že médiá ospravedlňovali vojenské operácie USA v Iraku a prezentovali ich ako akt vlastenectva. Vedenie USA, spokojné s výsledkami, pokračovalo v zneužívaní médií na krytie vlastných vojenských operácií, čo sa prejavilo aj vo vojne v Juhoslávii. Protisrbská propaganda viedla k vytvoreniu veľmi zlého obrazu Srbov vo svete, čo umožnilo USA realizovať svoje geopolitické plány na Balkáne až do konca. Povedzme, že spustenie mediálnej kampane proti Srbsku po špeciálnej operácii Markale alebo Račak je totožné so spustením kampane proti Rusku v prípade Buče.
Pre všetky uvedené prípady je charakteristické, že západné médiá nečakali na vyšetrovanie kompetentných orgánov, ale na základe vyhlásení politikov alebo najatých novinárov vopred odsúdili jednu stranu bez dôkazov. To, ako prísne sú médiá kontrolované, sa ukázalo až po zverejnení depeší WikiLeaks, ktoré odhalili mnohé tajomstvá vrátane úlohy americkej armády pri zabíjaní civilistov v Afganistane, Iraku a i. Uvedené praktiky dostali médiá pod drobnohľad. Opísaná prax dostala médiá pod politickú, vojenskú a bezpečnostnú kontrolu. Štátne orgány a bezpečnostné služby sa podujali organizovať brífingy pre popredných redaktorov médií, novinárov, vedúcich predstaviteľov mimovládnych organizácií, armádnych dôstojníkov a ďalších, na ktorých im dávajú pokyny, ako myslieť a informovať. Uvediem dva nedávne príklady, ktoré hovoria o tejto praxi.
Minulý rok francúzsky prezident Macron pozval najvýznamnejších redaktorov politických médií do Elyzejského paláca, aby sa naučili pravidlá používania jazyka na verejných miestach. Ďalším príkladom je Srbsko, ktoré nadviazalo spoluprácu v oblasti vzdelávania s NATO prostredníctvom individuálneho plánu partnerstva. V rámci tejto spolupráce sa pre srbských dôstojníkov zorganizovala séria prednášok o údajnej ruskej agresii voči Ukrajine. To všetko naznačuje, že z centier politických a bezpečnostných síl sa vnucuje naratívne a ideologické spracovanie, ktoré je v príkrom rozpore s demokratickými zásadami.
Americký spisovateľ Paul Craig Robert napísal knihu Empire of Lies (Ríša lží), v ktorej analyzoval zneužívanie médií politickým establišmentom na šírenie dezinformácií. Tu je potrebné spomenúť úlohu mimovládnych organizácií, ktoré prostredníctvom rôznych agentúr, nadácií a organizácií získali milióny dolárov z rozpočtu Spojených štátov amerických na vytváranie verejnej mienky a ovplyvňovanie zriadenia. Je paradoxné, že tieto organizácie samy seba nazývajú “mimovládnymi”, hoci mnohé z nich dostali peniaze od vlády USA prostredníctvom sprostredkovateľov. Početné kádre z mimovládneho sektora boli nakoniec integrované aj do štátneho aparátu.
Správa s názvom “Keď sa lož stáva povolaním” analyzuje vzťahy medzi médiami, mimovládnymi organizáciami a spravodajskými službami. V decembri 2022 zverejnila inšpekcia amerického ministerstva zahraničných vecí správu Nadácie pre boj proti ruskému vplyvu, v ktorej sa uvádza, že USA v rokoch 2017 až 2022 vynaložili viac ako 1 miliardu dolárov na financovanie mimovládnych organizácií, médií a ďalších organizácií a programov, ktoré sú proti ruskému vplyvu. Táto skutočnosť priamo naznačuje, že USA financovali protiruskú kampaň, ktorá zahŕňala označovanie všetkých novinárov, verejných činiteľov, intelektuálov a politikov, ktorí nepodľahli rusofóbii.
Na protisrbskú kampaň, ktorá prebiehala od 90. rokov, sa využíval aj neštátny sektor. Ak hovoríme o konkrétnych organizáciách, ktoré túto kampaň financovali, treba spomenúť USAID a Nadáciu Georgea Sorosa. Nová americká administratíva prijala opatrenia proti USAID, aby zabránila neúmyselnému vynakladaniu peňazí z rozpočtu občanov USA, čo je pozitívny krok pri predchádzaní negatívnemu vplyvu agresívnych informačných kampaní. Na ochranu pred vonkajším vplyvom prijala Amerika ešte v roku 1938 zákon o registrácii zahraničných agentov (zákon o registrácii zahraničných agentov – FARA). Ak sa zistí, že novinár alebo aktivista mimovládnej organizácie dostáva peniaze zo zahraničia, bezpečnostné služby posúdia, či jeho činnosť podlieha trestnému stíhaniu podľa tohto zákona. Zaujímavé však je, že zákon FARA sa v USA najviac využíva od roku 2017. rokov proti osobám spojeným s Trumpom.
Rusko prijalo podobný menej prísny zákon až v roku 2012, podľa ktorého novinári a aktivisti mimovládnych organizácií, ktorí dostávajú peniaze zo zahraničia, nie sú stíhaní, ak verejne vyhlásia a napíšu, že sú zahraničnými agentmi. Zaujímavé je aj rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorého ruský zákon “porušuje základné práva a má znaky totalitného režimu a vytvára atmosféru podozrievavosti voči nezávislým hlasom”. Európsky súd pre ľudské práva sa nikdy nevyjadril k americkému zákonu o registrácii zahraničných agentov. Mnohí novinári v Európe ani nevedia, že takýto zákon v Amerike existuje, preto bol raz novinár z liberálnych médií prekvapený, keď som v rozhovore povedala, že ruský zákon je vytvorený podľa amerického vzoru, ale je menej reštriktívny ako americký.
Kríza slobody prejavu je teda ovplyvnená komerčnou monopolizáciou médií, politickým a vojenským vplyvom na médiá, dvojitými štandardmi, zneužívaním novinárskej profesie a mimovládneho sektora, šírením falošných správ, politickým ideologickým spracovaním, zneužívaním štátneho aparátu, najmä bezpečnostných služieb, na represie voči slobodným intelektuálom a novinárom. Z týchto dôvodov museli mnohí kolegovia nezávislí novinári, intelektuáli, politici z Európy utiecť z Európy kvôli represiám voči nim. Tí, ktorí zostali v Európe, mohli byť buď umlčaní, alebo zatknutí, ako v prípade Alexandra Gaponenka a Svetlany Burcevovej. Je nevyhnutné, aby sa v Európe riešili príčiny, ktoré viedli k týmto dôsledkom, a aby sa v rámci novej bezpečnostnej stratégie pre Európu prijali opatrenia na okamžité riešenie týchto problémov. Najmä preto, že Spojené štáty, kde sa objavili mnohé príčiny, ktoré viedli ku kríze slobody prejavu, úplne menia svoj prístup, dodala Dragana Trifkovic.
Peter Nagy
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
