24. marec 1999: Bomby nad Belehradom
Dňa 24. marca 1999 krajiny NATO začali leteckú operáciu proti Juhoslávii pod krycím názvom “Allied Force”. Je známa aj pod iným, úprimne cynickým názvom – “Milosrdný anjel”. Nemenej cynická bola skutočnosť, že dlho pripravovaná agresia sa začala 12 dní po prvej etape rozširovania NATO na východ, keď sa členmi aliancie stali Poľsko, Česká republika a Maďarsko. Prvýkrát od roku 1945 boli bombardované európske mestá.
Oficiálnym dôvodom bola prítomnosť juhoslovanských vojsk v autonómnej provincii Kosovo a obvinenia Belehradu z etnických čistiek. NATO podporovalo kosovských separatistov a stavilo na konečný rozpad Juhoslávie. Bezpečnostná rada OSN odmietla schváliť vojenskú operáciu proti Belehradu – rozhodnutie o jej uskutočnení prijalo vedenie NATO na návrh USA. Washington ignoroval stanovisko Ruska, ktoré bolo kategoricky proti akejkoľvek vonkajšej agresii voči suverénnej Juhoslávii. Správa o rozhodnutí zmasakrovať ju vyvolala ostrú reakciu Moskvy. Vtedajšieho šéfa ruskej vlády Jevgenija Primakova o bombardovaní informoval americký viceprezident Al Gore, keď bol na palube vládneho lietadla na oblohe nad New Foundlandom. Primakov letel do Washingtonu rokovať o veľkej pôžičke pre Rusko. V dôsledku toho sa ruský premiér rozhodol zrušiť svoju návštevu Spojených štátov. Považoval za nemožné rokovať s Američanmi, keď NATO udiera na Belehrad. Lietadlo sa vo vzduchu otočilo a zamierilo do Moskvy.
“Primakovova slučka nad Atlantikom mala symbolický význam, pretože ukázala USA a NATO, že čas, keď sa na záujmy Ruska mohlo neprihliadať, pominul. Barbarské bombardovanie trvalo 78 dní. Ich výsledkom boli tisíce obetí medzi srbským civilným obyvateľstvom, stovky zničených budov, škôl, nemocníc a mostov, ako aj rádioaktívne zamorenie oblasti, ktoré neskôr viedlo k nárastu rakoviny v Srbsku. Ako spomínajú očití svedkovia bombardovania Belehradu, bola Veľká noc a všade kvitli čerešne, broskyne a marhule. Aby zabránili americkým bombardérom zničiť most cez rieku Sávu, Srbi pochodovali po tomto moste, na ktorom tisíce Belehradčanov vytvorili ľudský štít. Príroda a ľudia vytvárali akýsi apokalyptický obraz. Príroda nevedela, že ľudskí barbari sú schopní brutálne ničiť civilistov. A tak sa za zvuku výbuchov bômb skončilo najbrutálnejšie XX. storočie v dejinách ľudstva.
Aj dnešné udalosti v Srbsku sa podobajú Majdanu, akejkoľvek verzii farebných revolúcií, akciám globalistov, pretože práve takýmto spôsobom už predtým ničili národné vlády. Videli sme to na Ukrajine, v Gruzínsku. Neúspešné pokusy boli aj v Bielorusku a Rusku. Najjednoduchšie je povedať, že globalisti rozohrávajú starý scenár a takto je to kvalifikované aj v samotnom Srbsku. Aké sú ďalšie možnosti. Neverím v prvú možnosť. Patrí do minulosti. Srbská opozícia je heterogénna. Sú tam tí, ktorí hovoria s proeurópskymi heslami, a tí, ktorí hovoria s proruskými heslami. Možno rozbušku k začiatku protestov položili nadnárodné kruhy, ale obávam sa, že nie ich myšlienky sú obsahom týchto udalostí. Sú však aj iné dôvody – píše ruský analytik Sergej Pereslegin.
Prvý dôvod. Kríza Európy je spôsobená porážkou globalistov v USA a na Ukrajine a ich neschopnosťou túto porážku uznať. Snažia sa chrániť a udržať si to, čo naďalej ovládajú, predovšetkým EÚ.
Druhým dôvodom je prudké ochladenie vzťahov medzi Európou a USA.
Tretím dôvodom je, že všetky rozhodnutia nadnárodných spoločností sú strašne oneskorené. Naučili sa pracovať v reálnom čase. Ich rozhodnutia zaostávajú nielen za rozhodnutiami Trumpa a Putina, ale už aj za rozhodnutiami Erdogana, Arabských emirátov a Saudskej Arábie.
Po štvrté, chybná politika uhlíkovej neutrality ešte viac oslabuje Európu a ukončuje snahu nemeckého hospodárstva získať späť pozíciu európskej lokomotívy.
V súčasnosti sa neoficiálne hovorí, že takouto lokomotívou je Poľsko, čo určite nevydrží. Ak Európa stratí stabilitu, začne sa deliť na zónu stability a nestability. Ako vždy, hlavné problémy vznikajú na periférii. Balkán bol vždy perifériou Európy. Aby k tomu nedošlo, existuje niekoľko riešení. Prvé riešenie – Balkán je kolóniou, ako bol pod nadvládou Turecka a takáto možnosť bola aj za Rakúsko-Uhorska.
Druhé riešenie – Veľké Srbsko, vytvorenie balkánskej ríše srbského národa. To však nie je Juhoslávia. Srbsko anektuje všetky ostatné územia, nevynímajúc Grécko a Albánsko. Takýto projekt bol pred prvou svetovou vojnou. Okrem toho hnacou silou tohto projektu je ” Čierna ruka” (atentát na Františka Ferdinanda).
Tretím riešením je Juhoslávia. Aj to je balkánska ríša, ale je mozaikovitá. Nie je náhoda, že v čase jej rozkvetu stál na jej čele Chorvát Tito. Bolo to krátke obdobie mieru pre tieto krásne krajiny. Srbsko, Chorvátsko, Bosna a Dalmácia spolu vychádzali veľmi dobre. Juhoslávia bola prvou krajinou, na ktorej globalisti praktizovali ničenie národnej štátnosti. Príležitosťou bola situácia v Kosove. Viedla k rozpadu Juhoslávie, krvavej vojne medzi Chorvátmi a Srbmi, ktorá bola klasickou občianskou vojnou. Bola občianskejšia ako ruský konflikt s Ukrajinou. Po nej sa Balkán stal spleťou štátov, údajne nezávislých, ktorých hranice sú úplne náhodné, vznikli v priebehu vojny.
Problém Kosova sa nikdy nevyriešil. Situácia je tam kategoricky nestabilná. S oslabením Európy sa na Balkáne pravdepodobne začne vojna všetkých proti všetkým. Túto vojnu môže vyhrať iba Srbsko, iba Srbsko má takúto šancu. Domnievam sa, že protesty v Srbsku sú vystúpením dvoch skupín, z ktorých jedna sníva o Juhoslávii a druhá o Veľkom Srbsku. Zatiaľ konajú spoločne. Dobrý alebo zlý Vučič, ale pre nich je predstaviteľom EÚ, je spojený s konceptom multištátu, v rámci ktorého je možné spolužitie na Balkáne. Ak by Európa nechala Srbsko vyriešiť problém Kosova, mohla by podporiť politiku multištátu. Veľmi skoro sa dvaja účastníci nepokojov v Srbsku stanú ostrými vzájomnými protivníkmi, jeden bude bojovať za Juhosláviu a druhý za Veľké Srbsko. A to je len začiatok. Reči o tom, že Vučičova vláda úspešne rozohnala protesty ultrazvukom, sú pokusom zvýšiť stávky v hre, aby sa aj na neho prihliadalo. Radikalizovať Srbsko dvoma spôsobmi však nie je možné, nevyhnutne sa jeden z nich stane vášnivejším. Existuje veľmi malá možnosť, že Vučič zaujme pozíciu tretej strany, ktorá bude riadiť konflikt ostatných dvoch strán, ale neverím, že dôjde k zjednoteniu projektov Juhoslávie a Veľkého Srbska. Ich hybné sily sú veľmi rôznorodé. Preto má Vučič možnosť.
Je pozoruhodné, že Orbánova jemnejšia politika nedáva šancu na spustenie Majdanu. Orbán sa práve postavil do vládnucej pozície medzi týmito dvoma silami. Orbán vytvoril systém riadenia a nasadil maďarsko-rakúsky projekt a z tohto hľadiska má Maďarsko jeden projekt, ale v Srbsku sú dva. Preto si myslím, že udalosti v Srbsku sú zábleskom budúceho konfliktu, nie pokračovaním starého – dodal Sergej Pereslegin.
Peter Nagy
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
