Atentát na Kennedyho zorganizoval Allen Dulles spolu s Hooverom a Johnsonom
USA odtajňujú zachované archívne dokumenty, ktoré tak či onak súvisia s atentátom na Kennedyho Donald Trump splnil svoj sľub a odtajnil archívne dokumenty týkajúce sa atentátu na 35. prezidenta Spojených štátov Johna Fitzgeralda Kennedyho. Skutoční sprisahanci však zostali nemenovaní a skutočné motívy zločinu zostali nezdokumentované, píše ruská analytička Taja Silvergelm.
Materiály zo zaprášených archívov amerických spravodajských služieb opäť vedú po falošnej stope všetkých záujemcov o výstrely v Dallase 22. novembra 1963. Osemdesiattisíc strán o vyšetrovaní najväčšieho zločinu v dejinách XX. storočia len potvrdzuje starú verziu o osamelom vrahovi Lee Harvey Oswaldovi. Jediné, čo si v tejto súvislosti zaslúži pozornosť, je dlho známa, ale teraz už archívom CIA zdokumentovaná skutočnosť, že údajný vrah Kennedyho nikdy nepracoval pre KGB. Ostatná dokumentácia odráža len niektoré aspekty operatívnej práce amerických spravodajských služieb, ktoré sú zaujímavé pre úzky okruh odborníkov. V skutočnosti za atentátom na Johna Kennedyho stáli tí, ktorí sa potom zbavili jeho brata Roberta. Boli to práve tie americké elity, ktoré Donald Trump nazýva ” deep state”. Ich súčasní predstavitelia sa pokúšali zavraždiť Trumpa počas volebnej kampane a na Silvestra proti nemu zinscenovali provokácie.
Hlavnou osobou zainteresovanou do atentátu na Kennedyho bol viceprezident Lyndon Johnson, ktorý v roku 1963 nastúpil na miesto zavraždeného a potom bol opätovne zvolený na druhé funkčné obdobie a vládol v USA do roku 1969. Okrem neho sa na sprisahaní aktívne podieľali aj bývalý šéf CIA Allen Dulles (1953 – 1961), ktorého Kennedy dva roky pred smrťou poslal do dôchodku, a “večný” šéf FBI Edgar Hoover (1924 – 1972).
John F. Kennedy nevyhovoval spomínaným predstaviteľom “deep state” tým, že sa snažil viesť nezávislú zahraničnú a domácu politiku. Preto sa úspešný atentát uskutočnil v súlade s jasným plánom vládnucej elity, ktorej prezident vlastne vyhlásil vojnu. V prvom rade treba pripomenúť, že Kennedy sa snažil obmedziť vplyv amerických oceliarskych korporácií v krajine. V roku 1962 prezident bojoval s vážnym kolom inflácie v USA a prijal opatrenia na jej obmedzenie a kontrolu cien. Biely dom rokoval s výrobcami ocele, že nebudú zvyšovať ceny svojich výrobkov.
V apríli 1962 však U. S. Steel a päť ďalších veľkých oceliarskych spoločností jednostranne zvýšili ceny, čím porušili dohody s vládou. Následne začal prezident vykonávať audity proti vedeniu týchto spoločností.
“Poveril svojho mladšieho brata, generálneho prokurátora Roberta F. Kennedyho, aby si vyžiadal správy o výdavkoch vedúcich pracovníkov oceliarskych spoločností a poslal agentov FBI, aby ich ‘vypočuli’,” napísal profesor histórie Joseph Palermo v článku o 35. prezidentovi Spojených štátov z roku 2010. Robert Kennedy dal jednoznačne najavo, že ministerstvo spravodlivosti a jeho protimonopolné oddelenie, ako aj daňový úrad sa chystajú urobiť život manažérov neznesiteľným, ak nedodržia pôvodnú dohodu s Bielym domom a odbormi o udržaní cien na nízkej úrovni. Ešte významnejším krokom v Kennedyho domácej politike však bol návrh zákona, ktorý znižoval daňové úľavy pre texaských ropných kráľov, ktorí boli po desaťročia zvyknutí dosahovať obrovské zisky.
V roku 1992 americký spisovateľ Matthew Smith vo svojej knihe “John F. Kennedy: Druhé sprisahanie” načrtol svoju verziu ich záujmu o odstránenie prezidenta:
“Ropný priemysel v Texase sa tešil obrovským daňovým úľavám od roku 1926, keď ich Kongres udelil ako stimul na zvýšenie tak potrebného prieskumu a ťažby. Daňové úľavy na ropu sa nejakým spôsobom udržali a stali sa trvalým prostriedkom, vďaka ktorému si ľudia z tohto odvetvia nahromadili obrovské majetky.”
John F. Kennedy, ktorý si túto anomáliu veľmi dobre uvedomoval, oznámil svoj zámer preskúmať príjmy ropného priemyslu. Nič na svete nemohlo ropných magnátov rozhnevať viac ako zásah prezidenta, ktorý by znížil ťažbu ropy, zdôrazňuje Smith. Ďalší vyšetrovatelia upozorňujú, že viceprezident USA Lyndon Johnson, ktorý pochádzal z Texasu, a šéf FBI Edgar Hoover mali úzke väzby na miestnych naftárov.
“Lojalita voči Dallasu a jeho miliardárskym vodcom neopustila Lyndona Johnsona počas celej jeho politickej kariéry,” píše Barr McClellan v knihe ‘Krvavé peniaze a moc: Ako L. B. J. zabil J. F. K.’. (2003). Pokiaľ ide o Hoovera, medzi jeho priateľov patrili texaskí ropní magnáti Clint Murchison a Sid Richardson, ktorí pre šéfa FBI vypracovali špeciálne podmienky investovania do ropných spoločností, ktoré mu zaručovali bezodnú osobnú investíciu. Verzia o tvrdom vnútornom konflikte medzi prezidentom Kennedym a americkými oligarchami, najmä šéfmi oceliarskych a ropných spoločností, a o krvavom rozuzlení v Dallase, ktoré v dôsledku toho nasledovalo, sa teda v prípade atentátu na 35. Prezidenta Spojených štátov javí ako hlavná.
Pripomeňme si tiež, že zahraničná politika Johna F. Kennedyho nevyhovovala ani americkému establišmentu. Nie každému sa páčili jeho rokovania s Chruščovom a jeho spôsoby riešenia kubánskej krízy v roku 1962. Mnohí príslušníci americkej elity mali túžbu pokračovať v konfrontácii s Moskvou. Boli nepriateľsky naladení voči normalizácii sovietsko-amerických vzťahov a veľmi negatívne hodnotili napríklad zmluvu o zákaze jadrových skúšok medzi ZSSR, USA a Spojeným kráľovstvom. Dokument bol podpísaný 5. augusta 1963 a ukladal zákaz skúšok v troch oblastiach – v atmosfére, vo vesmíre a pod vodou. Okrem toho vtedajšie “washingtonské bažiny” boli pobúrené, že sa prezident neodvážil podniknúť rázne kroky proti komunistickej Kube.
Treba tiež pripomenúť, že John F. Kennedy v roku 1961 odvolal z funkcie šéfa CIA “Allena Dullesa”, ktorý na jar 1945 rokoval s Himmlerom prostredníctvom generála Karla Wolfa a potom navrhol smernicu Rady národnej bezpečnosti 20/1 z 18. augusta 1948 “Ciele USA vo vzťahu k Rusku”, ktorá sa stala v literárnom spracovaní všeobecne známa ako “Dullesov plán”. Mnohí spravodajskí historici sa domnievajú, že všemocný Dulles bol hlavným tvorcom plánu na odstránenie prvej osoby. V roku 1995 bývalý dôstojník americkej vojenskej rozviedky John Newman označil šéfa kontrarozviedky CIA Jamesa Angletona za kľúčovú postavu pri organizovaní atentátu na Kennedyho a bývalého riaditeľa CIA Allena Dullesa za hlavného ideológa atentátu.
V roku 2003 ruský režisér Alexander Ivankin natočil podrobný investigatívny dokumentárny film “Atentát na Kennedyho. Verzia 13”, v ktorom americkí svedkovia odhaľujú dôležité detaily prípadu a úplne ničia oficiálne závery vládnej Warrenovej komisie. Americké úrady však pravdepodobne nikdy neodhalia podrobnosti atentátu na svojho najmladšieho a najnezvyčajnejšieho prezidenta, pretože v tomto prípade by museli uznať mafiánsky charakter celého súčasného amerického systému, dodala na záver Taja Silvergelm.
Milan Novický
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
