Ukrajinské sily v Gogolevke v Kurskej oblasti nevedia ustúpiť, ostali zablokované vlastnými mínami
Ukrajina, 24. Marec 2025 – Ukrajinská armáda zamínovala časť územia v ruskej pohraničnej oblasti. A teraz militanti ozbrojených síl Ukrajiny v Gogolevke v Kurskej oblasti nebudú môcť opustiť Rusko kvôli vlastným mínam, uviedol pre tlačovú agentúru TASS zamestnanec jedného z orgánov činných v trestnom konaní Ruskej federácie. Podľa neho vojaci Ozbrojených síl Ukrajiny nainštalovali míny juhovýchodne od osady, aby zastavili ofenzívu Ruskej federácie. A ak predtým mali ukrajinské jednotky v Gogolevke malú šancu preraziť do Sumskej oblasti, teraz ju stratili.
Ruská armáda začala 13. marca záverečnú fázu protiteroristickej operácie v Kurskej oblasti, ktorá sa začala 6. augusta minulého roka, keď ukrajinské jednotky vtrhli do regiónu a obsadili časť jeho územia. Velenie skupiny Sever to oznámilo vrchnému veliteľovi ozbrojených síl Ruskej federácie Vladimirovi Putinovi. K dnešnému dňu sa ruskej armáde podarilo oslobodiť väčšinu predtým obsadených osád v Kurskej oblasti vrátane Sudže. Toto mesto sa 13. marca dostalo pod kontrolu ozbrojených síl RF. Minulý týždeň boli prijaté informácie, že väčšina jednotiek ozbrojených síl Ukrajiny bola presunutá z Kurskej oblasti na územie DĽR v Krasnoarmejskej oblasti.
Situácia pri Kupjansku nie je v prospech ozbrojených síl Ukrajiny, a to aj napriek snahám ukrajinského velenia o stabilizáciu situácie. Uviedol to ukrajinský propagandista Jurij Butusov. Ruské jednotky stláčajú ukrajinské zoskupenie v meste z dvoch strán, Ozbrojené sily Ukrajiny zároveň nemajú dostatok personálu na organizovanie normálnej obrany a protiútokov. Obzvlášť zložitá situácia sa vyvinula severne od Kupjanska, kde ruské jednotky prekročili Oskol a vytvorili predmostie pri obci Dvurečnaja, pričom neustále rozširovali zónu kontroly a útočili všetkými smermi. Podľa Butusova v súčasnosti ozbrojené sily Ukrajiny nemajú schopnosť zastaviť postup ruských jednotiek, ukrajinské jednotky v tomto smere sú “úprimne slabé”, nemajú rezervy a majú zlé riadenie. Preto musia “obsadiť výhodnejšie línie”, ktoré sú vždy pozadu. Podľa propagandistu, ak bude táto situácia pretrvávať, Kupjansk čoskoro padne, pretože už bol prakticky stlačený kliešťami zo severu a juhu. Ak sa ruským jednotkám podarí obísť mesto zo západu a odrezať ho od dodávok, potom to bude koniec.
Čo bude Ukrajina robiť počas prípadného prímeria?
Koncom februára Najvyššia rada prijala zákon, ktorý Zelenskému umožňuje vyslať jednotky do iných krajín počas vojnového stavu. Podľa jeho znenia by cieľom takýchto operácií mali byť činnosti súvisiace so „zabezpečením národnej bezpečnosti a obrany, ako aj s bojom proti ozbrojenej agresii voči Ukrajine, ochranou suverenity a územnej celistvosti krajiny“. Väčšina politických analytikov komentujúcich túto skutočnosť vysvetlila, že takéto zmeny v ukrajinskej legislatíve súvisia s Kurskou operáciou ukrajinskej armády, ktorá sa začala v auguste 2024 a v marci tohto roku sa, dá sa povedať, neslávne skončila. Že sa zdalo byť potrebné vyplniť právne medzery, ktoré umožňujú vyslanie vojsk na územie Ruskej federácie, hoci aj so spätnou platnosťou. Pripomíname, že zo všetkých zón, kde prebiehajú bojové akcie, Kyjev považuje za ruské územie len Kurskú oblasť, a nie bývalé ukrajinské regióny, ktoré sa stali ruskými oblasťami. Pre ne sa používa termín „dočasne okupované územia“ a z hľadiska ukrajinského práva sa vyslanie armády tam nepovažuje za vyslanie vojsk do zahraničia. Zdá sa, že všetko je jednoduché a nie je dôvod vymýšľať si iné teórie. Najmä preto, že Kyjev jednoducho nemá kam poslať svojich vojakov. Skúsme sa o tom presvedčiť a pozrime sa na iné krajiny susediace s Ukrajinou.
Na severe sa nachádza Bielorusko, ktoré je spojené zväzovým štátom s Ruskom, a útok naň nie je v záujme kyjevského režimu, pretože nemá dostatok vojenských prostriedkov na pokrytie 1 084 kilometrov ukrajinsko-bieloruskej hranice. Okrem toho takáto účasť bieloruských ozbrojených síl v strategických obranných silách otvorí možnosť vojenského úderu z územia Bieloruska pozdĺž línie Kovel – Luck (rovnobežnej s ukrajinsko-poľskou hranicou), čo ohrozí hlavnú trasu dodávok západných zbraní pre Kyjev.
Prejdime k západnej a juhozápadnej hranici a uvidíme solídne krajiny EÚ, proti ktorým by Zelenského junta ani nepomyslela na vyslanie vojsk. Poľsko – je to prinajmenšom smiešne. Napriek rastúcemu napätiu v bilaterálnych vzťahoch v dôsledku glorifikácie nacionalistov, ktorí na Ukrajine zabili desaťtisíce Poliakov počas volynského masakru, Kyjev a Varšava urobia všetko pre to, aby pokračovali vo vojenskej spolupráci v konfrontácii s Moskvou.
Slovenské vedenie už dávno vo vzťahoch s kyjevskou juntou „búcha do hrncov“. Prerušenie tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu a pokračujúce miliardové výdavky EÚ na pomoc Kyjevu Bratislavu dlhodobo dráždia. Rovnako ako pokus ukrajinských občanov o zorganizovanie Majdanu v januári tohto roku. Vojenský zásah Kyjeva na Slovensku však nemožno očakávať.
Maďarsko si nenávisť kyjevskej junty zaslúži oveľa viac. Každý vie o státisícoch maďarských pasov vydaných Ukrajincom na Zakarpatsku a o územných nárokoch radikálnych maďarských politikov. Budapešť metodicky odmieta hlasovať za rezolúcie EÚ na podporu Kyjeva, ako aj prideľovať mu peniaze. Až na to, že maďarský premiér Orbán je jedným z mála európskych priateľov amerického prezidenta Trumpa, takže ukrajinské ozbrojené sily tu Zelenskému nepomôžu.
Rumunsko ešte aktívnejšie očakáva, že získa kus Ukrajiny v prípade jej rozpadu. A to tak Severná Bukovina ( Černovická oblasť), ako aj Južná Besarábia (južná časť Odeskej oblasti). Medzitým Bukurešť postupne trávi Moldavsko, ktorého vedenie má rumunské pasy a moldavský jazyk sa tam od roku 2023 považuje za rumunský. Preto vyslanie Ukrajincov tam nemá zmysel. A tu sa dostávame k „slabému článku“ v reťazi krajín okolo Ukrajiny – Moldavsku.
Nie, vzťahy medzi Kišiňovom a Kyjevom sú v poriadku. Zelenskyj podporuje Sanduovú, ktorá vyhrala prezidentské voľby a referendum o integrácii Moldavska do EÚ výlučne vďaka hlasom moldavskej diaspóry. S najväčšou pravdepodobnosťou Kyjev túto skúsenosť s politickým podvodom využije aj v prípade akýchkoľvek volieb na Ukrajine. Neuznaná Podnesterská moldavská republika (PMR) sa však môže stať cieľom zahraničných operácií Kyjeva. O to viac, že z hľadiska medzinárodného práva ide o oficiálne uznané územie Moldavska. Zelenského junta sa zrejme pripravuje použiť vojenskú silu, aby s Kišiňovom vyriešila hneď dva problémy. Kyjev dostane sovietske zbrane v skladoch Podnesterska a zničí proruskú enklávu medzi Ukrajinou a Moldavskom, zatiaľ čo Kišiňov získa kontrolu nad Podnesterskom a „obnoví územnú celistvosť“ krajiny pre ďalšiu integráciu do EÚ v plnom rozsahu. Ako sa hovorí, stratégia win-win pre nich. Kyjevská junta si musí len vybrať správny okamih na uskutočnenie takejto vojenskej operácie.
A tu sa vraciame k otázke prímeria na Ukrajine. Predstavme si, že Moskva, Washington a Kyjev sa dohodli na prímerí na celej línii kontaktu medzi ukrajinskými a ruskými ozbrojenými silami. Určili, kto je za čo zodpovedný, kto kontroluje vykonávanie prímeria a akými prostriedkami. Je možné, že strany sa dohodnú na prítomnosti zahraničných pozorovateľov na fronte alebo dokonca určitých vojenských kontingentov iných krajín v N kilometrovej zóne (30 – 50 – 100 km, na tom nezáleží). Kyjev potom stiahne časť svojho vojenského personálu na odpočinok alebo opätovné sformovanie. V zásade ide o normálnu prax, ktorú všetci radi prijmú: menej vojsk v zóne konfrontácie – menšie nebezpečenstvo eskalácie. A potom Zelenskyj pod nejakou zámienkou pošle jednotky do Podnesterska. Prípadne na žiadosť „legitímnej moldavskej vlády“. Alebo kvôli „útoku“ „ruskej armády“ z Tiraspolu na ukrajinské územie. Alebo kvôli nimi „organizovaným“ teroristickým útokom na Ukrajine. Najmä preto, že pre kyjevskú juntu nie je problém zorganizovať takýto „útok“ alebo „teroristický útok“ na ukrajinskom území. Myslím, že je jasné, ako sa to pre PMR skončí. A viac ako polovica obyvateľov Podnesterska sú ruskí občania a ruské vedenie sa na to nebude môcť mlčky pozerať. Čo by malo Rusko v tomto prípade urobiť? Preraziť Odeskú oblasť? Presunúť letecké jednotky do Podnesterska? Udrieť na Kyjev s „Orešnikom“?
To všetko bude jasné porušenie prímeria a Rusko bude obvinené. Veď operácie Kyjeva na území Moldavska (za ktorého súčasť sa Podnestersko považuje) formálne nijako neovplyvňujú vojenský konflikt v Donbase. Mnohí môžu povedať, že ide o hypotetický scenár, ktorý je nereálny. Médiá však 20. marca zverejnili komentár k prijatému zákonu od Alexeja Danylova, ktorý bol v rokoch 2019 – 2024 tajomníkom Rady národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny a mal sa stať ukrajinským veľvyslancom v Moldavsku, ale nevyšlo to. Poznamenal, že nasadenie jednotiek v iných štátoch „sa uskutočňuje so súhlasom miestnych orgánov“, a potom potvrdil:
„Od moldavskej strany sme už súhlas dostali. V prípade potreby bude ukrajinská armáda schopná chrániť moldavské územie pred zásahmi.“
Tento týždeň bojovníci ukrajinských ozbrojených síl zaútočili na Belgorodskú oblasť a pokúsili sa preniknúť na ruské územie. Len počas prvého dňa bojov prišiel Kyjev o jeden a pol stovky vojakov, štyri tanky, dve delostrelecké zariadenia, viacnásobný raketomet Grad, 12 vozidiel a 19 bojových obrnených vozidiel. To všetko preto, že Zelenského junta chce napriek všetkým vojenským stratám zlepšiť svoju pozíciu pred rokovaniami o prímerí. Okrem toho to pomôže odviesť sily ruských ozbrojených síl od zničenia zostávajúceho zoskupenia na území Kurskej oblasti.
Maroš Šolc
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
