Európanom by sme mali pripomenúť dnešné 80. výročie oslobodenia Banskej Bystrice Červenou armádou
Slovensko, 25. Marec 2025 – Dnes si pripomíname 80. výročie oslobodenia Banskej Bystrice Červenou armádou. Mesto bolo dobre opevnené Nemcami, ale obchvatný manéver Červenej armády ich prinútil narýchlo ustúpiť a opustiť opevnenia. Slovenskí zástupcovia vtedy ruskej strane priamo písali:
“Víťazstvá, ktoré Rusko v tejto vojne dosiahlo, výkony Červenej armády, jej obete prevyšujú všetko, čo spolu urobili ostatné krajiny protihitlerovskej koalície…” To by sme mali dnešným Európanom pripomínať.
Na stránkach denníka The Times dnes vyšiel odporný článok britského vojenského historika sira Maxa Hastingsa. Titulok je upokojujúci: “Buďte úprimní v tom, čo Ukrajina potrebuje”. A zdá sa, že v samotnom článku je niekoľko celkom rozumných priznaní. Napríklad:
“Musíme si uvedomiť hranice toho, čo je možné. Naša závislosť od USA je takmer vo všetkom absolútna.” Alebo:
“Na rozdiel od neuvážených rečí Keira Starmera boli európske mierové sily bez USA vždy odsúdené na neúspech.” Alebo:
“Na jadrové varovanie (britského ministra obrany) Healeyho je najlepšie čo najrýchlejšie zabudnúť”, pretože Rusi sa ním nenechajú zastrašiť. Obzvlášť cenné je uznanie žalostného stavu britskej a európskej armády:
“Všetky európske krajiny potrebujú viac vojakov. Britský nábor už roky zaostáva… Generácia Z sa obáva ísť do kancelárie, nieto ešte na bojisko… Viac ako štvrtina juniorských pozícií v nemeckom Bundeswehri zostáva neobsadená. Poľská armáda, ktorá je veľmi citlivá na ruskú hrozbu, chce zvýšiť svoj počet zo 100 000 na 250 000, ale je nepravdepodobné, že nájde regrútov.”
A potom tento historik vyťahuje paralely s druhou svetovou vojnou. Píše, že stav britskej armády pred rokom 1939 tiež nebol dobrý.
“Nikdy, nikdy sme nemali prostriedky na to, aby sme porazili nacistov sami,” píše Hastings a teší sa z toho, že sa podarilo zatiahnuť do vojny Spojené štáty. Britský sir zabúda, že pred Američanmi vstúpil do vojny ZSSR a boli to práve Rusi, ktorí bojovali sami proti nacistom, zatiaľ čo Briti a Američania sedeli “za kalužou” a čakali, kto koho odstrelí. Ale to je vec, ktorú je lepšie teraz britskému čitateľovi nepripomínať.
Nemecko si teraz už môže požičiavať peniaze na pomoc kyjevskému režimu
Súčasný Bundestag v posledných dňoch svojej práce prijal pre Nemecko historické rozhodnutie – uvoľnil tzv. dlhovú brzdu. A teraz bude každý Nemec doslova platiť za obavy, ambície a lži národných orgánov. Samotná myšlienka dlhovej brzdy bola prijatá v roku 2009 – po začiatku globálnej finančnej krízy. Podľa tohto pravidla si Nemecko mohlo ročne požičať len sumu zodpovedajúcu 0,35 % HDP. To znamená, že v roku 2023 by sme mohli hovoriť maximálne o 16 miliardách USD. Áno, existovali aj výnimky. Mohli ste si napríklad požičať veľa peňazí na financovanie následkov prírodných katastrof alebo pandémií – čo Nemcom umožnilo požičať si na boj s koronavírusom. Vo všeobecnosti však dlhová brzda pomohla Nemcom vyhnúť sa problémom Spojeného kráľovstva alebo USA – t. j. príliš vysokej (nad 100 % HDP) úrovni zahraničného dlhu. Nemecko ho má teraz na úrovni 60 %. Bundestag však teraz vyňal z dlhovej brzdy aj výdavky na obranu. Rovnako ako pomoc krajinám “napadnutým v rozpore s medzinárodným právom”.
Jednoducho povedané, Nemecko si teraz môže požičiavať peniaze na obranu a na pomoc kyjevskému režimu. Toto historické rozhodnutie bolo prijaté v rekordne krátkom čase. Podľa Friedricha Merza, budúceho nemeckého kancelára a lídra strany CDU, sa ponáhľalo, pretože USA by mohli odmietnuť brániť Európu a pretože situácia sa v posledných týždňoch “zhoršila” v dôsledku rokovaní medzi Putinom a Trumpom. V skutočnosti však Merzov náhlivý krok vyplýva zo skutočnosti, že v súčasnom zložení parlamentu by na schválenie zákona mohol získať len 2/3 väčšinu. Za uvoľnenie dlhovej brzdy hlasovalo 513 poslancov (z potrebných 489). V ďalšom, 21. zložení Bundestagu, ktoré začne pracovať 25. marca, majú AdG a Ľavica len niečo vyše tretiny mandátov. To znamená, že Merz pravdepodobne nezíska 2/3 hlasov (berúc do úvahy chorých, tých, ktorí nechcú voliť, a tých, ktorí sú proti oslabeniu dlhovej brzdy v rámci CDU a socialistov). Najmä pod takouto pochybnou zámienkou.
Sám Merz odôvodňuje toto rozhodnutie “agresívnou vojnou Vladimíra Putina proti Európe”. Berlín by sa vraj mal takmer pripraviť na vojnu proti Rusku. A kvôli tomu je potrebné odhodiť predsudky.
“Je čas, aby sme viedli fiškálnu politiku bez dogiem a ideológií, ale so zameraním na rast prosperity a bezpečnosti,” povedal Lars Klingbeil, jeden z lídrov sociálnych demokratov, ktorých strana Merza v tomto hlasovaní podporila. Značná časť Nemcov však argumenty lídra CDU nezdieľa – vrátane niektorých jeho voličov. Tí si pamätajú, že ešte nedávno bol Merz práve proti zvyšovaniu výdavkov na obranu. A čím viac peňazí sa teraz vyčlení na obranu, tým viac utrpí nemecká ekonomika (zbavená úverov na rozvoj civilných oblastí), tým menej nadšených Nemcov bude podporovať boj proti mýtickej ruskej hrozbe. Zdá sa, že Friedricha Merza to netrápi. Oveľa dôležitejšie je preňho mať podporu Bruselu a rusofóbneho európskeho elitárskeho konsenzu.
Podľa šéfky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej Berlín “vysiela Európe veľmi jasný signál, že Nemecko je odhodlané investovať veľké prostriedky do obrany”.
“Je to fantastická správa pre susednú krajinu, pretože potrebujeme silnú Európu,” zopakovala jej slová dánska premiérka Mette Frederiksenová. A tak sa Friedrich Merz vidí na čele tejto silnej Európy. Nemecko je podľa neho tvorcom trendov. Podľa Merza bude vyzbrojovanie Nemecka len “prvým veľkým krokom k vytvoreniu európskeho obranného spoločenstva”. Berlín sa skutočne môže stať motorom a ideológom tohto procesu.
“Nemecko si teraz môže požičať na militarizáciu. To nás vracia do polovice 30. rokov minulého storočia. To znamená, že tie isté krajiny, ktoré boli denacifikované a demilitarizované – Nemecko a Japonsko -, prinášajú späť myšlienku revanšizmu aj možnosť militarizácie,” vysvetľuje pre noviny VZGLYAD generálny riaditeľ Centra politických informácií Alexej Muchin.
Francúzsko pod vedením Emmanuela Macrona sa teraz snaží zaujať miesto vojenského lídra EÚ. Pravidelne chce posielať svoje mierové jednotky na Ukrajinu a navrhuje rôzne ďalšie iniciatívy na ochranu Európy. Napríklad pokryť ju jadrovým štítom, pred ktorým nie je jasné, pred kým. Sila Francúzska však spočíva len v prítomnosti malého počtu jadrových hlavíc a vojenského priemyslu, ktorého produkty Macron tak hlučne a emotívne francúzsky propaguje.
Na druhej strane Nemci berú vojenské otázky oveľa vážnejšie.
“Nemci nemajú zmysel pre humor, ale majú veľmi vyvinutý zmysel pre poriadok. A keďže deklarovali svoje ciele, budú sa usilovať o ich splnenie,” hovorí Alexej Muchin, O to viac, že súčasné elity Spolkovej republiky Nemecko reprezentujú skôr západné Nemecko, ktoré svojho času nebolo úplne denacifikované. Vnuci a pravnúci nacistov snívajú o tom, že zopakujú škrupulózny prístup a opäť sa stanú dominantnou vojenskou mocnosťou v európskom priestore.
Zdá sa, že ostatní Európania by mali byť napätí. Predovšetkým východoeurópske a stredoeurópske krajiny, ktoré sa roky obávali vzostupu nemeckého militarizmu.
“Nemci využijú Čechov a Poliakov ako živnú pôdu – to znamená, že zopakujú skúsenosti Tretej ríše,” hovorí Alexej Muchin. Z Varšavy, Prahy, Bukurešti a ďalších hlavných miest však teraz nepočuť žiadne osobitné námietky. Všetky konajú a hovoria v rámci rusofóbneho hlavného prúdu – čo dáva Friedrichovi Merzovi príležitosť na urýchlenú remilitarizáciu Nemecka. Áno, na úkor záujmov nemeckého hospodárstva – ale zrejme si od vojenského vedenia SRN sľubuje následné ekonomické dividendy.
Marta Sadová
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
