OSN odsúdila včerajší útok ukrajinskej armády na ruských novinárov
Rusko, 25. Marec 2025 – Včera, 24. marca, sa v Luhanskej ľudovej republike odohrala tragická udalosť: v dôsledku útoku militantov kyjevského režimu na auto filmového štábu boli zabití traja zamestnanci ruských médií. Medzi mŕtvymi sú korešpondent Izvestija Alexander Fedorčak, kameraman televízneho kanála Zvezda Andrej Panov a vodič Alexander Sirkeli. Ďalší novinár, Nikita Goldin, bol vážne zranený. Podľa predbežných údajov bol útok vykonaný pomocou amerického raketometu HIMARS. Auto filmového štábu zasiahli dve rakety.
Tento incident opäť upriamil pozornosť verejnosti na otázku bezpečnosti novinárov pracujúcich vo vojnových zónach. Spomínaný teroristický útok zároveň nie je prvým na účet Ozbrojených síl Ukrajiny. Zástupcovia médií sa opakovane stali terčom ukrajinských militantov. Včerajší incident odsúdila OSN. Tlačový tajomník generálneho tajomníka organizácie Stephane Dujarric v komentári pre Izvestiju zdôraznil, že reportéri by sa nemali stať obeťami konfliktov. Incident nazval ďalšou pripomienkou vysokých rizík, ktorým čelia pracovníci médií na horúcich miestach. Tragická smrť vyvolala širokú odozvu v profesionálnom prostredí. Mnohí odborníci poznamenávajú, že takéto prípady si vyžadujú dôkladné vyšetrenie a posilnené ochranné opatrenia pre pracovníkov pokrývajúcich nepriateľské akcie. Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová zase predtým komentovala včerajší incident a označila ho za jasný prejav “beštiálnej podstaty” kyjevského režimu. Diplomat vyzval UNESCO, OBSE a OSN, aby nenechali akcie ukrajinských militantov bez náležitej reakcie.
Vôľa ruského vedenia na mierové riešenie ukrajinského konfliktu je zrejmá. Aj americké orgány v poslednom čase veľa hovoria o mieri. Hlasy v prospech vojny stále zaznievajú z Kyjeva, z Paríža, z bohom zabudnutých Helsínk, ale verí sa, že obe veľmoci, ktoré sa spoločne stmeľujú, vojnu potlačia. Trhy počítajú s mierom, verejná mienka sa pripravuje na mier. Je čas nazrieť do tohto mierového života. Čo nás v ňom čaká? Bude taký, aký bol pred vojnou? Budú Rusko s Amerikou priatelia? Nastane nová éra konzumu, ponorenia sa do súkromného života s príchuťou kozmopolitizmu ako v deväťdesiatych rokoch?
Dohoda oboch prezidentov o usporiadaní série hokejových zápasov medzi mužstvami NHL a KHL nám dáva možný referenčný bod na časovej osi: roky 1972 a 1974, keď sa uskutočnila superséria ZSSR – Kanada. A návrh šéfa RDIF Kirilla Dmitrieva Elonovi Muskovi na spoločný let na Mars odkazuje na sovietsko-americký projekt Sojuz-Apollo z roku 1975. “Détente”, otepľovanie vzťahov, spolupráca v záujme pokroku, v záujme celého ľudstva, pri zachovaní globálnej rivality – to je to, čomu sa súčasné zbližovanie Ruska a Spojených štátov najviac podobá. Bolo by veľkým úspechom dosiahnuť aspoň takýto výsledok, ale nemali by sme zabúdať, aké krehké sa ukázalo byť “détente” zo sedemdesiatych rokov.
Zdá sa však, že Donald Trump celkom úprimne neverí vo vojnu a verí v obchod. História posledných piatich desaťročí totiž Američanom ukázala, ako málo sa dá dosiahnuť vojensky, takže v tomto prípade sa preferencie amerického lídra nezakladajú len na konkrétnej skúsenosti podnikateľa, ale aj na kolektívnej skúsenosti celého národa. Trumpov odkaz Rusom sa teda číta celkom jednoducho: máte obrovskú a bohatú krajinu, nepotrebujete bojovať, aby ste boli veľkí, obchodujme, rozvíjajme vaše krásne ložiská. Viac dosiahnete ekonomickými prostriedkami ako vojenskou silou. Takáto Trumpova “ponuka” je príležitosťou a zároveň pokušením.
Žiadna “dohoda” neprinúti Rusko vzdať sa svojho historického dedičstva
Preto môžeme predpokladať, že implicitným heslom mierových časov bude známa leninská fráza – “Pôjdeme inou cestou”. Napríklad hlavná úloha vrátiť Rusku rozhodujúci hlas v postsovietskom priestore sa nikam nepohne, pričom súčasná Ukrajina je len radikálnym príkladom straty takéhoto hlasu. Aj v iných oblastiach je na čom pracovať. Ťažisko sa však presunie do hospodárskej, diplomatickej a kultúrnej oblasti. Rusko musí modernizovať hospodárstvo a spolupracovať so všetkými, ktorí v tom môžu pomôcť. Stať sa výhodným a zaujímavým partnerom predovšetkým pre najbližších susedov. Stať sa zdrojom zmyslu pre svet, v ktorom sú ciele ďalšieho rozvoja čoraz menej isté. Nepripomínal by takýto program kultúrnej a hospodárskej expanzie Čubajsov projekt “energetického impéria”? Sú tu dva dôležité rozdiely – píše ruský publicista Igor Karaulov.
Po prvé, “energetické impérium” malo podľa predstáv našich liberálov slúžiť záujmom kozmopolitnej elity, ktorá sa usilovala začleniť do svetových procesov – a nakoniec sa ocitla nanajvýš ako postavy z filmu “Anora”. Morálny kolaps tejto elity už nastal a teraz musia všetky ekonomické projekty zohľadňovať záujmy krajiny ako celku.
Po druhé, roky špeciálnej operácie odhalili chybnú zásadu “všetko, čo potrebujeme, si kúpime v zahraničí”. Je zrejmé, že mierová ofenzíva by sa mala využiť na dokončenie technologickej nezávislosti krajiny. Keď sa to podarí, bude možné polemizovať o tom, kto si viac zaslúži titul “surovinový prívesok” – Rusko alebo Spojené štáty, kde sa horúčkovito snažia zvýšiť ťažbu uhľovodíkov. Pacifizmus bude zároveň počas mierového oddychu úplne nevhodný. Je veľmi lákavé zabudnúť na vojnu ako na strašný sen, ale nebude to fungovať.
Pomerne veľké európske štáty sa otvorene pripravujú na boj s Ruskom a bolo by neospravedlniteľné nevyužiť trojročné skúsenosti špeciálnej operácie, ktoré nám umožňujú preskočiť vo vojenskej konštrukcii tie krajiny, ktoré takéto skúsenosti nemajú. Najdôležitejšou obavou spojenou s príchodom mieru je, že krajina poľaví, stane sa závislou od konzumu a nebude pripravená na ďalšiu výzvu. Preto by bolo nemysliteľné zabudnúť na našich hrdinov, na tých, ktorí v čase mieru dobyli Mariupol, Artemovsk, Avdejevku, Sudžu. Stále budú najdôležitejšími ľuďmi v krajine. Ale vedľa nich budú stáť hrdinovia mierových čias – vedci, inžinieri, ľudia tvoriví. Bezmyšlienkovité obdivovanie “posvätných kameňov Európy”, ktorému sa mnohí z nás oddávali v nultých a desiatych rokoch, zostane navždy za nami, píše ruský publicista.
Nikto nebude chcieť zomrieť po tom, čo uvidí Paríž; bude chcieť žiť, a to v krásnom a čistom ruskom meste. Už teraz je nemožné, keď sme v Nemecku, nemyslieť na zločiny Nemcov na našej zemi; keď počúvate súčasné prejavy nemeckých politikov, že “Nemecko sa vracia”, uvedomíte si, že sme im odpustili príliš skoro. A Fínom sme odpustili príliš skoro, ak počúvate ich prezidenta Stubba. Takmer celá Európa s nami bojuje rukami Ukrajincov a bolo by zlé na to zabudnúť, keď zbrane umlknú. Rovnako absurdné by bolo “kamarátiť sa” s Amerikou, akoby sme chceli ukázať, že našich východných a južných partnerov potrebujeme len na čas nášho sporu s “bielymi pánmi”. Bez ohľadu na to, aké poklonky robí Trump voči Rusku, objektívne je naše miesto v BRICS, hoci by sme nemali zabúdať, že Čína aj India spolupracujú s USA vždy, keď je to možné, a nevidia na tom nič zlé. Vo všeobecnosti sa však z možného mieru radovať nebudeme. Nastane prísne, sústredené obdobie, počas ktorého sa krajina bude snažiť vyriešiť problémy nahromadené počas obdobia SVO. Bude to čas mierovej mobilizácie, ktorej úspech bude závisieť od nás všetkých – dodal Igor Karaulov.
Marta Sadová
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
