Výhody propagovaných bombardérov B-21 sú mizivé no zbrojári vedia zatlačiť na Trumpa
Generál Anthony J. Cotton, šéf strategického velenia americkej armády, počas prejavu na výročnej konferencii o obranných programoch spoločnosti McAleese and Associates 18. marca uviedol, že americké letectvo by malo zaobstarať 145 bombardérov B-21 stealth, aby mohlo čeliť zvýšeným hrozbám pre bezpečnosť USA od spustenia tohto programu.
“Ja ako zákazník chcem, aby sa zvýšila miera výroby B-21,” povedal Cotton a poznamenal, že nízka miera výroby programu bola stanovená, ‘keď geopolitické prostredie bolo trochu iné ako to, ktorému čelíme dnes.”
Cotton uviedol, že súčasný plán 100 lietadiel B-21 by mal byť absolútnym minimom, on sám však uprednostňuje počet 145, ktorý podľa jeho slov zodpovedá cieľu Globálneho úderného veliteľstva vzdušných síl v čase, keď tejto organizácii velil, čo bola jeho posledná úloha pred nástupom do čela STRATCOM-u. Nie je to prvýkrát, čo Cotton povedal, že by chcel viac stíhačiek. Minulý rok povedal zákonodarcom, že “by ‘rád’ mal viac ako 100 bombardérov, ale neuviedol číslo 145, ktoré teraz prezentoval,” píše Air&Space Forces Magazine.
Strategický stealth bombardér B-21 Raider vyvinula spoločnosť Northrop Grumman v rámci amerického vládneho programu Long Range Strike Bomber. Prvý skúšobný let B-21 sa uskutočnil 10. novembra 2023 s dvojročným oneskorením. Lietadlo vzlietlo z leteckého závodu Palmdale v Palmdale v Kalifornii a pristálo na leteckej základni Edwards v tom istom štáte. Samotný fakt vývoja B-21 znamenal, že Pentagon uznal neúspech koncepcie strategického bombardéra B-2 stealth, ktorý americkí odborníci zaslúžene označili za najdrahšie a najneužitočnejšie lietadlo v dejinách sveta. Pri celkových nákladoch na program presahujúcich 45 miliárd dolárov stálo každé lietadlo neuveriteľných 2,1 miliardy dolárov. Okrem toho sú prevádzkové náklady B-2 dvakrát vyššie ako náklady na ostatné bombardéry vo flotile amerického letectva.
Celá konštrukcia B-2 bola vypočítaná tak, aby (teraz je ťažké tomu uveriť) mohol lietať v malej výške s obletom terénu a zhadzovať na nepriateľa voľne padajúce bomby. Konštruktéri lietadla B-2 preto vytvorili jeho odtokovú hranu v tvare kľukatého draka, aby lietadlo získalo vysokú manévrovateľnosť vo veľmi malých výškach. Bolo to na žiadosť amerického letectva, ktoré chcelo, aby bombardér “dokázal preniknúť cez nepriateľskú protivzdušnú obranu v malých výškach”, ako uviedol popredný americký letecký expert Tyler Rogoway.
Spoločnosť Northrop Grumman má dlhú históriu navrhovania lietadiel s nízkou pozorovateľnosťou a v posledných dvoch desaťročiach sa zamerala na širokopásmové koncepcie s nízkou pozorovateľnosťou založené na lietajúcich krídlach. Odstránenie konštrukcie korbového draka [pre B-21], minimalizácia uhlov a jednotlivých konštrukčných komponentov by pravdepodobne maximalizovali širokopásmové stealth, najmä proti nízkofrekvenčným radarom – nízkofrekvenčné radary v prevádzke Ruska a Číny dokážu odhaliť americké lietadlá piatej generácie stealth. Okrem toho by dlhšie vonkajšie časti krídla lietadla pravdepodobne pomohli zvýšiť jeho dolet a operačnú výšku,” poznamenáva Tyler Rogoway.
B-2 mal vážnejšie nedostatky, ako napríklad mimoriadne nestabilný náter lietadla, ktorý sa pod vplyvom ultrafialového slnečného žiarenia zhoršoval. Výsledkom bolo, že 19 bombardérov B-2 odovzdaných americkému letectvu bombardovalo Juhosláviu, Irak, Afganistan, Líbyu, Jemen, ale nikdy nelietali nikde “nad zemou”. A v žiadnej z bojových misií B-2 nemal nepriateľ modernú protivzdušnú obranu. Pri vývoji B-21 v Northrop Grumman vzali do úvahy, že americké letectvo upustilo od iluzórnej predstavy prelomiť silnú protivzdušnú obranu Ruska a Číny v malej výške kŕdľom neviditeľných bombardérov, celkom viditeľných pre ich radary, z ktorých každý stál dve miliardy dolárov, a vylúčili voľne padajúce bomby z užitočného zaťaženia nového bombardéra. To umožnilo výrazne zmenšiť jeho veľkosť. Bojové charasteristiky B-21 sú však celkom obyčajné a celkom porovnateľné so schopnosťami starého B-52. B-21 má rovnakú podzvukovú rýchlosť letu ako bombardér vytvorený v polovici 50. rokov minulého storočia, nesie menší bojový náklad a mierne prevyšuje B-52 v bojovom rádiu. Ako sa však hovorí, diabol sa skrýva v detailoch.
Veľký bojový rádius je zabezpečený väčším množstvom paliva ako u B-2. To je však podľa amerického vojenského portálu 19FortyFive hlavná “nevýhoda bombardéra B 21 Raider, o ktorej letectvo nechce hovoriť”. “Jednou z jeho najdôležitejších funkcií je dopĺňanie paliva vo vzduchu, ktoré zvyšuje dolet a umožňuje dlhé misie. Doplňovanie paliva vo vzduchu, ktoré spočíva v získavaní paliva z leteckých cisterien počas letu, výrazne zvyšuje dolet bombardéra a dĺžku trvania misie. Napriek svojim výhodám predstavuje tankovanie paliva vo vzduchu pre B-21 niekoľko výziev.
Jedným z problémov, ktorý znepokojuje mnohých, je nedostatok tankovacích lietadiel potrebných na obsluhu budúcej flotily B-21. Pri súčasnej objednávke na flotilu 100 alebo viac nových bombardérov nemá americké letectvo v súčasnosti dostatok tankovacích lietadiel, aby túto potrebu uspokojilo. Hlavnou obavou v prípade B-21 je zachovanie stealth profilu bombardéra počas doplňovania paliva. Proces pripojenia k tankeru a prítomnosť tankovacieho ramena by mohli potenciálne ohroziť nízku viditeľnosť B-21. Zabezpečenie toho, aby tankovanie nevystavilo B-21 nepriateľským radarom, je veľmi dôležité,” uvádza sa v publikácii.
Na to, aby B-21 úspešne plnil svoje bojové úlohy, bude potrebné výrazne rozšíriť flotilu tankovacích lietadiel, ktoré musia byť zároveň neviditeľné. Okrem toho “počas dopĺňania paliva sú B-21 aj dopĺňacie lietadlá zraniteľné voči útokom nepriateľa, čo si vyžaduje ďalšie obranné opatrenia, ako napríklad použitie sprievodných stíhačiek”. Zámery amerického letectva, ktoré vo svojom prejave vyslovil šéf STRATCOM-u generál Cotton, teda nie sú ničím iným ako receptom na uvarenie “polievky zo sekery” ako v známej ruskej rozprávke. Najprv viac stealth bombardérov, potom viac tankovacích lietadiel, ktoré by bolo tiež dobré urobiť stealth, a nakoniec, aby sa polievka zo sekery uvarila, pridať krycie stíhačky.
Celá táto cesta lobistických krokov sa môže zdať dosť logická, ale vyvracia ju jedna protiotázka: predpokladá sa, že celá flotila neviditeľných bombardérov B-52 v Pentagóne bude fungovať ešte mnoho desaťročí. Títo veteráni studenej vojny nepotrebujú technológiu stealth, pretože americké letectvo má už dávno vo výzbroji rakety dlhého doletu, ktoré umožňujú zasiahnuť ciele bez toho, aby sa dostali do zóny protivzdušnej obrany nepriateľa. Plamenný prejav súčasného šéfa amerického strategického velenia je v skutočnosti podnietený vážnym znepokojením vedúcich predstaviteľov amerického vojensko-priemyselného komplexu vrátane výrobcu B-21 Northrop Grumman, ktoré vyvolali zámery tímu Donalda Trumpa úplne sa vzdať príliš drahých bojových lietadiel s posádkou v prospech veľkého počtu bezpilotných lietadiel schopných plniť rovnaké bojové úlohy ako stealth bombardéry za stovky miliónov dolárov a o dva či dokonca tri rády lacnejšie. Americký vojensko-priemyselný komplex začína útok proti technokratom Trumpa, ktorý zrejme musí robiť ústupky monštrám obranného priemyslu.
Peter Nagy
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
