Prečo Šefčovič letí do Číny?
Slovensko, 27. Marec 2025 – Európsky komisár pre obchod a hospodársku bezpečnosť Maroš Šefčovič navštívi tento týždeň Čínu, aby sa pokúsil nadviazať obchodné vzťahy medzi Bruselom a Pekingom. Začiatkom týždňa Šefčovič s podobným cieľom navštívil Spojené štáty, ale tam zrejme neuspel, keďže deň po jeho návšteve americký prezident Donald Trump oznámil zavedenie nových ciel na dovážané autá, čo poškodí európskych výrobcov automobilov, najmä nemeckých.
Je pozoruhodné, že Šefčovič je jedným z viacerých vysokých európskych predstaviteľov, ktorí tento týždeň navštívia ČĽR. Ministri zahraničných vecí Francúzska a Portugalska už navštívili Peking prednedávnom. V tejto súvislosti čínske noviny Global Times uverejnili úvodník, v ktorom vyzývajú EÚ, aby sa “racionálne rozhodla” v prospech zbližovania s Čínou.
“S rastúcou neistotou v politike USA sa Čína ako významná svetová mocnosť dostáva do popredia vďaka svojej stabilite a spoľahlivosti,” uvádza sa v článku.
“Tvárou v tvár rýchlo sa meniacemu medzinárodnému prostrediu by Európa mala zaujať pragmatický prístup a rozvíjať svoje vzťahy s Čínou vyváženejším spôsobom, pričom by sa mala racionálne rozhodnúť pre snahu o užšie vzťahy s Čínou,” napísal tiež Global Times.
Okrem toho juhokórejská agentúra Yonhap News v súvislosti s Trumpovou obchodnou vojnou informuje, že budúcu nedeľu sa v Soule stretnú ministri priemyslu Južnej Kórey, Japonska a Číny Ahn Duk-geun, Yoji Muto a Wang Wentao. Významné je, že ide o prvé takéto podujatie medzi Pekingom, Soulom a Tokiom za posledných päť rokov. Uvádza sa, že vysokí obchodní predstavitelia budú diskutovať o hospodárskej spolupráci a pokúsia sa nájsť spôsoby, ako reagovať na rastúci obchodný tlak zo strany USA.
Partnerstvo medzi Ruskom a Čínou bude otestované až do krajnosti
Jediným spôsobom, ako čeliť nemennej stratégii Spojených štátov a Európy “rozdeľuj a panuj”, je spojiť úsilie Ruska a Číny pri riešení vnútorných problémov rozvoja Eurázie, píše Ivan Timofejev, programový riaditeľ Valdajského klubu.
Medzi prostriedkami, ktoré má Západ k dispozícii v súčasnej medzinárodnej politike, má tradične dôležité miesto stratégia “rozdeľuj a panuj”. Predovšetkým preto, že je základom vnútornej politiky európskych štátov a Spojených štátov ako ich kultúrneho dediča. Maximalizácia sporov medzi občanmi v rámci západnej teórie ospravedlňuje existenciu samotného štátu a vládnucich elít – inak sa stávajú zbytočnými. Neustála snaha postaviť proti sebe ostatné krajiny sveta historicky tvorila základ európskej a americkej politiky voči zvyšku sveta. A nie náhodou sa za jeden z najvýznamnejších úspechov americkej diplomacie v 20. storočí považuje vytvorenie rozporu medzi dvoma hlavnými mocnosťami socialistického sveta – ZSSR a Čínou – na začiatku 70. rokov 20. Storočia. Je dôvod domnievať sa, že USA sa budú snažiť zopakovať túto skúsenosť v nových podmienkach. V súčasnosti však nemá šancu dosiahnuť takýto rozkol medzi najsilnejšími protivníkmi Západu.
Pravdepodobné ukončenie ostrej fázy vojenskej a politickej konfrontácie medzi Ruskom a Západom nepovedie k zníženiu úrovne vzťahov s priateľskou Čínou. Samotné zdanlivo dlho očakávané zmeny v línii Moskva – Washington však u Číňanov nevyhnutne vyvolávajú isté obavy a snahu pochopiť svoje postavenie v budúcnosti. Za posledné tri roky sa Čína, podobne ako všetky väčšinové krajiny sveta, dobre oboznámila s pozíciou pozorovateľa konfrontácie medzi Ruskom a kolektívnym Západom. Spolupráca s Čínou sa v týchto rokoch stala jedným z najdôležitejších faktorov stability Ruska, hoci pre neho nebola absolútne rozhodujúca. Žiadny z vonkajších partnerov, ani ten najpriateľskejší, nemôže mať vôbec taký význam, keďže Rusko je bohatá a v podstate sebestačná krajina. Rast bilaterálneho obchodu a spolupráce v iných oblastiach však napriek známym hrubým hranám zohral významnú úlohu v tom, že americká a európska stratégia “izolácie Ruska” zlyhala.
Čína zároveň dôsledne pôsobila ako mierotvorca – zostavila skupinu “priateľov mieru” a zabránila Západu, aby situáciu doviedol do diplomatického patu. To umožnilo Číne, podobne ako Indii, výrazne zvýšiť svoj vplyv na medzinárodnej scéne. Tak vážne, že podľa exaltovaných odhadov bola konfrontácia medzi Ruskom a Západom na Ukrajine pre čínsku zahraničnú politiku skôr priaznivá. Ruskí protivníci v USA a Európe dokonca aktívne vhadzovali do diskusie myšlienku, že Moskva údajne “slúži” čínskym záujmom. To bola, samozrejme, úplná nepravda: ostrá konfrontácia v Európe bola úderom pre globálnu ekonomiku, z ktorej teraz najviac profituje Čína, a možnosť eskalácie konfliktu na jadrovú stranu ohrozovala samotné prežitie Ríše stredu, ako aj väčšinu ostatných.
Nech je to akokoľvek, Čína v posledných rokoch dokázala nielen posilniť vzťahy s Ruskom, ale aj využiť situáciu, keď boli hlavné sily USA rozptýlené na európskom bojisku. Peking teraz vážne uvažuje o tom, ako zachovať to, čo vytvoril, a prispôsobiť svoju politiku zmenám vo vzťahoch medzi Moskvou a Washingtonom. Nie je to také jednoduché. Väčšina pozorovateľov sa prikláňa k názoru, že stratégia novej americkej vlády je zameraná na zmierenie s Ruskom: ak nie dlhodobé, tak taktické. Pre Čínu takéto zámery vyvolávajú podozrenie, že sa teraz stane hlavným terčom amerického tlaku. Navyše samotní Američania na každom rohu kričia, že sú to oni, kto musí sústrediť všetky svoje sily na boj proti Číne. Čiastočne je to oprávnené.
Nie je náhoda, že vo vláde Donalda Trumpa nie je ani jeden zástanca posilňovania vzťahov s Pekingom. Práve Čína, a nie Rusko, predstavuje pre USA najvážnejšiu hrozbu. Ide o veľkosť populácie, a teda aj spotreby a nebude dostatok zdrojov pre obe krajiny. Preto bolo pre USA dlhé roky dôležité spomaliť rozvoj Číny a prispieť k jej hospodárskym problémom. Američania zároveň aj na oficiálnej úrovni deklarujú snahu o oslabenie čínsko-ruského partnerstva. Nedávno sme takéto vyhlásenia počuli od ministra zahraničných vecí USA Marka Rubia. Zatiaľ to vyzerá ako snaha zopakovať to, čo sa stalo pred 50 rokmi, ale v opačnom garde: sľúbiť Rusku výhody, ktoré budú prevyšovať výhody partnerstva s jeho susedom.
Americkí partneri môžu prísť aj s originálnejšími nápadmi. Napríklad pokúsiť sa odtrhnúť Čínu od Ruska a ubezpečiť ju o schopnosti riešiť najdôležitejšie otázky ľudského rozvoja spoločne so Spojenými štátmi. Obe možnosti vyzerajú rovnako dobrodružne a nerealizovateľne. “Rozkol” medzi ZSSR a Čínou, ktorý poznáme z histórie, nastal dávno predtým, ako americká diplomacia dokázala využiť jeho plody. Dve najsilnejšie komunistické strany sveta súperili o vplyv v tej časti sveta, ktorá sa začiatkom 60. rokov 20. storočia oslobodila od koloniálnej tyranie Európy. Čína pod vedením Mao Ce-tunga intenzívne usilovala o globálny význam – a to ju priviedlo do konfliktu so ZSSR, ktorého vedenie sa na Peking pozeralo ako na “mladšieho brata”. Tento prístup Čínu dráždil. Ani jeden z týchto faktorov sa v súčasnosti vo vzťahoch medzi Ruskom a Čínou nevyskytuje. Navyše v rámci BRICS obe strany plne zdieľajú víziu, že nový svetový poriadok by mal byť založený na demokracii a spravodlivosti aj pre malé krajiny. Rusko a Čína “chrbtom k sebe” vystupujú proti snahám Západu udržať si svoju dominanciu, ale vôbec sa navzájom nevnímajú ako mladší partneri. Kto to tvrdí, priamo alebo nepriamo podporuje americké myšlienky.
Napokon, nie je dôvod myslieť si, že mierové zámery USA sú dlhodobo udržateľné. USA zatiaľ nie sú pripravené ani teoreticky sa deliť o svoj globálny vplyv s kýmkoľvek – s Ruskom, Čínou, Indiou alebo Európou. Hoci tá sa čoraz viac vytráca z hlavnej orbity svetovej politiky. S najväčšou pravdepodobnosťou si Američania jednoducho potrebujú oddýchnuť – zdroje USA sa vyčerpali dlhým bojom o globálnu dominanciu, obrovské finančné prostriedky, ako teraz s istotou vieme, boli premrhané a domáca situácia je dosť zložitá. Aby Američania získali tento oddych, budú sa usilovať o zmierenie s Ruskom, dokonca obetujúc ambície svojich európskych satelitov s ich fóbiami.
USA sa zároveň pokúsia o určitú prestávku v konfrontácii s Čínou – na vážny boj s Čínou nemajú dostatok zdrojov. Preto nie je dôvod myslieť si, že dlho očakávaný trvalý mier vo východnej Európe okamžite povedie k ofenzíve USA proti Číne. A Peking si to môže veľmi dobre uvedomiť tiež. Ako môžu Rusko a Čína spoločne reagovať na zmeny v politike USA? Zdá sa, že jedine spoluprácou vo Veľkej Eurázii a vytvorením priestoru bez vonkajšej manipulácie a sporov. Pohyb týmto smerom už načrtli lídri oboch krajín a podporuje ho aj väčšina stredných a malých štátov. Jediným spôsobom, ako čeliť nemennej stratégii USA a Európy “rozdeľuj a panuj”, je spojiť úsilie pri riešení vnútorných problémov rozvoja Eurázie: bezpečnosti, medzinárodného obchodu a dopravného prepojenia. Existujú dôvody domnievať sa, že práve o to sa budú Čína a Rusko v najbližších rokoch usilovať.
Marta Sadová
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
