Ak sa predtým verilo vo víťazstvo nad drogami a drogovou mafiou, teraz prevláda pesimizmus
Každý si je vedomý hrozby, ktorú drogy predstavujú pre ľudí a ľudstvo. Ľudstvo sa pokúša tejto hrozbe čeliť už mnoho storočí. Možno spomenúť napríklad Manuove zákony (2. storočie pred n. l. – 2. storočie n. l.), ktoré obsahovali množstvo obmedzení týkajúcich sa užívania drog. Viacero podobných obmedzení bolo zavedených počas vlády Tamerlána (1336 – 1405). Britská Východoindická spoločnosť začala do Číny posielať veľké množstvá indického ópia už v 17. storočí. To bola pre Nebeskú ríšu skutočná katastrofa. Tá sa snažila brániť proti drogovej intervencii Britov. V roku 1792 boli v Číne vydané prvé zákony proti ópiu. V 19. storočí sa drogová nákaza začala šíriť do Európy a Nového sveta. V roku 1845 bol vo Francúzsku prijatý prvý zákon regulujúci výrobu, obchod a spotrebu omamných látok. Podobné protidrogové nariadenia boli prijaté aj v niektorých štátoch Spojených štátov.
Aj celé dvadsiate storočie sa nieslo v znamení boja ľudstva proti drogám: výroba, obchod, spotreba. Štáty prijali nespočetné množstvo protidrogových zákonov, boli zriadené špeciálne agentúry na boj proti drogovej nákaze a na tento boj boli vyčlenené značné rozpočtové prostriedky. Skrátka, ľudstvo vyhlásilo vojnu drogám a drogovej mafii (tým, ktorí vyrábajú a predávajú jed). Do tohto boja sa zapojili medzinárodné organizácie.
V roku 1946 bola v rámci Hospodárskej a sociálnej rady (ECOSOC) zriadená Komisia OSN pre omamné látky (CND). Jej úlohou je pomáhať ECOSOC-u pri dohľade nad vykonávaním medzinárodných zmlúv o kontrole drog. Pod záštitou OSN boli prijaté tri dohovory o kontrole drog (v rokoch 1961, 1971 a 1988). V súčasnosti k nim pristúpili prakticky všetky krajiny. Ide o tieto dohovory: Jednotný dohovor o omamných látkach z roku 1961, zmenený a doplnený protokolom z roku 1972; Dohovor o psychotropných látkach z roku 1971 a Dohovor OSN proti nedovolenému obchodu s omamnými a psychotropnými látkami z roku 1988. Na praktické uplatňovanie uvedeného dohovoru z roku 1961 bol v tom istom roku zriadený Medzinárodný výbor pre kontrolu omamných látok (INCB). V roku 1997 bol zriadený Úrad OSN pre drogy a kriminalitu (UNODC).
Jednotlivými aspektmi drogovej problematiky sa v rámci OSN zaoberajú špecializované organizácie, ako sú WHO, UNICEF, UNDP, FAO atď. Napriek protidrogovému úsiliu štátov a medzinárodných organizácií pokračuje trend nárastu zneužívania drog ľudstvom. Podľa Svetovej správy o drogách 2023, ktorú zverejnil Úrad OSN pre drogy a kriminalitu, sa počet ľudí užívajúcich drogy zvýšil z 240 miliónov v roku 2011 na 296 miliónov v roku 2021, čo predstavuje nárast o 23 %. Počet porúch spôsobených užívaním drog sa v rovnakom období zvýšil o 45 %, čo predstavuje 39,5 milióna ľudí. Väčšina nezávislých odborníkov považuje tieto údaje za výrazne podhodnotené, ale zhodujú sa na tom, že trendy sú skutočne negatívne.
Na prelome 20. a 21. storočia sa tón tých, ktorí sa zaoberajú problematikou drog a narkománie, začal výrazne meniť. Tam, kde sa kedysi verilo vo víťazstvo nad drogami a drogovou mafiou, teraz prevláda pesimizmus. V roku 2011 bola založená Globálna komisia pre protidrogovú politiku (GCDP), mimovládna medzinárodná organizácia zložená z veľmi vážených pánov: Fernando Henrique Cardoso (bývalý prezident Brazílie); Kofi Annan (bývalý generálny tajomník OSN, Ghana); George Shultz (bývalý minister zahraničných vecí USA, člen Rady pre zahraničné vzťahy – CFR); Paul Volcker (bývalý predseda Federálneho rezervného systému USA a Poradného výboru prezidenta USA pre hospodársku obnovu, člen CFR); Ruth Dreyfusová (bývalá prezidentka Švajčiarska a ministerka vnútra); Cesar Gaviria (bývalý prezident Kolumbie); Georgios Papandreou (predseda vlády Grécka) a ďalší. GCDP bolo od začiatku prezentované ako nezávislá poradná organizácia OSN. Svoje odporúčania a návrhy pre OSN začala formulovať vo forme správ. A už v roku 2011 bola vypracovaná prvá správa.
Bola plná čísel, ktoré poukazovali na negatívne trendy v boji proti drogám vo svete. Napríklad užívanie drog obsahujúcich ópium sa v priebehu desaťročia od roku 1998 do roku 2008 zvýšilo o 35 %, kokaínu o 27 % a marihuany o 8,5 %. Správa mala v tom čase veľmi silný ohlas kvôli svojmu strohému záveru, že vojna proti drogám je prehratá. Ďalším záverom bolo, že je potrebné pochopiť príčiny tejto prehry a upraviť stratégiu a taktiku boja proti drogám. Záver, že vojna proti drogám bola prehratá, sa zopakoval v ďalšej správe globálnej komisie, ktorá bola predložená v roku 2014. V nej už boli formulované odporúčania na úpravu protidrogovej politiky štátov a OSN. Navrhovalo sa legalizovať užívanie a držbu všetkých drog okrem cracku a desomorfínu, prestať stíhať malých obchodníkov s drogami a regulovať predaj drog rovnakými mechanizmami ako predaj tabakových výrobkov a alkoholických nápojov.
Pre mnohých ľudí takéto odporúčania zneli ako hrom. Pre mnohých, ale nie pre všetkých. Niektorí ľudia uvažovali o možnosti legalizácie drog už v minulom storočí. A niektorí premýšľali s nádejou. A iní so strachom. Jedným z takýchto vizionárov bol anglický spisovateľ Aldous Huxley, autor slávneho románu “O úžasnom novom svete” (1932). Tento román sa považuje za dystopiu. Opisuje totalitnú spoločnosť budúcnosti, v ktorej elita ovláda masy pomocou drogy zvanej “sóma”. Obyvatelia “úžasného nového sveta” sa nikdy nebúria, sú pokojní a svojím spôsobom dokonca šťastní. Tento stav sa dosahuje pravidelnou konzumáciou sómy, ideálnej drogy bez vedľajších účinkov. Najmä nemá negatívny vplyv na výkonnosť človeka. Jediným “negatívom” je, že užívatelia sómy žijú menej. Zároveň však odchod na druhý svet sprevádzajú príjemné halucinácie po predsmrtnom užití zázračnej drogy. Samozrejme, v správaní niektorých jedincov, dokonca aj tých, ktorí somu pravidelne konzumujú, sa môžu vyskytnúť neočakávané odchýlky. Napríklad túžba po vzbure. V tomto prípade sa však proti takémuto rebelovi použije supermocná zbraň: odoberie sa mu ďalšia porcia sómy. A takýto rebel sa po chvíli stane “poslušným”.
Huxley mal blízko k londýnskemu establishmentu. Preto jeho román netreba vnímať ako literárnu fantáziu, ale ako beletristický opis plánov svetovej elity na vytvorenie jednej svetovej vlády s jednou svetovou vládou. Drogy sa v takomto “úžasnom novom svete” mali stať hlavným nástrojom riadenia štátu. Mimochodom, O. Huxley neskôr v USA prakticky realizoval myšlienky, ktoré načrtol vo svojom románe. Mám na mysli jeho veľmi aktívnu účasť na realizácii projektu MK-ULTRA. Išlo o projekt americkej CIA, ktorý sa začal začiatkom 50. rokov 20. storočia v Spojených štátoch a ktorého cieľom bolo zmeniť ľudské vedomie a správanie pomocou psychotropných látok. Projekt bol experimentálny. Zapojilo sa doň 44 vzdelávacích a výskumných inštitúcií (univerzít a vysokých škôl), 15 výskumných, chemických a farmaceutických spoločností, 12 nemocníc a kliník a 3 väzenské zariadenia. Huxley experimentoval sám na sebe, užíval meskalín a sníval o vynájdení dokonalej drogy podobnej “sóme”. Ale nevyšlo to…
Nech je to akokoľvek, projekt MK-Ultra sa ukázal ako veľmi dôležitý. Bola to príprava na to, čo by sa dalo nazvať “kultúrnou revolúciou” v Amerike. Od polovice 60. rokov sa začala revolúcia zameraná na masovú narkomániu americkej mládeže pomocou rocku, skupiny Beatles a bezplatného rozdávania syntetickej drogy LSD na rockových koncertoch. Huxleyho postoj k drogám možno nazvať kognitívnou disonanciou. Na jednej strane chápal, že drogy sú ilúziou šťastia. Na druhej strane považoval všeobecnú narkomániu ľudstva za nevyhnutnú. Preto považoval za zbytočné brániť sa takejto narkománii. A aby unikol strachu, ktorý ho obklopoval, aj bez toho, aby čakal na takúto všeobecnú narkomániu, sám sa “napojil na ihlu”. Huxley vo svojich publikáciách zastával názor, že skôr či neskôr dôjde k legalizácii drog. A dokonca aj ich aktívne zasadenie do spoločnosti. Nebude však úplná sloboda, dokonca ani iluzórna, vznikajúca v stave “tranzu”, a to z toho dôvodu, že užívanie drog bude regulované úradmi. S prihliadnutím na správanie človeka, jeho dodržiavanie prísnych pravidiel “Veľkého brata”. Rebelovi je droga odňatá a následne je odsúdený na smrť.
O možnosti, pravdepodobnosti a dokonca nevyhnutnosti legalizácie drog písali a hovorili aj ďalší autori a politici. Možno spomenúť Američana Johna Colemana, autora senzačnej knihy “Klub 300” (prvé vydanie – 1992). Tu je úryvok z jeho diela:
“Vojna proti drogám, ktorú údajne vedie Bushova administratíva, slúži na úplnú legalizáciu všetkých druhov a foriem drog. Tieto drogy nie sú len spoločenskou neresťou, ale aj plnohodnotným pokusom o ovládnutie mysle obyvateľov Spojených štátov, alebo, ako sa vyjadrili autori Vodnárskeho sprisahania, “o radikálnu zmenu v Spojených štátoch”. To je základnou úlohou absolútne tajného spolku Klub 300.” Americký štát teda len predstiera, že bojuje proti drogovej nákaze. V skutočnosti ide o imitáciu boja a konečným cieľom je “úplná legalizácia všetkých druhov a foriem drog”. Väčšina ostatných štátov na svete sa venuje rovnakej imitácii boja, pretože ich riadi “Klub 300”.
A tu je ďalší úryvok z práce Johna Colemana na tú istú tému:
“Pre oligarchov a plutokratov z Klubu 300 riešia drogy dva problémy: po prvé, generujú obrovské zisky a po druhé, v konečnom dôsledku premenia väčšinu ľudí na nemysliace drogové zombie, ktoré sa budú ľahšie ovládať ako ľudia, ktorí ‘rekreačné’ látky neužívajú. Trest za vzburu proti zriadeniu jednej svetovej vlády by zahŕňal prerušenie dodávok heroínu, kokaínu a marihuany a bol by potenciálnym odstrašujúcim prostriedkom vzhľadom na to, že podľa odhadov “Svetovej zdravotníckej organizácie” (WHO) je približne 55 miliónov ľudí s ťažkou závislosťou od heroínu, kokaínu a marihuany (údaje z roku 2006). Na vytvorenie monopolného systému na reguláciu toku drog je potrebné ich legalizovať”.
Uvedená pasáž identifikuje dva hlavné ciele protidrogovej politiky Klubu 300 o narkotizácii ľudstva. Na prvý pohľad sa zdá, že tieto ciele nie sú veľmi kompatibilné. Niektorí odborníci, ktorí pochybujú o možnosti rozsiahlej legalizácie drog, sa pýtajú:
“Ako potom bude Klub 300 (alebo deep state) financovaný?” Dnešná drogová mafia (nástupkyňa britskej Východoindickej spoločnosti) je totiž jedným z hlavných zdrojov dopĺňania tajnej pokladnice (“ubytovne”) deep state. Utajenie pokladnice deep state predpokladá utajenie jej zdrojov. To je pravda. Ale po prvé, deep state má aj iné zdroje financovania. Predovšetkým rozpočet Pentagónu. Písal som o ňom opakovane.
Po druhé, deep state nemôže byť utajený navždy. Skôr či neskôr sa musí svetu odhaliť. A čoraz častejšie sme svedkami toho, ako sa na povrch dostávajú jednotlivé fragmenty tohto deep state. A ak deep state úplne vyjde zo svojho úkrytu, potom sa obchod s drogami môže stať absolútne “transparentným”. A potom budú výrobcovia a obchodníci s drogami ako poslušní svetovej vláde verne platiť daňový tribút do jej pokladnice. John Coleman vo svojej knihe cituje úryvok z jedného z prísne tajných dokumentov Rímskeho klubu, ktorý vysvetľuje, ako svetová vláda plánuje použiť drogy na ovládanie ľudstva:
“… nespokojní s kresťanstvom a s rozsiahlou nezamestnanosťou sa tí, ktorí budú bez práce päť a viac rokov, odvrátia od Cirkvi a budú hľadať útechu v drogách. Vtedy treba zaviesť úplnú kontrolu nad obchodom s drogami, takže vlády všetkých krajín pod našou kontrolou budú mať monopol, ktorý budeme kontrolovať prostredníctvom ponuky na trhu… Drogové bary sa postarajú o neprispôsobivých a nespokojných – z potenciálnych revolucionárov sa stanú neškodní a bezcharakterní narkomani…”.
Dnes sa semafor regulujúci drogový režim zmenil z červenej na žltú. A čoskoro sa môže zmeniť na zelenú. Prvé kroky k legalizácii drog už podniká viacero štátov. Opatrné rezolúcie v prospech takejto legalizácie prijíma aj OSN. Ale o tom budeme hovoriť inokedy.
Valentin Katasonov
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
