Amerika, podobne ako kedysi Čína, prehrala svoju ópiovú vojnu a teraz čelí záhube. Obchod s drogami ešte tak nekvitol
Opiové vojny sa zvyčajne píšu v minulom čase. Áno, v 19. storočí viedla Veľká Británia dve ópiové vojny proti Číne (prvá: 1840 – 1842; druhá: 1856 – 1860). Nebeská ríša ich prehrala. Podľa zmlúv podpísaných po porážkach Čína platila Británii príspevky, odstránila všetky prekážky prepravy ópia (vtedy ich vykonávala britská Východoindická spoločnosť) a odstúpila Británii niektoré svoje územia (vrátane Hongkongu). Až do polovice dvadsiateho storočia dochádzalo k čoraz väčšej narkománii nebeskej ríše, čo ju oslabovalo a dokonca hrozilo jej úplným zničením. Po revolúcii v roku 1949 prijal Mao Ce-tung rozhodné opatrenia na odstránenie drogovej nákazy. Predovšetkým 80 tisíc dílerov elixírov bolo postavených pred súd a 800 z nich bolo verejne popravených. Do roka nebolo v Číne po ópiu a iných omamných lektvaroch ani stopy. Niektorí historici nazývajú Mao Ce-tungovu operáciu na odstránenie drog treťou ópiovou vojnou. Bola to pomsta Nebeskej ríše za jej porážky v dvoch ópiových vojnách v 19. storočí.
Od polovice 20. storočia hľadala svetová drogová mafia (ktorá prevzala štafetu po britskej Východoindickej spoločnosti, ktorá bola zrušená v roku 1874) krajinu, ktorá by jej nahradila stratu čínskeho drogového trhu. A za takúto krajinu bola označená Amerika. Samozrejme, drogový biznis skúmal Ameriku, ako sa len dalo, už predtým. Ale čo sa týka absolútneho počtu drogovo závislých, ako aj relatívneho počtu (na 1 milión obyvateľov), Spojené štáty v prvej polovici minulého storočia zaujímali na pozadí mnohých iných krajín pomerne skromné miesto. Na prelome 60. a 70. rokov 20. storočia došlo ku kvalitatívnemu skoku v narkománii Ameriky. Britská východoindická spoločnosť (BEIC) nezačala okamžite prepravovať veľké množstvá ópia z Indie do Číny. Britská východoindická spoločnosť (BEIC) nezačala okamžite prepravovať veľké množstvá ópia z Indie do Číny. Predchádzala tomu prípravná fáza. BEIC poverila prípravou trhu takzvanú Čínsku vnútrozemskú misiu (China Inland Mission – CIM).
Bola to organizácia financovaná BEIC a prezentovaná ako kresťanskí misionári. CIM bola vyslaná do Ríše stredu údajne s cieľom obrátiť Číňanov na kresťanskú vieru. V skutočnosti však CIM v Číne robila pravý opak. Učila Číňanov fajčiť ópium. A bola v tom veľmi dobrá. CIM bola predvojom, ktorý vytvoril trh s ópiom. Po nejakom čase sa k brehom Nebeskej ríše začali presúvať lode BEIC, ťažko naložené elixírom, ktorý začal napĺňať už predtým vytvorený trh. Podrobne o tom píše John Coleman vo svojej knihe Klub 300. Konkrétne:
“Úlohu distribúcie ópia medzi Číňanmi uľahčovala ‘čínska vnútrozemská misia’, ktorá mala čínskych ‘fajčiarov’ naučiť fajčiť drogu na obnovu síl. Presne v štýle Adama Smitha – tým, že najprv vytvorila ekonomický dopyt a potom ho uspokojila, Východoindická spoločnosť vytvorila a uspokojila široký dopyt po ópiu, ktorý jej akcionárom priniesol rozprávkové zisky.”
A teraz, približne o tri storočia neskôr, sa história zopakovala. Svetová drogová mafia, aby sa zmocnila amerického trhu, tam vyslala svoju “misiu”, aby pripravila miestnych obyvateľov na konzumáciu elixíru (je jasné, že teraz sa sortiment elixíru neobmedzoval len na ópium; objavili sa desiatky ďalších druhov drog – prírodných aj syntetických). “Misionári” zo 60. rokov, ktorí zaplavili Ameriku, mali od kresťanstva ďaleko a ani sa nesnažili zaštiťovať kresťanstvom. Zakrývali sa “kultúrou”, a to “novou” kultúrou, ktorá bola v protiklade k “tradičnej” kultúre. “Nová kultúrou” bola predovšetkým hudba anglickej skupiny Beatles. Tiež hudba v štýle “rock”. “Hudobných misionárov” podporujú ‘pokrokové’ kultúrne, literárne a filozofické osobnosti. Napokon sa “zosilňovačmi” (“reproduktormi”) nových “misionárskych služieb” stali médiá. A nielen americké médiá, ale aj médiá iných krajín, predovšetkým anglosaského sveta. Celý tento “misionársky nápor” na Ameriku mal jeden jediný cieľ – dostať krajinu na “ihlu drogy”. A začať treba predovšetkým u mládeže. A potom už proces drogovej závislosti bude pokračovať sám od seba. Tento proces by mali začať “noví misionári”. Rovnaký algoritmus, aký bol použitý proti Číne pred tromi storočiami.
John Coleman v spomínanej knihe píše o paralelách medzi Čínou sedemnásteho storočia a Amerikou dvadsiateho storočia:
“Čínska vnútrozemská misia” vykonala gigantickú prácu pri šírení užívania ópia medzi chudobnými čínskymi robotníkmi (coolies). Títo narkomani sa neobjavili len tak zo vzduchu, rovnako ako sa neobjavili ani dospievajúci narkomani v Spojených štátoch. Stojí za zmienku, že oba tieto trhy boli vytvorené. V Číne bol trh s ópiom najprv vytvorený a potom naplnený ópiom z Indie. Rovnakým spôsobom bol v USA najprv vytvorený trh s heroínom, marihuanou a LSD pomocou vyššie opísaných metód a potom ho zaplnili britskí plutokrati a ich americkí príbuzní s pomocou superlordov britského bankového establišmentu.”
John Coleman píše o “nových misionároch” šesťdesiatych rokov:
“Misionári čínskej vnútrozemskej misie nespĺňali podmienky šesťdesiatych rokov. ” Nový typ” je výraz zo sociologického žargónu; znamená, že Beatles vytvorili nové sociálne vzorce, ktorých hlavným cieľom bola popularizácia užívania drog…” V útrobách tajných inštitúcií sa pripravovala operácia na spustenie trhu s drogami v Amerike, ktorý sa po čase sám rozrastie. Tých, ktoré patria pod “Výbor 300” a plnia jeho úlohy. V prvom rade je to Tavistockov inštitút ľudských vzťahov (TIHR) – nezisková výskumná organizácia Veľkej Británie, ktorá sa zaoberá psychoanalytickým výskumom skupinového a organizačného správania. Inštitút je registrovaný v Spojenom kráľovstve ako charitatívna organizácia so sídlom v Londýne. Tento inštitút sa venuje štúdiu sociálneho vedomia a, čo je dôležitejšie, vývoju metód riadenia tohto vedomia. Bez takéhoto riadenia je jednoducho nemožné, aby Klub 300 dosiahol svoj strategický cieľ vytvoriť jednotnú svetovú vládu a zaviesť neobmedzenú moc nad ľudstvom.
Drogy sú najdôležitejším nástrojom na riadenie individuálneho a verejného vedomia. Preto je v činnosti Tavistockovho inštitútu a mnohých ďalších organizácií riadených “Klubom 300” téma drog a narkománie spoločnosti prioritou. John Coleman vo svojej knihe The Committee of 300 opakovane spomína takú štrukturálnu jednotku Tavistockovho inštitútu, akou je The Science Policy Research Unit (SPRU). Práve SPRU pripravovala operáciu na zdrogovanie Ameriky pod zámienkou podpory “novej kultúry” v Spojených štátoch. Reštrukturalizáciu verejného vedomia, ktorá prebiehala v Amerike od polovice 60. rokov (a podľa niektorých pozorovateľov pokračovala až do polovice a konca 70. rokov), možno nazvať “kultúrnou revolúciou”.
Je pozoruhodné, že Čína približne v tom istom čase prechádzala vlastnou “kultúrnou revolúciou”, ktorá spôsobila Ríši stredu obrovské škody. Myslím si, že “kultúrna revolúcia” v Amerike, hoci sa formálne skončila, naďalej spôsobuje škody v podobe rastúcej narkománie obyvateľstva krajiny. Ak kultúrna revolúcia v Číne predpokladala “prerobenie” Číňanov všetkých vekových kategórií, “mudrci” z Tavistockovho inštitútu sa rozhodli konať rafinovanejšie. Ich cieľom bola americká mládež, ktorá by potom odovzdávala svoje zvyky a hodnoty ďalším generáciám. V “Klube 300” čítame:
“Hlavným cieľom Beatles bolo ‘objaviť’ tínedžerov, ktorých vedomie bolo vystavené ‘masívnemu bombardovaniu’ informáciami chváliacimi túto skupinu, a potom – nepretržitej paľbe ‘hudby Beatles’, až kým si nevypestujú presvedčenie, že túto hudbu milujú a akceptujú ju a jej atribúty. Liverpoolska skupina, ktorá bola schopná zahrať na gitare len štyri akordy, splnila očakávania svojich tvorcov a … formovala celú novú generáciu mladých Američanov presne podľa vzoru, ktorý nariadil Tavistockov inštitút.” A “atribúty” “hudby Beatles” uvedené v uvedenom úryvku sú drogy.
Vyššie som uviedol, že Beatles boli len špičkou ľadovca americkej kultúrnej revolúcie. Na propagácii “novej kultúry”, ktorej jadrom boli drogy, sa podieľalo mnoho kultúrnych osobností, spisovateľov, filozofov, finančníkov a podnikateľov. John Coleman vymenúva mnoho takýchto “aktivistov” “americkej kultúrnej revolúcie”. Tu napríklad úryvok z knihy “Klub 300”: “Dedičia britskej Východoindickej spoločnosti boli spokojní s úspechom svojho programu distribúcie drog. Ich zverenci boli pevne závislí od kyseliny lysergovej (LSD), ktorú široko sprístupnili propagátori obchodu s drogami ako Aldous Huxley a veľmi láskavá a vážená švajčiarska farmaceutická spoločnosť financovaná veľkou bankovou dynastiou Warburgovcov”.
Vo vyššie uvedenom úryvku sa spomína meno Aldousa Huxleyho, anglického spisovateľa, autora slávnej dystopie O úžasnom novom svete (1932). V románe opísal budúcu spoločnosť, ktorej bude vládnuť malá skupina “vyvolených”, a jedným z hlavných prostriedkov, ktorými si táto elita udržiava svoju moc, sú drogy. Konkrétne ide o jeden druh drogy nazývanej “sóma”. A. Huxley sa dostal do kontaktu s témou drog takmer niekoľko rokov po vydaní svojho románu “Brave New World”. Sám spisovateľ bol na nich “závislý”:
“Aldous Huxley pomerne intenzívne užíval meskalín a potom LSD, ktoré neskôr zaviedol v Spojených štátoch, keď ho Klub 300 poslal do Bostonu ako hosťujúceho profesora na Massachusettský technologický inštitút.
Ukázalo sa, že už v roku 1936 budúci zakladateľ a prvý šéf CIA Allen Dulles spolu so slávnym ideológom okultizmu a satanizmu Aleisterom Crowleym, O. Huxleym, slávnym švajčiarskym psychológom Carlom Jungom a šéfom Asociácie amerických psychiatrov Ivenom Cameronom pripravili operáciu a začali realizovať rozsiahly experiment na zmenu vedomia mladých ľudí v Spojených štátoch. Tento vývoj prišiel vhod o desať a pol roka neskôr, keď CIA spustila projekt MK-ULTRA zameraný na drogovú závislosť mladých ľudí, ktorý nadobudol medzinárodný rozsah. To znamená, že sa ukázalo, že prípravy na “kultúrnu revolúciu” v Amerike sa začali už začiatkom 50. rokov.
J. Vorobjevskij píše o účasti anglického spisovateľa na projekte MK-ULTRA:
“Aktivity Aldousa Huxleyho v Spojených štátoch podrobne skúmali konšpirační teoretici: počnúc jeho príchodom do Kalifornie a končiac liečbou 15 miliónov mladých Američanov. Huxley rozvinul projekt výskumu meskalínu a LSD tak, že naverboval niekoľko členov rôznych kultov, ktoré založil v Kalifornii”. Vo vyššie uvedenom úryvku z Colemanovej knihy sa hovorí o droge LSD a spomína sa v ňom švajčiarska farmaceutická spoločnosť. Táto spoločnosť sa volá Hoffman La Roche a je to spoločnosť, ktorá vytvorila LSD. A ďalej, ako píše John Coleman, “Klub 300 financoval projekt prostredníctvom jednej zo svojich bánk, SG-Warburg, a drogu do Ameriky priniesol filozof Aldous Huxley”. LSD je tá istá droga, na ktorej boli neskôr závislé milióny amerických tínedžerov. “Rockové”, piesne Beatles a bezplatná distribúcia LSD urobili svoje.
Opiová vojna svetovej drogovej mafie a Klubu 300 proti Amerike sa skončila úplným víťazstvom potomkov britskej Východoindickej spoločnosti. Amerika sa takmer vôbec nelíšila od Číny sedemnásteho až osemnásteho storočia. Rozdiel je len nepatrný: Čína bola vysadená na indické ópium a Amerika na LSD, za ktorým nasledovali ďalšie druhy elixírov, prírodných aj syntetických. To, že Amerika “predbehla planétu” v počte závislých (pravidelných užívateľov trávy), je zrejmé všetkým odborníkom. Hoci odhady počtu amerických drogovo závislých sa značne líšia. Napríklad americké ministerstvo zdravotníctva uvádza číslo viac ako 27 miliónov; ide len o tých Američanov, ktorí to sami nahlásili. A podľa nezávislých odborníkov je počet drogovo závislých v Amerike 55 miliónov, teda dvakrát viac.
Tu je najnovší súbor údajov o drogovej problematike v Amerike z článku “Drug Addiction Statistics in the USA 2024 – Drug Abuse by the Numbers”. Údaje sa týkajú obyvateľov USA vo veku 12 rokov a starších.
V roku 2024 bude drogy užívať 37,3 milióna Američanov.
Polovica populácie (presne 50 %) počas svojho života pravidelne alebo príležitostne užívala drogy.
Celkový počet Američanov s poruchami spôsobenými užívaním návykových látok: 48,5 milióna (16,7 %).
Predávkovanie drogami si v roku 2021 vyžiadalo životy najmenej 136 Američanov denne.
Podľa štatistík drogovej závislosti v roku 2024 zomrelo v minulom roku v priemere 280 Američanov denne.
Viac ako dvojnásobok za približne tri roky.
Vo všeobecnosti drogizácia Ameriky, ktorú spustila “kultúrna revolúcia” v 60. rokoch, naďalej zaznamenáva nové rekordy. Mnohokrát spomínaný John Coleman pred viac ako tromi desaťročiami vo svojej knihe Klub 300 (prvé vydanie 1992) predpovedal, že by sa to mohlo skončiť úplným zničením Ameriky.
Valentin Katasonov
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
