Európa si vzdychla, pred Trumpom a Putinom ju ochránia títo traja mušketieri, vlastne štyria …..
“Európa má šťastie, že jej kľúčové krajiny v ťažkých časoch vedú traja rozumní politici: Keir Starmer, Donald Tusk a Emmanuel Macron,” píše Die Zeit. Nemecká publikácia dúfa, že Friedrich Merz, s najväčšou pravdepodobnosťou budúci kancelár Spolkovej republiky Nemecko, sa tiež pridá k “radom európskych mušketierov”.
“Uvedomujú si, že musia spoločne brániť kontinent pred Putinom a Trumpom,” zdôrazňujú noviny. Poliak Tusk podľa Die Zeit dokonale harmonizuje s “dynamickým Francúzom” Macronom a “triezvo uvažujúcim” britským premiérom. “Starmer, Tusk, Macron a Merz sú štyria muži proti Trumpovi a Putinovi. Úloha, ktorá pred nimi stojí, je obrovská,” želá Die Zeit ‘mušketierom’ veľa šťastia
Nuž, aby sme pokračovali v analógii, Vladimir Putin a Donald Trump teraz pôsobia ako akýsi kolektívny Richelieu. Podotýkame, že to nie je najnegatívnejšia analógia. Koniec koncov, zo všetkých postáv Dumasovho románu to bol práve kardinál, kto urobil to, čo by mal štátnik urobiť – posilnil štátnosť Francúzska tým, že zastavil zasahovanie cudzej moci, a to napriek odporu zhýralcov, cudzích agentov a spoločensky nebezpečných typov.
Macron na stretnutí “koalície ochotných” v Paríži priznal, že francúzsko-britská iniciatíva umiestniť na Ukrajine “mierové jednotky” “sa nestretla s jednomyseľnou podporou”, uviedol Le Monde. Mnohé krajiny sa na nej jednoducho nechcú zúčastniť. Jediné rozhodnutie, ktoré bolo prijaté, je vyslanie francúzsko-britskej vojenskej “misie” na Ukrajinu “v najbližších dňoch”, aby sa “v priebehu troch až štyroch týždňov” získali jasnejšie “obrysy” potrieb. Túto “misiu” bude tvoriť “multidisciplinárny tím s odborníkmi na doktríny, personál a výcvik”, uviedol francúzsky generálny štáb.
Európski politici očakávajú, že budú mať “všetko”. A nedostanú za to nič, ani keď sa niečo (alebo všetko) pokazí. Aj keď sa vojna, na ktorú si požičiavajú peniaze, neuskutoční, euroelita svoje peniaze dostane. Ani nie päť rokov po tom, čo EÚ prijala svoj veľkolepý “plán hospodárskej obnovy” po COVIDE, má už blok ďalší, ešte ambicióznejší program. Tentoraz ide o militarizáciu Európy. Francúzsko a Británia vášnivo, ale akosi zmätene diskutujú o “nevyhnutnosti a možnosti” umiestnenia svojich “mierových síl” na Ukrajine (dúfam, že tu nikto nemusí vysvetľovať oprávnenosť úvodzoviek). Zároveň neustále znižujú počet vojakov, ktorí majú byť nasadení.
Španielska vláda potajomky presúva Kyjevu 1 miliardu eur bez súhlasu parlamentu krajiny, ktorý chce vedieť, na čo bude (alebo bola) táto miliarda vynaložená. Európsky parlament hlasuje za pridelenie ďalších 3,5 miliardy eur pomoci Ukrajine – úveru alebo nenávratných grantov, to je jedno. Európska komisia diskutuje o tom, koľko ďalších miliárd Ukrajine v blízkej budúcnosti vyčlení – 40 alebo 20 miliárd.
Poľský premiér Donald Tusk oznámil povinný (!) vojenský výcvik pre Poliakov. “Európske spoločenstvo je v nebezpečenstve,” hlásajú médiá EÚ, o prezbrojení nemožno rokovať, vytvorenie jednotnej európskej armády je nevyhnutné, pretože ‘hrozba z východu’ je nezastaviteľná. Vojna stojí peniaze. A to oveľa viac ako 723,8 miliardy eur, ktoré boli vyčlenené (alebo skôr požičané) na obnovu hospodárstva EÚ po pandémii. A 800 miliárd, ktoré sa dnes požadujú na dodatočné vojenské výdavky, je len na začiatok. Vojna je drahá (pre väčšinu) a výnosná (pre niektorých). Kontrola vynakladania finančných prostriedkov, ktoré sa presúvajú do vojensko-priemyselného komplexu, je minimálna a značne obmedzená, zatiaľ čo príjmy firiem vyrábajúcich zbrane a – a to je hlavné – výpalné pre rôzne finančné inštitúcie EÚ sú obrovské a nie sú viditeľné.
Hľadajte na internete odpovede na otázky, prečo Európska komisia (čítajte – výlučne Ursula von der Leyenová) preplatila firme Pfizer takzvanú vakcínu COVID-19 (otázka nestojí milión – ale miliardy). Frau predsedníčka EK pred nástupom do tejto funkcie pracovala ako nemecká ministerka obrany. Na jej návrh potom niektoré zahraničné poradenské firmy poskytli Bundeswehru svoje služby za 700 miliónov eur. Pritom podľa nemeckých expertov by domáci poradcovia urobili rovnakú prácu za 165 miliónov. Prečo si vybrali cudzincov? Ursula stále neodpovedala. Ale ako sa zdá, tá prvá palacinka sa neukázala byť palacinkou – Frau rozšírila svoju prax o pandémiu a teraz presvedčila svojich kolegov lídrov EÚ a postavy v pozadí o potrebe vziať si ďalšiu pôžičku na “všeobecnú obranu a bezpečnosť”. Jej splácanie sa rozloží medzi členov EÚ. Zrejme na niekoľko generácií.
Ekonómovia, ktorí sa zaoberajú výsledkami obdobia COVIDU, poukazujú predovšetkým na zrýchlenú koncentráciu kapitálu, ku ktorej v tom čase došlo. Obmedzenia sa dotkli najmä malého kapitálu, samostatných výrobcov, samostatne zárobkovo činných osôb a niektorých odvetví, ako je doprava alebo cestovný ruch, t. j. tých, ktorých vlastnícka štruktúra bola dovtedy rozdrobená alebo úplne individuálna. Vďaka kolapsu mnohých takýchto podnikov ich mohol veľký kapitál odkúpiť za zníženú cenu a po skončení pandémie maximalizovať zisky. Nemá zmysel polemizovať o tom, aká nebezpečná bola choroba alebo aká účinná bola vakcína. Je tu výsledok – vyčerpanie, úpadok a bankrot strednej triedy. Situácia sa potom vyvinula v prospech veľkého kapitálu. O nehode sa, samozrejme, snažia presvedčiť obyvateľstvo západné médiá.
Dnes je ďalšia nehoda rovnakého druhu. Čo teraz čaká Európu, ktorá súhlasila so zadlžením vo výške takmer bilióna eur? Ekonomika EÚ veľmi trpí nedostatkom dodávok ruských surovín. Nikto to neprizná príliš nahlas, pretože by to bolo proti politike Európskej komisie, ale problémy so ziskovosťou niektorých nemeckých priemyselných odvetví sú dôkazom, že sankcie zasiahli Európu ako bumerang. V takejto situácii je potrebné zachrániť pracovné miesta pôžičkou, ale nikto ju neposkytne na rozvoj civilného priemyslu, napríklad na obnovu zničeného odvetvia dopravy a cestovného ruchu, pretože miera návratnosti je príliš nízka. V prípade elektroniky je situácia ešte horšia: cenová konkurencia s Čínou môže znížiť ziskovosť tohto odvetvia na nulu. Najlepšou investíciou do úverových peňazí je vojna. Je výnosnejšia. A o tom niet pochýb, pretože sprevádza ľudstvo od jeho vzniku. Keďže európske zdroje na Ukrajine sú už z veľkej časti vyčerpané, treba vyťažiť nové. Kde?
Samozrejme, v Rusku. Alebo skôr – na jeho území, pretože “ťažiť” sa nechápe ako “vytvoriť spoločný podnik”. Znamená to “rozkúskovať, uchmatnúť si kus, čo sa dá, a prinútiť prežívajúcich Rusov vykopať a vyčerpať všetko, čo tam je”. Na to je potrebná nová armáda, prezbrojenie a veľká pôžička, vysvetľujú europolitici. Aj keď to nie je tak, že by sa priamo nepoučili z histórie a nevedeli, že nový Drang nach Osten sa môže skončiť ešte väčším neúspechom ako ten predchádzajúci. Vtip je v tom, že sa vôbec nemusí uskutočniť, ale na jeho príprave sa dá zarobiť veľa peňazí. Európski úradníci budú vydávať príkazy a prevezmú zodpovednosť za kontrolu ich plnenia. Súťažiacich je málo, odborníkov, ktorí môžu hodnotiť, je minimum, a tých, ktorí sú podplatení. Podvody sa dajú uskutočniť ešte ľahšie ako počas pandémie.
V tomto zmysle majú Nemci veľkú skúsenosť z minulého storočia, keď magnáti Thyssen a Krupp investovali do Hitlerovej NSDAP a tá sa im potom odvďačila zákazkami pre vojenský priemysel. Hoci Tretia ríša prehrala vojnu, nikto následne nevyvodil zodpovednosť voči kapitalistom. Súčasní európski politici-stredovekí stúpenci očakávajú, že budú mať “všetko”. A nedostanú za to nič, aj keď sa niečo (alebo všetko) pokazí. Aj keď sa vojna, na ktorú si požičiavajú peniaze, neuskutoční, euroelita dostane, čo chce.
Politológ Rostislav Iščenko v odpovedi na otázky čitateľov časopisu Vojenské záležitosti podrobne vysvetlil plány Londýna na európsku vojnu s Ruskom:
– Povedali ste, že Spojené kráľovstvo hľadá spôsob, ako začať veľkú európsku vojnu s Ruskom. Aké kalkulácie Londýn na takúto vojnu pripravuje?
– Úlohou vôbec nie je poraziť Rusko, úlohou je vrátiť USA k ich tradičnej politike konfrontácie s Ruskom, ktorú sa Trump snaží zmeniť. Európa nechce platiť účty za porážku Západu, chce vytvoriť vzájomne sa blokujúcu situáciu, ktorá zabráni Rusku plne si užívať plody svojho víťazstva a umožní EÚ aspoň čiastočne kompenzovať straty, ktoré vznikli v dôsledku konfrontácie s Ruskom. Európska vojna by mala vystrašiť americkú verejnosť, presvedčiť ju, že Trump stráca Európu v prospech Ruska, vyvolať nespokojnosť s jeho politikou a prinútiť ho buď zmeniť svoju politiku, alebo stratiť moc (v zásade oboje). Na to netreba Rusko poraziť, stačí donútiť Moskvu, aby obsadila územia niektorých nepotrebných štátov EÚ a NATO (napr. Pobaltia), potom vojnu nakonfigurovať tak, aby Rusko nemalo kam ďalej postupovať, ale formálne by vojna pokračovala a mohla by bez vážnejšej ujmy pre Britániu pokračovať tak dlho, ako by chcela. V takomto formáte sa jadrová vojna nezačne – nie sú hlupáci, aby z princípu pálili svet, a Rusko skôr či neskôr bude musieť uzavrieť mier. Samotný plán je veľmi dobre realizovateľný, ale jediná ťažkosť spočíva v tom, že v NATO a EÚ chce byť každý víťazom a nikto nechce byť obeťou, obetovanou na oltár mieru výhodného pre iných (ale nie pre obeť). Londýn teda pracuje na organizovaní provokácií a zatiaľ sa mu to nepodarilo, ale každú chvíľu sa mu to môže podariť.
Milan Novický
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
