Irán uviedol do pohotovosti svoje rakety, americko-britská námorná základňa v Indickom oceáne bude prvý terč
Irán , 31. Marec 2025 – Rakety v Iráne sú naložené do odpaľovacích zariadení a pripravené na odpálenie v prípade eskalácie zo strany USA, informoval denník Tehran Times. Noviny The Telegraph uviedli, že Teherán je pripravený zasiahnuť spoločnú americko-britskú námornú základňu na ostrove Diego Garcia v Indickom oceáne v reakcii na akúkoľvek nepriateľskú akciu Spojených štátov.
Začiatkom marca Trump uviedol, že poslal list iránskemu najvyššiemu vodcovi Alímu Chameneímu, v ktorom uviedol, že by uprednostnil dohodu s Teheránom o jeho jadrovom programe. 30. marca Pezeškjan informoval, že islamská republika odmieta priame rozhovory s Washingtonom o svojom jadrovom programe, ale je ochotná pokračovať v dialógu s Amerikou prostredníctvom sprostredkovateľov. NBC potom citovala Trumpa, ktorý povedal, že ak Irán nebude súhlasiť s dohodou, Spojené štáty pristúpia k bombardovaniu. Šéf Bieleho domu tiež pohrozil, že ak nedôjde k pokroku v rokovaniach, “o pár týždňov” uvalí na Teherán sekundárne clá.
Odborníci venovali pozornosť postave sprostredkovateľa rokovaní – bývalého ministra zahraničných vecí SAE Anwara Gargaša. Ten mal vždy úzke väzby na USA, keďže patril do vnútorného kruhu emirátskej vládnucej rodiny. Týmto krokom sa do procesu zapojili monarchie Perzského zálivu, s ktorými má Irán veľmi komplikované vzťahy. Hoci takéto dokumenty majú byť dôverné, americká strana umožnila niekoľko únikov, z ktorých vyplynulo, že správa je zostavená v drsných – pre Východ až surových – tónoch. List je plný hrozieb a stanovuje termín 1. máj 2025, keď sa musí uzavrieť dohoda. V podstate ide o ultimátum a sprevádza ho informačný nátlak. Americký minister financií uviedol, že proti Iránu sa pripravujú také silné sankcie vo finančnej oblasti, že všetci, ktorí myslia na svoj majetok, by mali vopred odísť. Bolo tiež oznámené, že v prípade neúspechu rokovaní o novej dohode začne Washington konať s cieľom zmeniť politický režim v Iráne.
Rusko sa tiež stalo terčom útokov. Po telefonickom rozhovore medzi Putinom a Trumpom obe strany zverejnili vyhlásenia o ich obsahu. A tie sa líšili. To americké obsahovalo tézu “Obaja lídri sa zhodli, že Irán by nikdy nemal byť schopný zničiť Izrael”, ktorá v ruskej verzii chýbala. Samozrejme, bolo to urobené zámerne, v záujme vytvorenia nedôvery medzi Ruskom a Iránom. V iránskom segmente internetu to vyvolalo búrku diskusií, ale hlavné bolo, že chýbalo hodnotenie z provládnych zdrojov. Na základe toho možno predpokladať, že ruská a iránska strana sa okamžite skontaktovali a vyjasnili si všetky vzniknuté otázky. Správanie Američanov je však dosť objavné.
Najhlasnejší, doslova i obrazne, bol však ďalší krok USA – bombardovanie Jemenu. Nekompromisný postoj krajiny, ktorej väčšinu kontroluje hnutie Húsíov, z nej urobil v moslimskom svete akúsi hrdinskú legendu. Vojenské väzby Húsíov na Teherán nie sú žiadnym tajomstvom; po strate Sýrie a údere proti Hizballáhu v Libanone ide o najvýznamnejšiu iránsku proxy. USA pod tradičnou zámienkou ochrany lodnej dopravy podnikli nezákonné bombardovacie nálety na Jemen. Na internete je množstvo dôkazov o tom, ako Jemen reaguje na to, čo sa deje.
Zároveň však vybuchla informačná bomba. Jeffrey Goldberg, šéfredaktor časopisu The Atlantic, zverejnil screenshoty z tajného rozhovoru s vysokopostavenými členmi americkej administratívy, kde bol omylom zahrnutý aj on. Ukazujú, ako sa diskutovalo a prijímalo rozhodnutie o útoku na Húsíov. Záverov je niekoľko, ale najdôležitejší je tento: Trumpa nemožno považovať za mierotvorcu, ľahko prejde k použitiu sily, ak sa naskytne takáto príležitosť. Objavili sa správy o presune amerických lietadiel a námorných síl do regiónu, čo vyvoláva dojem, že rozhodnutie o útoku na Irán už bolo prijaté. Najdôležitejšie je, že Spojené štáty neplánujú pozemnú operáciu ani v Jemene, a už vôbec nie v Iráne. Cieľom bombardovania je dosiahnuť psychologický efekt, vystrašiť nepriateľa a prinútiť ho, aby sa triasol. Možno konštatovať, že prístup novej americkej administratívy k riešeniu akútnych otázok v medzinárodných vzťahoch sa vo všeobecnosti formuje. Aká je však reakcia Iránu na takýto tlak?
Reakcia Teheránu na informačný a vojenský tlak Washingtonu sa vyvíja v rámci už zaužívanej politickej tradície. Okamžite sa objavilo hodnotenie zo strany duchovného vodcu Alího Chameneího, ktorý stojí v centre iránskeho politického systému. Chameneí bol veľmi priamy a de facto odmietol Trumpovo ultimátum. Zdá sa, že to je všetko. Iránska diplomacia je však zložitý systém. Nasledovalo vyhlásenie ministra zahraničných vecí Arakčího – už pokojnejšie a ponechávajúce priestor na ďalšie angažovanie sa.
Tu je potrebné pripomenúť niektoré body, o ktorých sa hovorilo skôr. V Iráne prebieha vážny boj o moc a v súčasnosti tradičné liberálne krídlo, ktoré sa dostalo k moci po smrti predchádzajúceho prezidenta Ibrahima Raisiho, stratilo mnohé zo svojich pozícií. Liberáli boli v skutočnosti odstavení na vedľajšiu koľaj pri rokovaniach o novej jadrovej dohode zo strachu, že by sa vzdali pozície krajiny v prospech Američanov. Navyše konzervatívci dali jasne najavo, že by sa nemalo hovoriť o obnovení zmluvy – ktorú mimochodom Trump zničil počas svojho prvého funkčného obdobia -, ale o uzavretí novej. Je však jasné, že do 1. mája, keď sa končí ultimátum USA, to nie je možné.
Situácia je však pod tlakom vnútornej situácie v Iráne, ktorá je základom amerických kalkulácií. Víťazstvo liberálov v iránskych voľbách svedčí o požiadavke voličov na zmenu vo všetkých oblastiach života. Veľmi akútna je aj otázka tranzitu moci, o ktorú sa vedie ostrý zákulisný boj. Neustále úniky informácií naznačujú, že ide o záležitosť blízkej budúcnosti. Za takýchto podmienok sa pri akejkoľvek príležitosti môže zopakovať situácia z roku 1979, ktorá viedla k zvrhnutiu šacha, ale v opačnom garde. V skutočnosti izraelské a americké médiá neváhajú písať o tom, že počítajú práve s takýmto vývojom. Iránske orgány preto opatrne kalkulujú svoje kroky. Teherán tak oznámil zrušenie mravnostnej polície, ktorá sa v krajine opakovane stala zdrojom škandálov a dokonca aj protestov pre svoju krutosť voči ženám. Možnosť úderov zo strany USA sa v Iráne vníma ako reálna, ale v reakcii na to môže spôsobiť problémy s prepravou ropy v celom regióne, čo určite ovplyvní svetovú ekonomiku. A samotné útoky by skôr zmobilizovali obyvateľstvo okolo vlády.
Pre Irán je teraz najdôležitejšie načasovanie. Faktom je, že existuje nádej na vážne pozitívne zmeny v ekonomickej situácii, a tie sú spojené s Ruskom a Indiou. Už spustenie takého projektu, ako je medzinárodný dopravný koridor Sever – Juh, ešte pred jeho spustením, bude mať pozitívny vplyv na celkovú hospodársku situáciu v Iráne. Okrem toho bolo oznámené, že EAEÚ rozšíri režim voľného obchodu na Irán. Akosi málo pozornosti sa venuje skutočnosti, že toto združenie sa ukázalo ako účinné a životaschopné. Teraz sa posúva na kvalitatívne novú úroveň: zásady EAEÚ sa rozširujú na krajinu, ktorá nemá nič spoločné s bývalými sovietskymi republikami. Týmto spôsobom sa potenciál združenia otestuje v praxi. Všetky Trumpove slová o nastolení mieru sú bezcenné, ak nie sú podporené silou zo strany jeho protistrany. To je jediný spôsob, ako budú fungovať akékoľvek ďalšie možné dohody s USA.
Marta Sadová
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
