Najnovší vývoj delostreleckej munície bude zahŕňať jej transformácie na letecké bomby
V článku opäť bude popis delostreleckej munície a jej komponentov bez údajov o jej produkcii. Efektivitou na ukrajinskom bojisku však už delostrelectvo výrazne zaostáva za dronmi. Z toho dôvodu prvou kapitolou bude RAZER.
1. Austrália začiatkom roka 2025 diskrétne testovala bomby RAZER
Z ukrajinského bojiska bolo známe použitie najmä 60mm a 81/82 mm delostreleckých mín ako náhradnej munície pre bombardovacie drony a pozemné kamikadze drony. Vývoj zašiel ďalej a už začiatkom roka 2023 bolo známe, že firma Bae Systems (LON:BA) vyvíjala muníciu RAZER.
Malo ísť o lacnú, presne navádzanú muníciu vzduch-zem (vystrelená zo lietajúcej platformy na povrchový cieľ), ktorá je navrhnutá tak, aby transformovala štandardnú neriadenú muníciu s hmotnosťou 40-50 kg (rozumej delostrelecký granát kalibru 155 mm) na presnú zo vzduchu vypúšťanú zbraň s nízkymi nákladmi.
Systém RAZER sa skladá zo súpravy krídlo/telo granátu a chvostovej jednotky vybavenej navádzacím riadiacim a navigačným systémom GPS/INS. Určený je na použitie z bojových lietadiel bez posádky (UCAV) a lietadiel s rotačnými krídlami (vrtuľníky).
Podľa informácií BAE Systems, “rozsah projektu zahŕňal vývoj, akvizíciu a testovanie softvéru, hardvéru, mechanických podsystémov a ďalších aspektov systémových prvkov tohto systému v nasledujúcich mesiacoch, aby sa umožnila efektívna prevádzka vo vzdušnom aj námornom prostredí.”
Trhový potenciál RAZER LCPGM (zrejme skratka, ktoré znamená Low-cost precision guided munitions -nízkonákladová presne navádzaná munícia) bol široký, ale na prvom mieste nielen podľa abecedy zahŕňal Austráliu, ktorá do neho vložila vývojové kapacity aj financovanie. Potenciálnymi zákazníkmi boli aj USA, Veľká Británia, Kanada, Švédsko, Holandsko, Nórsko a ďalšie štáty.
Čo je z dnešného pohľadu zaujímavejšie, BAE Systems Australia skutočne RAZER otestovala a začiatkom roka 2025 vyšla správa o tom, že testy prebehli úspešne. Zrejme sa však netýkali len delostreleckých granátov kalibru 155 mm. Pravdepodobne boli použité aj granáty z námorných 5-palcových diel – kaliber 127 mm, aj keď sú pochopiteľne ľahšie a nespadajú do vyššie uvedenej hmotnostnej kategórie 40-50 kg.
Tým však pre Rusko stúpa hrozba, že budú proti nemu RAZER-y použité na ukrajinskom bojisku, nakoľko pozemný delostrelecký systém kalibru 127 mm neexistuje. Armády NATO používajú 105 a 155 mm, denavalizácia 5-palcových diel sa nepredvídala. Existujú však zásoby 127 mm námorných granátov, zrejme ešte aj z éry studenej vojny, prinajmenšom. Otázka je, ako by sa munícia, ktorá má v názve “low-cost” uplatnila, pretože proti ruskému REB zlyhali aj pomerne drahé zbrane ako Excalibur alebo GLSDB. RAZER má tiež kombinované inerciálne a družicové navedenie, pričom koeficient kĺzavosti bol údajne dosiahnutý na úrovni 1:7,5.
Austrálska správa o testovaní bomby RAZER bez výbušnej náplne:
Každopádne možno dodať dve veci. Za prvé daný prístup by mohol zaujímať aj slovenský obranný priemysel, ktorý produkuje 155 mm delostreleckú muníciu. Za druhé, RAZER ide opačným smerom ako transformácia kĺzavých leteckých bômb malého priemeru na delostreleckú muníciu popísaná v predchádzajúcom článku.
2. Americká armáda pridelila spoločnosti Lockheed Martin 4,94 miliardy USD za výrobu striel PrSM
Americká armáda (US ARMY) udelila spoločnosti Lockheed Martin (NYSE:LMT) kontrakt na výrobu neurčitého množstva v neurčitom termíne (IDIQ) dodatočných presných striel (PrSM) v hodnote až 4,94 miliardy USD. Kontrakt IDIQ umožňuje US ARMY efektívne objednávať strely PrSM, pričom poskytuje výrazné zvýšenie výrobnej kapacity na uspokojenie rastúceho dopytu. PrSM je presná raketa novej generácie s dlhým doletom, ktorá je schopná neutralizovať ciele vo vzdialenosti nad 400 kilometrov. Táto pokročilá zbraň zem-zem má otvorený systém architektúry pre maximálnu flexibilitu, modularitu pre budúci rast a kompatibilitu s platformami M142 HIMARS a M270 MLRS. Podpis kontraktu nasledoval po nedávnych úspešných testoch strely, ktorá môže mať z novej platformy dostrel cez 1000 km.
3. Turecký ASELSAN predstavil pokročilú inteligentnú delostreleckú muníciu
Okrem mínometných projektov ALKAR 100/81 a ALKAR 110/81 predstavila turecká firma ASELSAN (IST:ASELS) na výstave IDEX 2025 aj delostreleckú muníciu. Išlo o inteligentnú muníciu ATOM 25 ABM, ASAF 155 CCF a ASAF 155 MOFA.
ATOM 25 ABM je munícia so vzdušným výbuchom navrhnutá tak, aby maximalizovala pravdepodobnosť zásahu prvou rano pri streľbe proti dronom. Jej programovateľná detonácia a kinetická hlavica majú zaistiť efekt aj v prostredí elektronického boja. Úsťová rýchlosť tejto munície kalibru 25 mm (pre automatické rýchlostrelné kanóny) je 1100 m/s a účinný dostrel proti mini až mikro dronom 1200 metrov, proti živej sile a iným mäkkým cieľom 1500 metrov.
ASAF 155 CCF je indukčne programovateľný zapaľovač s korekciou kurzu, ktorý znižuje rozptyl náboja a poskytuje zlepšenie presnosti streľby. Tento systém zvyšuje pravdepodobnosť zásahu prvou ranou aj v náročných prevádzkových podmienkach.
ASAF 155 MOFA poskytuje dodatočnú všestrannosť s viacfunkčným zapaľovačom. Umožňuje adaptabilné zacielenie v rôznych taktických situáciách, vrátane približovacieho zapaľovača a časovo naprogramovaných detonácií.
ASAF 155 MOFA je pochopiteľne NATO kalibru 155 mm, vo videu s delostreleckými systémami FIRTINA (pásy) a YAVUZ (6×6)
4. Ukrajinské 122 mm delostrelecké granáty OF-24 plnené amatolom
Na ukrajinskom telegramovom kanáli MAG_VODOGRAY sa objavil dňa 27.3.2025 zaujímavý príspevok, ktorý identifikoval 122 mm delostrelecké granáty používané ukrajinskými vojskami. Okrem domácich ukrajinských OF-24 a OF-462 tam mali byť aj pakistanské, české, srbské a bulharské verzie granátu OF-462. Čo bolo zaujímavejšie, mali byť všetky určené len pre jedinú obsluhu ťahanej húfnice D-30. Prvou obeťou vojny je vždy kalkulačka. Ale najzaujímavejšie je, že v prípade ukrajinských granátov OF-24 ide o verziu plnenú amatolom 45/55 – teda zmesou 45 dielov dusičnanu amónneho a 55 TNT.
Človek nemusí rozumieť ukrajinskému jazyku a nájde si priamo na tomto kanáli informácie o tom, že tento stav trvá minimálne od jesene minulého roka. A že ruské 122 mm delostrelecké granáty môžu byť namiesto amatolu plnené modernejším a úsporným tritonalom s obsahom 80% TNT a 20% práškového hliníka, ktorý je účinnejší ako čistý TNT. Že by na štvrtom roku vojny s neobmedzenou podporou Ukrajiny neboli ešte všetky ukrajinské granáty plnené hexanitrohexaazaisowurtzitanom? Tomu sa zvlášť po českej granátovej iniciatíve ani veriť nechce. Každopádne už v článku o mínometoch boli spomenuté ukrajinské delostrelecké míny kalibru 82 mm plnené AT 50.
V tejto súvislosti, nedávny menej publikovaný výbuch, ktorý sprevádzali podozrenia z prvého bojového nasadenia ruskej leteckej bomby ODAB-9000, mohol byť v skutočnosti spôsobený napríklad bombou FAB-3000, vykazoval však aj farebne zjavné známky podobnosti s Bejrútom. Pokiaľ tam niekto skutočne poslal opevniť sa masu ukrajinských vojakov, tak budú slúžiť večne.
5. Neriadené letecké rakety ako prostriedok odmínovania
Posledná časť článku zdanlivo nijako nesúvisí s tými predchádzajúcimi ale nie je to už tak. Poukazuje najmä najmä na to, ako zle sú na tom ľubovoľné útočné helikoptéry, nehovoriac už o tankoch na ukrajinskom bojisku. Jedným zo spôsobov ako vrtuľníky použiť bolo dlhodobo „kabrirovanie” – útok neriadenými raketami, pri ktorom sa helikoptéra priblíži k línii bojového kontaktu v prízemnom lete aby sa vyhla senzorom protivníka. V určitom bode začne stúpať a vystrelí po balistickej krivke neriadené rakety. Tie potom dopadnú na vypočítanú cieľovú plochu. Ambícia spôsobiť pritom ujmu dobre opevnenému protivníkovi odpadla, protitanková mína ale často leží na povrchu a to aj v tzv. „šlagbaumoch” (termín používajú obe bojujúce strany, je to línia mín naukladaných vedľa seba v dlhej línii, tak aby prehradili predpokladaný smer útoku techniky protivníka). Prečo to robia drahé ťažké útočné helikoptéry, ktoré sa tým menia na lacný ľahký delostrelecký raketomet? Lebo lacné ľahké delostrelecké raketomety majú leteckými neriadenými raketami zo zeme malý dostrel a rýchlo si ich nájde prvý dron v okolí.
Na helikoptéry zatiaľ drony reagujú menej úspešne, najmä po zavedení ťažkopádnejších dronov na optickom vlákne. Musí ísť o zatiaľ zriedkavé a špecializované stíhacie drony, vopred informované o prítomnosti helikoptér, ktoré však už pravdepodobne zaznamenali zostrel útočnej aj transportnej helikoptéry.
Odmínovanie neriadenými leteckými raketami:
Útoky bežných FPV dronov na vrtuľníky spravidla neprinášajú úspech:
MK
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
