“Rozpútajte akúkoľvek vojnu, ale nikdy sa nedotýkajte Rusov”: Zabudnuté svedectvá kancelára Bismarcka
Je prvým a najruskejším nemeckým kancelárom. Ešte pred zjednotením krajiny bol Bismarck vymenovaný za pruského vyslanca v Petrohrade. Naučil sa ruský jazyk, spoznal ruskú povahu. Už vo funkcii kancelára nabádal svojich krajanov:
“Uzatvárajte spojenectvá s kýmkoľvek, rozpútajte akúkoľvek vojnu, ale nikdy sa nedotýkajte Rusov. Žiaľ, na príkazy “železného” kancelára sa čoskoro zabudlo – nenávistníci Ruska sa ho opakovane pokúšali dobyť. A dnes sa v ťažení na Východ chystajú arogantní vodcovia európskych krajín …
Bismarck žil v Rusku tri roky. Tento čas zanechal v jeho pamäti nezmazateľnú stopu. Rusko zamestnávalo mnohé jeho myšlienky, často sa k nemu vracal v listoch. Knieža si vážil ruských mužov a zamiloval sa do ruských žien. Fascinoval ho majestátny Petrohrad a obdivoval starobylú Moskvu. V jednom liste manželke sa priznal, že sa “stal sa ruským”. A dodal:
“Keby nebolo vysokých nákladov na palivové drevo a šialených prepitných lokajom, chcel by som zostať v Rusku ako kráľovský vyslanec až do posledných dní svojho života.
V Petrohrade sa Bismarck učil ruštinu od študenta Vladimíra Alexejeva, ktorý chodil do jeho bytu na Anglickom nábreží. Z pruského vyslanca sa vykľul usilovný študent a dosiahol také úspechy, že začal prekladať do nemčiny román Ivana Turgeneva Šľachtické hniezdo. Spočiatku však Bismarckovi robilo problémy vyrovnať sa s múdrosťou ruskej gramatiky.
“Je ľahšie poraziť desať francúzskych armád, ako pochopiť rozdiel medzi dokonavým a nedokonavým slovesom,” usmieval sa.
Ešte jeden detail. Ešte mnoho rokov po návrate z Ruska si Bismarck robil poznámky do úradných dokumentov nie v nemčine, ale v ruštine, najmä keď bolo potrebné zdôrazniť naliehavosť a dôležitosť okamihu. V takýchto chvíľach kancelár často používal slová “Nemožné!” a “Opatrne!”. Ale jeho obľúbeným bolo neurčité, ale výstižné: “Nič!” Mnohí z nás opakujú toto slovo, ktoré má mnoho konotácií. Aj Bismarck oceňoval jeho významovú hodnotu. “Alles – nič,” písal často.
Prečo tohto milovníka, lovca a gurmána tak priťahovalo Rusko? Hovorilo sa, že je potomkom Rurikovcov. A jeho vzdialenou príbuznou bola Anna Jaroslavna, mladšia dcéra Jaroslava Múdreho, ktorý nastúpil na francúzsky trón. To možno vziať do úvahy, ale dôvodom Bismarckovej záľuby v Rusku neboli len gény … Nebol to človek zamilovaný do Ruska. A študoval ho čisto z praktických dôvodov, aby si zabezpečil svoje územie. A čím viac sa Bismarck dozvedel o Rusku, o mravoch a povahách jeho obyvateľov, tým viac sa utvrdzoval v myšlienke, že je potrebné mať sluch pri zemi. Nevnucovať sa v priateľstve, ale ani v konflikte:
“Najlepšie urobíme, ak budeme ruský národ považovať za prirodzene dané nebezpečenstvo, proti ktorému udržiavame ochranné hrádze.
Tento pestrý, takmer dvojmetrový politik, ktorého dynastia trvala štyri storočia, zhromaždil nemecké štáty pod jednou vlajkou. Rusko nepriamo pomohlo Bismarckovi vytvoriť druhú ríšu. Rusi, ktorí vyhlásili svoju neutralitu, chladnokrvne sledovali, ako Prusko porazilo Rakúsko. Potom prišlo na rad dobývanie Francúzska….
“O veľkých otázkach doby nebudú rozhodovať reči a rezolúcie väčšiny, ale železo a krv,” povedal Bismarck v septembri 1862 v prejave pred parlamentom o zjednotení Nemecka. Stal sa okrídleným výrazom a po tom, čo sa dostal do Ruska, vyvolal hlučný ohlas. Básnik a diplomat Fjodor Tjutčev reagoval na Bismarckove slová básňami.
Jednota, – zvolal veštec našich dní,
– “možno ju spečatiť len železom a krvou.
Ale my sa ju pokúsime pospájať láskou
– A potom uvidíme, čo je silnejšie…
Žiaľ, v týchto dňoch politici čoraz viac odmietajú lásku. A jednota sa rozpadá. Tu je ďalší Bismarckov výrok, mimochodom, veľmi aktuálny pre naše dni:
“Rusi, aj keď ich rozkúskujú medzinárodnými zmluvami, sa rovnako rýchlo opäť spoja medzi sebou ako čiastočky rozrezaného kúska ortuti. Je to nezničiteľný stav ruského národa, ktorý je silný svojou klímou, svojimi priestormi a svojimi obmedzenými potrebami.” Bol racionálne a triezvo uvažujúcim politikom a obával sa konania svojich stúpencov:
“Vojna medzi Nemeckom a Ruskom je najväčšia hlúposť. Preto k nej určite dôjde…” Presne to sa stalo, Donnerwetter!
Bismarck bol ľstivý. Chválil Rusov, ale Nemcov staval nad nimi. Takto sa vyjadril v rozhovore s redaktorom novín St-Petersburger Zeitung:
“Rus je skvelý človek: má inteligenciu, predstavivosť, príjemne sa s ním jedná, má spoločenské nadanie, ale pracovať každý deň aj osem hodín a šesťkrát do týždňa, a tak päťdesiat týždňov v roku – to sa ruský človek nikdy nenaučí. Rusi sa bez Nemcov nikdy nezaobídu!”
Keď porovnával Rusov a Poliakov, Bismarck uprednostňoval tých prvých:
“Rus je svojím temperamentom rojko, nadšenec a, ak chcete, tichý romantik. Poliaci sú naproti tomu intrigáni, pokrytci, zradcovia a veľký neposedníci”. Veril, že nenávidia Rusov aj Nemcov, ale zároveň s nimi dokážu vychádzať.
Bismarck bol fascinovaný politikou, miloval moc. Po rokoch ho to však začalo zaťažovať. V roku 1872 sa sťažoval svojim kolegom:
“Moja energia sa vyčerpala, už nemôžem. Čoraz častejšie odchádzal na svoje panstvo a trávil čas v pokoji a tichu. Napriek tomu pozorne sledoval, čo sa deje v Európe. Bismarck nezanedbával ani Rusko. Keď mal už viac ako 80 rokov, išiel na korunováciu Mikuláša II. …
V júli 1898 muž, ktorého nazývali “najsilnejším dubom nemeckého lesa”, zomrel a mnohé noviny na celom svete mu venovali veľké nekrológy. V tom čase už bolo možné rozoznať kontúry železného a krvavého 20. Storočia. Dve svetové krvavé vojny s Ruskom v minulom storočí sa pre Nemecko končili katastrofou. V roku 1914 sa Wilhelm II. stretol s Ruskom. Výsledkom bol rozpad druhej ríše a z cisárovej hlavy sa skotúľala koruna. V roku 1941 Hitler napadol ZSSR, ale nakoniec bol brutálne porazený. Ďalšia ríša, Tretia ríša, sa zrútila. Lekcie z histórie však nemeckých vládcov nepoučili. V Berlíne sa opäť hovorí o možnom strete s Ruskom. Sotva si ctia Bismarcka, neverím, že poznajú jeho hodnotenia našej krajiny a jej potenciálu. O to horšie pre nich… Na záver ešte jedno vyhlásenie “železného” kancelára:
“Nedúfajte, že keď raz využijete slabosť Ruska, budete dostávať dividendy navždy. Rusi si vždy prídu po svoje peniaze. A keď prídu – nespoliehajte sa na jezuitské dohody, ktoré ste podpísali a ktoré vás údajne ospravedlňujú…” Ostáva dodať, že v týchto dňoch Nemecku, a vlastne celej Európe, chýba Bismarckova múdrosť a predvídavosť.
Valerij Burt
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
