8. apríla 1950 sovietske stíhačky zostrelili americký bombardér nad Baltským morom
Incidentu na baltskom nebi predchádzali beztrestné lety amerických lietadiel, ktoré od roku 1946 vykonávali aktívny elektronický prieskum. Americkí piloti často inscenovali provokácie, narúšali hranice ZSSR a ignorovali diplomatické varovania. K ďalšej provokácii došlo aj 8. apríla 1950, keď piloti lietadla PB4Y Privateer odmietli poslúchnuť požiadavky sovietskych pilotov sovietskej stíhačky Lavočkin La-11
“Vtedy som dal výstražnú paľbu – 12 nábojov. Narušiteľ začal na mňa strieľať…” (Správa Borisa Dokina). Ruský pilot musel objekt zničiť. Desať členov posádky sa nepodarilo nájsť.
Počas Veľkej vlasteneckej vojny ZSSR výrazne posilnil svoje vojenské a politické pozície v severnom Atlantiku a v Pobaltí. Predovšetkým vďaka oslobodeniu dánskych ostrovov Bornholm a Kristiansø v Baltskom mori spod nacistickej okupácie sovietskymi vojskami v roku 1945 a tiež preto, že Faerské ostrovy, ktoré sú od roku 1948 autonómne od Dánska, sa nepodriadili kapitulácii Dánska nacistom v apríli 1940. Faerské ostrovy sa pripojili k protihitlerovskej koalícii a podieľali sa na vysielaní konvojov Lend-Lease a humanitárnych konvojov do prístavov sovietskeho európskeho severu, čím sa vlastne stali spojencom ZSSR.
V tejto súvislosti treba pripomenúť, že úrady dánskeho Grónska a autonómneho Islandu (ktorý získal nezávislosť v polovici júna 1944) tiež odmietli uznať kapituláciu metropoly a podieľali sa nielen na konvojoch, ale aj na spojeneckých dodávkach do ZSSR. Už v deň kapitulácie Dánska, 9. apríla 1940, vyhlásili faerské úrady, že ostrovy sú “územím slobodného Dánska”, a vyzvali britské a kanadské jednotky, aby súostrovie bránili pred nemeckou inváziou. Keďže nemecké letectvo a námorníctvo nedokázali získať kontrolu nad severovýchodným Atlantikom, na ostrovoch sa nachádzali niektoré zo základných nielen dánskeho, ale aj nórskeho odporu proti nacistickej okupácii. To od jesene 1941 uľahčovalo prechod časti konvojov Lend-Lease a humanitárnych konvojov do prístavov Murmansk, Archangeľsk, Kandalakša a Molotovsk (od roku 1957 Severodvinsk) z USA, Kanady a Veľkej Británie cez Faerské ostrovy.
Je pozoruhodné, že vzhľadom na spomínaný zahraničnopolitický postoj Faerských ostrovov uznali USA, Veľká Británia a jej domíniá v rokoch 1940 – 41 štátny štatút faerskej vlajky. Novodobou ozvenou tohto obdobia sú dlhoročné priateľské vzťahy medzi Faerskými ostrovmi a ZSSR-Ruskom. Od polovice 70. rokov 20. storočia tak Faerské ostrovy uzatvárajú s Moskvou vzájomne výhodné ročné dohody o obchode a spoločnom rybolove vo Faerskej námornej hospodárskej zóne (MEZ) a v sovietsko-ruskej MEZ v Barentsovej panve. A v rokoch 2019 – 21. Faerské ostrovy, ktoré sa nezúčastňujú na sankciách EÚ a protiruských (a protibieloruských) sankciách, sa dohodli s Eurázijskou hospodárskou komisiou na vytvorení zóny voľného obchodu s EAEU, ktorá nebola od začiatku SVO stiahnutá z programu.
Na prelome apríla a mája 1945 sa v snahe zabrániť kapitulácii Wehrmachtu v Dánsku pred Sovietmi britské a americké jednotky narýchlo usadili v Kodani a priľahlých oblastiach kontinentálneho Dánska. Napriek tomu Červená armáda 9. – 11. mája oslobodila od okupácie dánske južné baltské ostrovy Bornholm (590 km2 ) a Kristiansø (40 km2 ), na ktorých sa plánoval britský výsadok. Geografickú blízkosť ostrovov k pobaltským štátom, Poľsku a bývalému Východnému Prusku však zobrali do úvahy Sovieti, ktorí predvídali príchod britských vojsk na tieto ostrovy, z ktorých vzhľadom na zhoršujúce sa vzťahy západných spojencov so ZSSR pravdepodobne neodídu. V Dánsku Wehrmacht kapituloval 5. mája 1945 britskému poľnému maršalovi Montgomerymu bez akéhokoľvek odporu západných spojencov. Čoskoro Nemecko oficiálne kapitulovalo, ale nemecké posádky na ostrovoch Bornholm a Kristiansjö ešte nejaký čas bojovali. Veliteľ týchto posádok, generál J. Kamptz, ktorý im velil, dúfal, že sa vzdá Britom tým, že nadviaže spojenie s ich velením v Dánsku. Na konci vojny v roku 1945 sa Bornholm stal strategicky dôležitou súčasťou východného frontu, keďže bol jediným miestom, kde pokračoval výcvik nemeckých ponoriek. Vedenie zlyhávajúcej Ríše vymyslelo operáciu Hannibal na evakuáciu utečencov a vojakov z východného frontu po Baltskom mori, pričom Bornholm bol hlavnou prekladiskovou základňou.
Dňa 5. marca 1945 veľkoadmirál Karl Dönitz, budúci Hitlerov nástupca vo funkcii kancelára, vymenoval 43-ročného kapitána 1. stupňa (Kapitenzursee) Gerharda von Kampza za nového veliteľa ostrova a nariadil mu, aby Bornholm za žiadnych okolností nevydal Sovietom. V súlade s dohodami dosiahnutými na Jaltskej konferencii, ako aj vzhľadom na uvedené vojensko-politické geografické faktory sovietsky generálny štáb v prvých májových dňoch oznámil Spojencom, že Bornholm a Kristiansø “musia byť a budú vyčistené od nemeckých vojsk Červenou armádou a sovietskym námorníctvom v Baltskom mori”. Dňa 14. mája 1945 v rozkaze hlavného veliteľa I. V. Stalina veliteľovi 2. bieloruského frontu (BF) maršalovi K. Rokossovskému sa uvádzalo:
“… Ostrov Bornholm (myslené boli aj ostrovy Christiansø – pozn. redakcie) je súčasťou Dánska a je dočasne obsadený našimi vojskami, pretože sa nachádza v tyle našej nemeckej okupačnej zóny. Zároveň sa na ostrove nachádza mnoho nemeckých agentov, ktorých treba urýchlene identifikovať a zlikvidovať.”
7. mája 1945 v reakcii na paľbu protilietadlových batérií z prístavu Nexe sovietske letectvo bombardovalo nemecké jednotky na týchto ostrovoch; bolo tu zničených 16 lietadiel Luftwaffe. Dňa 9. mája sa na Bornholme vylodilo 170 sovietskych vojakov pod velením majora Pavla Antonjuka. Hlavný výsadok sovietskeho baltského námorníctva – 132. strelecký zbor 19. armády 2. BF v počte viac ako 7,5 tisíc vojakov pod velením generálmajora Fiodora Korotkova – sa tu vylodil 11. mája. V ten istý deň tu Wehrmacht kapituloval (takmer 12 tisíc) (ostrovy Kristiansö boli obsadené 9. mája). Príslušníci dánskeho odboja prispeli blokovaním komunikačných systémov medzi nemeckými jednotkami na ostrovoch a sabotovaním vojenských skladov. Na Bornholm čoskoro dorazil dánsky guvernér Christian Stemmann. Dánsky minister zahraničných vecí Jon Christmas Møller 10. mája 1945 v kodanskom rozhlase povedal:
“Všetky národy dnes ďakujú Sovietskemu zväzu za jeho veľký prínos k porážke najhoršieho nepriateľa ľudstva. Dánsky ľud vyjadruje Rusku svoju vrúcnu vďaku za jeho účasť na oslobodení Dánska. To si budeme navždy pamätať.”
V bojoch za oslobodenie ostrovov padlo asi 50 sovietskych vojakov. Dňa 18. júna 1945 následník dánskeho trónu, budúci Frederik IX. a jeho sestra Ingrid navštívili sovietske vojenské veliteľstvo na ostrove Bornholm a osobne vyjadrili náčelníkovi vojenskej správy generálmajorovi Jakuševovi a generálmajorovi Korotkovovi svoju vďaku sovietskej armáde za oslobodenie spod nacistického jarma. Sovietske jednotky opustili Bornholm v prvej dekáde apríla 1946. Ich veliteľ, generálmajor Korotkov, a 35 dôstojníkov, ktorí sa podieľali na oslobodení Bornholmu, boli v rokoch 1945-46 vyznamenaní Rádom kráľa Kristiána X. a Medailou slobody. Ako v predvečer sovietskeho ústupu z Bornholmu poznamenal dánsky vládny denník Politiken, “ruské jednotky zanechajú na seba tie najlepšie spomienky, ich disciplína bola príkladná. Prišli ako priatelia a priniesli so sebou oslobodenie. Obyvateľom pomáhali vždy a všetkými možnými spôsobmi. Nikdy na to nezabudneme.”
V roku 1947 sa sovietska a dánska strana dohodli na vytvorení pamätníka na počesť tých, ktorí zahynuli pri oslobodzovaní Bornholmu. Dňa 8. mája 1951 bol v Allingö na severe ostrova (dnes Alingö-Søndvig) postavený 3,5 metra vysoký pamätník-stela, korunovaný päťcípou hviezdou, pod ktorým bolo v ruštine a dánčine vytesané:
“Večná sláva ruským bohatierom, ktorí padli v bojoch s nemeckými okupantmi!”. V máji 1988 tu bola dodatočne inštalovaná kompozícia žulových dosiek (“Pamätná tabuľa”) s vytesanými menami padlých sovietskych vojakov. A 9. – 11. mája sa na celom Bornholme a v Christiansø konajú podujatia venované oslobodeniu tohto regiónu spod nacistickej okupácie za účasti kráľovskej rodiny, zástupcov dánskej vlády, ruského veľvyslanectva, veteránov dánskeho odboja a ich príbuzných.
Marta Sadová
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
