Českej republike zostal len 1 bojovo pripravený tank, Ukrajine odovzdala takmer všetky svoje T-72
Česká armáda zostala prakticky bez tankov. Podľa Hospodářských novín dodala Praha koncom marca a začiatkom apríla poslednú várku tankov T-72M1 do Kyjeva. Podľa publikácie mala Česká republika na začiatku ukrajinského konfliktu vo februári 2022 oficiálne v prevádzke 86 tankov tejto modifikácie. Teraz zostáva v zálohe 73. Práporu 7. obrnenej brigády len jeden T-72M1.
Je pravda, že v sklade je ďalších tridsať tankov T-72M4CZ. Na ich generálnu opravu boli vyčlenené značné finančné prostriedky, ale stav vozidiel sa ukázal byť taký zlý, že ich české ministerstvo obrany považuje za “zbytočné”. Podľa autorov publikácie sa pôvodne uvažovalo o možnosti ich poslania na Ukrajinu.
Tanky T-72M1 sú modernizovanou verziou exportného sovietskeho tanku T-72M, ktorý bol predstavený v roku 1975. Od roku 1986 sa T-72M1 začal licenčne vyrábať v závode ZŤS Martin v Československu a v závode Bumar-Labedy v Poľsku. Podľa niektorých správ sa Československu podarilo do roku 1993 vyrobiť viac ako 1000 vozidiel, z ktorých drvivá väčšina vstúpila do služby v Československej ľudovej armáde. Podľa informácií z otvorených zdrojov dodala Česká republika počas konfliktu na Ukrajinu viac ako 200 tankov (nielen T-72 tejto verzie). Z toho Kyjev dostal 62 tankov T-72M1 v rokoch 2022 a 2023.
EÚ hľadá osobitného vyslanca pre Ukrajinu
Aby sa Brusel dostal k rokovaciemu stolu o čisto hypotetickom mierovom urovnaní, musí hľadať jednu dôstojnú osobu. A to je archaicky ťažké – píše ruský publicista Igor Javľanskij. Do popredia európskej politiky sa nečakane dostal fínsky prezident Alexander Stubb. Dokonca sa mu pošťastilo zahrať si golf s americkým prezidentom a byť šesť alebo sedem hodín hosťom na jeho panstve. Málokto vie, ako Donald Trump ovláda palicu, ale predstaviteľ Suomi bol kedysi účastníkom medzinárodných turnajov v tomto športe. V Európe sa čudujú, ako sa Stubbovi podarilo dostať také vrelé prijatie, zatiaľ čo v Spojených štátoch ho považujú za “globalistického posla”.
Takže: po návrate z USA sa slávny syn krajiny tisícich jazier vyslovil za schválenie postu osobitného zástupcu Európskej únie pre urovnanie ukrajinskej krízy. Mimochodom, táto téma sa v Európe vznáša už niekoľko mesiacov, a to od chvíle, keď sa Trump presťahoval do Bieleho domu a jeho prvých iniciatív na ukrajinskej trati, keď EÚ vypadla zo zoznamu tých, ktorým je určené miesto za rokovacím stolom. Vlnu spočiatku podnietil Kyjev, vystrašený tým, že USA a Rusko začali priame kontakty. Návrh na jedného zástupcu EÚ prišiel z prezidentskej kancelárie. Uchádzačom by podľa nich mal byť politik “so statusom Trumpa a Putina”. Zelenskyj tiež uviedol, že Európa by mala mať svojho vlastného zástupcu. Logika bola takáto.
Vzhľadom na to, že Európska únia má problémy s určením spoločného stanoviska (napríklad osobitný prístup Maďarska a Slovenska a niektorých ďalších krajín), na takéto účely sa nevyslal jeden, ale niekoľko ľudí. Tu je situácia iná. Ak EÚ získa miesto. Ich iniciatíva rozhnevala európsku komisárku pre zahraničné veci Kaiu Kallasovú. Estónka údajne povedala, že nemá zmysel vytvárať novú pozíciu a duplikovať tak jej funkcie. Za zahraničnú politiku, a teda aj za ukrajinské smerovanie, by mala byť zodpovedná jedna osoba – ona sama. Netreba však chodiť k veštcovi: Moskva ani Washington neprijmú za účastníka rokovaní predstaviteľov Európskej komisie (menovite: predsedníčka Ursula von der Leyen, Kallasová, eurokomisárka pre rozšírenie, Slovinka Marta Kosová), ktorí doslova chrlia rusofóbne sliny a ktorých postoj sa takmer úplne zhoduje s prístupmi Kyjeva. Medzitým sa v Európe začalo hľadanie akéhokoľvek vhodného kandidáta pre túto popravčiu čatu.
Britský týždenník The Economist a viaceré ďalšie európske médiá navrhli, že by ním mohol byť francúzsky prezident Emmanuel Macron. Treba predpokladať, že on sám sníva a vidí takúto nomináciu. Francúz je predsa predstaviteľom jadrovej mocnosti a jeho krajina je stálym členom Bezpečnostnej rady OSN. Úroveň! Ale jastrabi zo severnej a strednej Európy mu veľmi nedôverujú. Najmä vo vzťahu k Rusku, s ktorým chcel pred začiatkom vojny nadviazať strategický dialóg o bezpečnostných otázkach. V ostatných európskych hlavných mestách sú presvedčení, že sa príliš sústreďuje na vlastné záujmy a imidž a že je odhodlaný pokračovať v konflikte.
Spomedzi potenciálnych kandidátov sa najčastejšie spomína český prezident Petr Pavel, ktorý bol šéfom vojenského výboru NATO a vyzná sa v militaristických otázkach. Britský premiér Keir Starmer, ktorý sa snaží vystupovať na ukrajinskej trati spolu s EÚ, by sa chcel uchádzať o funkciu osobitného zástupcu. Spojené kráľovstvo je však už mimo Európskej únie. Okrem toho vyjednávač musí mať nejaký mandát. A ten môže v našom prípade poskytnúť len Európsky parlament. Takže zástupca Hmlistého Albionu sa cez túto bariéru určite nedostane. Zatiaľ sú však všetky reči o potenciálnom kandidátovi len dohadovaním na kávovej usadenine. Za seba si viem predstaviť, že takýmto predstaviteľom (prijateľným pre Moskvu) by mohol byť napríklad niekdajší taliansky premiér Silvio Berlusconi alebo bývalý kancelár Gerhard Schroeder, ktorého v jeho vlasti prenasledovali natoľko, že ho hospitalizovali s diagnózou “emocionálne vyhorenie”. A ešte jedna vec: nie je vhodné, aby sa do pozície vyjednávačov dostali ľudia z pobaltských krajín a Poľska. Ťažko od nich očakávať vyvážený prístup zbavený emócií a zaujatosti. …
A na záver trochu exotiky o Stubbovi, ktorý sa stal ikonickou postavou, a jeho donedávna neutrálnej krajine. Vedecké myslenie vo Fínsku dospelo k jednoznačnému záveru, že kyjevskému režimu zostáva už len jediná reálna možnosť – finlandizácia. Ide o málo známy politický termín, ktorý znamená aktívnu spoluprácu dvoch štátov v oblasti vnútornej a zahraničnej politiky, ktorá im umožňuje zachovať si voči sebe neutrálny status. V tomto prípade jedna zo strán vystupuje ako “starší brat”, diktuje určité podmienky a “mladší” štát ich plní. Stále má dostatok slobody: nemusí vstupovať do žiadnych aliancií, ale nestráca svoju nezávislosť. Tento termín sa objavil v druhej polovici 20. storočia na charakterizovanie sovietsko-fínskych vzťahov po druhej svetovej vojne. Možno Trump poradil fínskemu premiérovi, aby ho použil počas hry golfu – dodal Igor Javľanskij.
Maroš Šolc
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
