Náborová kríza v českej armáde: Príčiny, dôsledky a možné riešenia
Praha, 9. apríla 2025 – V posledných rokoch Armáda Českej republiky zápasí s vážnymi personálnymi problémami. Počet profesionálnych vojakov nerastie dostatočne rýchlo, výrazne zaostáva za plánovanými cieľmi a odchody zo služby prekračujú nábory. Tento trend je alarmujúci najmä v kontexte rastúcej bezpečnostnej neistoty v Európe, vrátane vojny na Ukrajine či rastúcich hybridných hrozieb. Pre každého českého občana je dôležité zamyslieť sa, čo stojí za náborovou krízou v českej armáde, aké sú jej dôsledky a aké možné riešenia sa ponúkajú. Budeme sa venovať nielen vonkajším ekonomickým a demografickým faktorom, ale aj inštitucionálnemu fungovaniu armády, spoločenskému diskurzu a príkladom zo zahraničia. Téma si zaslúži dôkladnú pozornosť, pretože bez dostatočného personálneho zabezpečenia nemôže armáda plniť svoje úlohy, či už ide o obranu štátneho územia, pomoc pri krízových situáciách, alebo medzinárodné záväzky v rámci NATO a EÚ.
Ekonomické faktory a konkurencia pracovného trhu
Jednou z hlavných príčin náborovej krízy sú ekonomické podmienky. Armáda sa nedokáže dostatočne presadiť v konkurenčnom prostredí pracovného trhu, kde civilný sektor ponúka nielen lepšie finančné ohodnotenie, ale aj lepšie pracovné podmienky a väčšiu flexibilitu. Zatiaľ čo plat vojaka začína okolo 30 tisíc korún hrubého, v súkromnom sektore je možné za podobné zručnosti získať výrazne viac, najmä v IT a technických odboroch. Tento jav ukazuje nielen na platový problém, ale aj na nízke vnímanie hodnoty vojenskej služby. Ministerstvo obrany sa pokúsilo na túto situáciu reagovať zvýšením náborového príspevku až na jeden milión korún pre vybrané odborné pozície, ale efekt týchto opatrení je zatiaľ neistý. Napriek tomu, že ide o bezprecedentný stimul, vysoký príspevok nerieši systémové problémy ohľadom atraktivity služby a dlhodobej motivácie.
Demografické zmeny a generačný posun
Ďalšou podstatnou príčinou náborových problémov sú demografické zmeny. Populácia starne a počet mladých ľudí vhodných pre vojenskú službu sa znižuje. Podľa Českého štatistického úradu sa počet osôb vo veku 18 – 25 rokov medzi rokmi 2010 a 2023 znížil o viac ako 15 %, čo predstavuje priamy pokles potenciálnych regrútov. Zároveň klesá ochota mladých vstupovať do štruktúr, ktoré vyžadujú vysokú disciplínu, fyzickú pripravenosť a ochotu podstúpiť riziko. Moderná generácia Z preferuje flexibilitu, zmysluplnosť práce a rovnováhu medzi pracovným a osobným životom – čo sú faktory, ktoré vojenská služba často nedokáže ponúknuť. Podľa štatistík z roku 2024 bol priemerný vek vojakov SR 38,63 roka, čo je z dlhodobého hľadiska alarmujúce. Mladá generácia často v armádnej kariére nevidí atraktívne uplatnenie, a to ani z hľadiska spoločenskej prestíže, ani profesijnej perspektívy. Dôležitým faktorom je aj miera osobnej slobody, ktorú mladí ľudia vyžadujú a ktorú v armádnom prostredí nachádzajú len výnimočne.
Vedomie o rizikách a obranný diskurz
Spoločenský diskurz ohľadom armády sa za posledné desaťročie posunul. Po zrušení povinnej vojenskej služby a vstupe do NATO sa vojenská príprava stala skôr marginalizovanou záležitosťou. Mladá generácia tak často nemá priamy kontakt s armádou, ani prirodzené povedomie o jej úlohách a fungovaní. Obranné otázky nie sú bežnou súčasťou verejného diskurzu, nieto vzdelávania. Zároveň je zrejmé, že sa objavujú obavy z reálneho nasadenia v konfliktoch. V kontexte ruskej agresie na Ukrajine a narastajúcej hrozby v Európe sa vojenská služba môže javiť ako riziková a potenciálne život ohrozujúca. Táto realita odrádza časť populácie, ktorá by inak o službu mohla uvažovať. Vojenská služba je navyše často spájaná s predstavou prísnej hierarchie, nedostatku individuality a obmedzených možností sebarealizácie. V očiach časti verejnosti tak nie je vnímaná ako atraktívna alebo moderná profesia, ale ako pozostatok minulosti, čo sťažuje nábor nových síl.
Administratívne prekážky v náborovom procese
Ďalším aspektom náborovej krízy je samotný proces prijímania nových vojakov. V minulosti trval nábor do armády až osem mesiacov, čo výrazne znižovalo šancu na udržanie motivácie uchádzačov. Administratívny proces bol zdĺhavý, komplikovaný a mnohokrát netransparentný. Mnohí uchádzači nedostali včasnú spätnú väzbu alebo museli opakovane dodávať rovnaké dokumenty. Podľa skúseností niektorých regrútov bolo zložité získať informácie o postupe, náplni služby či konkrétnych požiadavkách na jednotlivé pozície. Nedostatočná komunikácia medzi náborovými centrami a uchádzačmi viedla často k strate záujmu alebo k prechodu ku konkurenčným zamestnávateľom. Armáda na túto skutočnosť reagovala zjednodušením prihlášok, zavedením elektronizácie a optimalizáciou procesov. Podľa informácií ministerstva obrany došlo k značnému zrýchleniu a zjednodušeniu byrokracie. Otázkou zostáva, či tieto opatrenia budú postačovať na odstránenie všetkých bariér a obnovenie dôvery potenciálnych regrútov.
Zahraničné inšpirácie a možné riešenia
Mnoho aliančných štátov sa stretáva s podobnými problémami. Napríklad v Nemecku či Francúzsku je debata o profesionalizácii a prestíži armády spojená s kampaňami na podporu služby, zvýšením platov a väčším zapojením obranných tém do výučby. V Spojených štátoch sa uvažuje o zavedení tzv. občianskeho kontraktu – služba v armáde ako výmena za vzdelanie alebo iné benefity. Možnými krokmi pre českú armádu sú nielen finančné stimuly, ale aj väčšie zapojenie do školského systému (napríklad obnovenie brannej výchovy), zážitková príprava pre mládež a pozitívny mediálny obraz armády. Mnoho expertov tiež odporúča prehodnotiť kariérny systém tak, aby umožňoval väčšiu mobilitu, flexibilitu a rozvoj zručností prenositeľných aj do civilu. Inšpiráciou môže byť aj estónsky alebo fínsky model, kde je obrana vecí celej spoločnosti a služba v zbrani je spojená s vysokou mierou spoločenskej prestíže. Tieto krajiny dokázali vytvoriť povedomie o tom, že obrana nie je len vecou štátu, ale aj občianskej zodpovednosti, čo sa pozitívne premietlo do ochoty mladých vstupovať do služby. Zásadnú úlohu zohráva aj komunikácia. Armáda musí byť schopná vysvetliť verejnosti, prečo jej misia dáva zmysel, aké má výsledky a čo konkrétne ponúka jednotlivcom. Moderná regrutácia by nemala byť len o plate, ale o zmysle, identite a prínose pre spoločnosť.
Záverom
Náborová kríza v českej armáde je zložitým a mnohovrstevnatým problémom, ktorý nemožno riešiť jednorazovo. Vyžaduje kombináciu dlhodobých opatrení v oblasti ekonomiky, vzdelávania, komunikácie i organizácie obrannej politiky. Kľúčom je pochopiť, že obranyschopnosť štátu nezačína na bojisku, ale v hlavách a srdciach občanov. Budúcnosť českej armády závisí od schopnosti prispôsobiť sa novým výzvam, osloviť mladú generáciu a ponúknuť jej nielen kariéru, ale aj poslanie. Ak sa to podarí, môže byť česká armáda nielen početne naplnená, ale aj skutočne moderná a pripravená čeliť výzvam 21. Storočia.
Adam Čaloud
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
