Detstvo, dospievanie, apartheid. Životný štart Elona Muska
Trump uvalil sankcie na Juhoafrickú republiku, Musk obvinil juhoafrické úrady z černošského rasizmu, Rubio odmietol ísť na stretnutie G20 v Johannesburgu. Aké sú skutočné dôvody útokov Trumpovho tímu na Južnú Afriku? Kam môže táto nátlaková kampaň viesť? Ovplyvnilo Muskovo detstvo v podmienkach apartheidu jeho súčasný postoj k Južnej Afrike? Daria Zelenová o tom povedala Fiodorovi Lukjanovovi v rozhovore pre reláciu International Review.
Fjodor Lukjanov: Všetci vychádzame z detstva. A keď hovoríme o najbohatšom človeku na svete, ktorého politický vplyv možno len ťažko preceňovať, je užitočné pochopiť jeho traumy z detstva. Porozprávajme sa o tom, kde Musk vyrastal, s Dariou Zelenovou, pozoruhodnou odborníčkou na Južnú Afriku. Predstavme si bieleho talentovaného chlapca, neobyčajného, s podivnosťami, vyrastajúceho v krajine, ktorá žije podľa zásad rasovej diskriminácie. Čo si z detstva osvojí?
Daria Zelenová: To je veľmi dobrá otázka. Stojí za to začať tým, čo bol apartheid. Bol to systém inštitucionalizovanej rasovej diskriminácie, ktorý existoval v Južnej Afrike od roku 1948 do roku 1994. Vo vývoji tohto systému boli vzostupy a pády. Sedemdesiate roky, v ktorých Musk vyrastal, boli obdobím rozkvetu režimu apartheidu, ale už vtedy systém začal čeliť obrovským vonkajším tlakom a vnútorným krízam. Elon Musk opustil krajinu v roku 1988, v období najväčšej krízy. Systém apartheidu bol založený na inštitucionalizovanom tvrdom rozdelení obyvateľstva do rôznych rasových kategórií. Bieli tvorili menšinu – v roku 1946 ich bolo približne 4,5 z 11 miliónov a neskôr 22 miliónov. Biela populácia vždy bola a zostáva menšinou. Musk žil v privilegovanej komunite, jeho otec podnikal v oblasti nehnuteľností. Chodil do pomerne elitnej chlapčenskej školy v Pretórii. Rasovo segregované prostredie, kde žijete vo veľmi dobrých komfortných podmienkach, ale doslova oproti sú segregované mestské aglomerácie, kde sa sústreďuje černošské pracujúce obyvateľstvo, vytvára pocit exkluzivity a akéhosi globálneho projektu, v ktorom má biely človek zvláštne privilégiá.
Fjodor Lukjanov: Takže to, že boli výnimoční, bolo súčasťou identity?
Daria Zelenová: Samozrejme. Apartheid vo svojom ideologickom základe vychádzal z predstavy o výnimočnosti bieleho človeka a o osobitnom poslaní bieleho človeka v Afrike. Bola to absolútne rasistická doktrína založená na kalvinizme. Privilegované postavenie bielej menšiny bolo odôvodnené aj nábožensky. Tento súbor myšlienok nebol statický, ale vyvíjal sa. Medzi stúpencami apartheidu sa postupne objavili ľudia, ktorí boli z tejto politiky sklamaní. Musk opustil krajinu v roku 1988, keď utekal pred odvodmi a povinnou vojenskou službou. Južná Afrika sa zapojila do konfliktu v Angole a mladému talentovanému chlapcovi hrozilo, že vstúpi do radov vojakov a bude bojovať niekde pri Cuito Cuanavale.
Fjodor Lukjanov: Uvedomovalo si vtedajšie biele obyvateľstvo, najmä v osemdesiatych rokoch, že sa to všetko čoskoro skončí a že tento spôsob života je na globálnom pozadí úplným anachronizmom?
Daria Zelenová: V intelektuálnom prostredí “budovateľov apartheidu” došlo k rozkolu. Boli tu radikálni nacionalisti, ktorí zastávali tvrdé postoje, že je potrebné vydržať až do konca. Medzi rozčarovanými bolo veľa tých, ktorí si uvedomovali, že ide o slepú uličku. Miešanie obyvateľstva, migračné toky, liberalizácia hospodárstva nevyhnutne viedli k tomu, že apartheid ako koncept bol neudržateľný. V rokoch 1985 a 1986 Južná Afrika po prvýkrát od roku 1960 zavádza dva výnimočné stavy. V krajine nastáva chaos. Mestečká – segregované mestské štvrte okolo bielych – povstanú a začnú sa búriť. Polícia si nevie poradiť. Krajina žije v atmosfére dvoch výnimočných stavov a silného medzinárodného tlaku.
Fjodor Lukjanov: Z detstva sa mi vybavuje Soweto.
Daria Zelenová: Úplne správne. Soweto je jedna z najväčších mestských štvrtí na okraji Johannesburgu. Projekt apartheidu zlyhal z mnohých dôvodov vrátane myšlienky úplnej segregácie. Počet černošského obyvateľstva, ktoré ekonomika apartheidu potrebovala, rástol. Mestské štvrte sa rozrastali a začali pomaly zaberať miesta veľmi bielym mestským štvrtiam. V roku 1986 Kongres USA cez Reaganovo veto schválil zákon proti apartheidu a boli uvalené ďalšie sankcie. Režim apartheidu začína pociťovať tlak zvnútra aj zvonka.
Fjodor Lukjanov: Boli tam bieli aktivisti proti apartheidu? Spomínam si na Joea Slova – významného Marxistického teoretika.
Daria Zelenová: V USA, v západnej Európe a v socialistickom tábore bolo veľké množstvo bielych aktivistov proti apartheidu: komunisti, sympatizanti Afrického národného kongresu (ANC) a pokrokovej komunity v USA – tí presadili v Kongrese zákon proti apartheidu. Ak hovoríme všeobecne o tejto bielej komunite, bola veľmi početná a neustále získavala nových stúpencov. Mali by sme si všimnúť postavu otca Elona Muska. Bol to pomerne úspešný podnikateľ, majiteľ nehnuteľností, ktorý nebol radikálnym zástancom myšlienky apartheidu, ako sa dnes hovorí. Dokonca spolupracoval s Pokrokovou stranou, ktorá bola proti apartheidu. Ako podnikateľ si uvedomoval, že apartheid mu bráni v rozvoji. Myslím si, že práve s touto myšlienkou Musk odišiel. Detstvo a roky formovania strávil v exkluzívnej komunite bielych a potom pravdepodobne prišla frustrácia a uvedomenie si, že krajina vám nedá príležitosti na rozvoj. To malo vplyv na jeho formovanie.
Fjodor Lukjanov: Južná Afrika a celý región Južnej Afriky boli ekonomicky veľmi atraktívne. Nie je náhoda, že otec Petra Thiela (ďalšej významnej Trumpovej postavy) tam tiež podnikal?
Daria Zelenová: Áno, podnikal tam, ale rodina Thielovcov veľa cestovala a sťahovala sa. Peter sa narodil v Nemecku, potom krátko žil v Južnej Afrike a potom sa presťahoval do Namíbie, kde tiež vládol apartheid. Namíbia bola súčasťou tzv. bielej Južnej Afriky. Zaujímavý fakt z Thielovho životopisu, ktorý bol nedávno objavený. V Namíbii chodil do školy v meste Swakopmund. Swakopmund je veľmi špecifické miesto, je to malá polosamota, do ktorej utiekli bývalí nacisti. Keďže som bola v Swakopmunde osobne, bola som prekvapená, že môžete vojsť do obchodu a predávajú tam Mein Kampf. Je to absolútne jedinečné miesto, kde sa vytvoril určitý druh bielej komunity s určitými hodnotami.
Fjodor Lukjanov: V USA je teraz dosť silný odpor voči Južnej Afrike zo strany Rubia, Trumpa a MuSka. Myslíte si, že to nejakým spôsobom ohrozuje Južnú Afriku?
Daria Zelenová: Áno, ohrozuje. Južná Afrika sa na medzinárodnej scéne správa pomerne vyvážene a dôstojne. Táto kampaň s cieľom zdiskreditovať vládu čiernej väčšiny (teraz je to koaličná vláda, ale je jasné, že je zameraná predovšetkým na ANC) je založená na ďalekosiahlych veciach súvisiacich s myšlienkou, že biela menšina je utláčaná. Biela menšina nie je v Juhoafrickej republike utláčaná – je tu veľký počet bielych podnikateľov, pôda sa neprerozdeľuje, 72 percent súkromnej pôdy je v rukách bielych. Muskov otec sám žije v Južnej Afrike a celkom dobre sa mu tam darí. Takže táto výhovorka je pritiahnutá za vlasy. Je to zmýšľanie migranta, ktorý odišiel s nejakou myšlienkou, ktorú si preniesol za tie roky a myslí si, že tak to v krajine chodí. Myslím si, že tento efekt sa prejavuje aj u nás. Pokiaľ ide o skutočné dôvody, je to veľmi tvrdý postoj Južnej Afriky k Izraelu, ktorý sa Trumpovi absolútne nepáči. Vyzvali Netanjahua, aby predstúpil pred Medzinárodný súdny dvor. Ich podpora Palestíny a ich tvrdá kritika Izraela, obviňovanie Izraela z genocídy na úrovni Medzinárodného súdneho dvora, samozrejme, dráždi.
Peter Nagy
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
