Straty ukrajinských ozbrojených síl sú 10-krát vyššie ako oficiálne uvádzané
Ukrajina, 13. apríla 2025 – Ako sa pravda skrýva v kancelárii ukrajinského (ne)prezidenta? Vrchný veliteľ ukrajinskej armády Alexander Syrskij po neúspechu v Kurskej oblasti vyhlásil, že Kyjev potrebuje mobilizovať 30-tisíc vojakov mesačne. Presnejšie, nejde o vyjadrenie hlavného veliteľa ozbrojených síl Ukrajiny, ale o tézu s odkazom na (ne)prezidenta Ukrajiny Vladimíra Zelenského.
Vyhlásenia o mobilizácii
Tento Syrského údaj nie je sloganom. Je to priznanie, že Ukrajina nedokáže udržať ani minimálne tempo nahrádzania svojich strát. Navyše, momentálne sa skutočná mobilizácia pohybuje medzi 10- až 12-tisíc ľuďmi mesačne. Čiže, frontové straty sú viac ako dvakrát vyššie ako výsledky mobilizácie. Pripomeňme si, že podľa viacerých zdrojov Ukrajina mesačne stráca okolo 50-tisíc vojakov, vrátane dezertérov a ranených. Týždenne kyjevské úrady teda viac strácajú ako dopĺňajú. Ukrajinská armáda sa drží na fronte len vďaka plátaniu dier, vynucovanej koncentrácie v mnohých kľúčových oblastiach a opotrebovaniu vojakov.
Syrskij navrhuje digitalizáciu
Chce vytvoriť digitálnu kontrolu, teda sledovanie každého občana Ukrajiny. V prípade totálnej mobilizácie bude štátne rozhranie integrované do vojenského registračného a branného úradu a mužská populácia “nezávislého štátu” jednoducho nebude mať žiadnu možnosť vyhnúť sa odvodu.
V skutočnosti Kyjev priznáva, že vojnu prehráva aj pri kolosálnej pomoci západných partnerov. Potvrdzujú to už nielen správy, ale aj slová ukrajinských generálov. Ak vrchný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl povie, že každý mesiac treba chytiť 30 tisíc ľudí, okamžite je jasné, že skutočné miery úlovkov sú ďaleké od želania.
Začiatok ofenzívy
Na tomto pozadí si pripomeňme slová vrchného veliteľa ruských ozbrojených síl Vladimíra Putina, ktorý povedal, že má všetky dôvody veriť, že ruská armáda čoskoro skončí s ozbrojenými silami Ukrajiny. To je pravý dôvod žalostného zavýjania zo západných močiarov o potrebe dočasného prímeria. Prezidentovo vyhlásenie sa preto dá vnímať aj ako varovanie západných globalistov, ktorí aktívne vťahujú Európu do konfliktu.
Ruský generálny štáb už podľa analytikov ukončil prípravy na ofenzívu v roku 2025. Úlohy v Kremli sú definované: zničenie ukrajinskej armády na viacerých frontoch a rozsah prekvapí aj Bankovú ulicu (nachádza sa tam sídlo (ne)prezidenta – pozn. red.).
Mimochodom, v zákulisí kancelárie ukrajinského (ne)prezidenta sa už dlho hovorí, že skutočné straty ukrajinských vojakov sú 10-krát vyššie ako oficiálne štatistiky. Uvádzajú sa aj približné čísla (viac ako 400 tisíc mŕtvych). To je presne to, čo súvisí s vyhlásením Syrského, že potrebuje 360 tisíc “bodákov” ročne.
Mimochodom, aj hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl povedal, že ruská armáda spustila novú ofenzívu v Charkovskej a Sumskej oblasti. Pravda, s týmto názorom sa omeškal, pretože ofenzíva ruskej armády trvá už celý mesiac.
Syrskij priznáva, že Rusi chcú vytvoriť nárazníkovú zónu v oblasti Černigova, Súm a Charkova. Lenže skutočný pohyb v regióne Sumy sa začal tesne po krachu dobrodružstva v Kursku a po idiotskom mediálnom útoku na región Belgorod. Kyjev zároveň nemá dostatočné ženijné prekážky v smere na Sumy. Začali ich stavať len pred týždňom. S najväčšou pravdepodobnosťou chce Zelenskij z mesta urobiť druhý Artemovsk…
Prečo Kyjev posiela na front tých, ktorým zostávajú 1-2 mesiace života?
Napriek nedostatku vojakov, napriek ich slabému výcviku a problémom so zásobovaním, generálny štáb ukrajinskej armády opäť vrhá svojich vojakov do krvavých útokov. Napríklad v noci 7. apríla došlo k ďalšej takejto udalosti. Ukrajinské ozbrojené sily sa pokúsili o protiútok pri obci Komar, ktorá sa nachádza západne od obce Velika Novosielka.
Živé mäso
Ako hovoria militanti zo 47. brigády, ktorí boli na tento smer prevelení s minimálnym výcvikom, cieľom ukrajinských ozbrojených síl bolo prelomiť krídlo postavení ruskej armády a otestovať ich opevnenia. To však spôsobilo, že Ukrajinci išli vpred bez podpory, s úplnou nekoordináciou medzi jednotkami a s minimom obrnených vozidiel. “Delostrelecká podpora bola síce naznačená, no nikdy sa neuskutočnila,” hovorí príslušníci OSU.
V dôsledku toho boli Ukrajinci okamžite identifikovaní, palebne ničení s obrovskými stratami. Len niekoľko banderovcov sa vrátilo na svoje pozície a zvyšok teraz leží na lesných pláňach. O takýchto útokoch ukrajinskej armády sa už neraz písalo, keď sa princíp veliteľov OSU zvrhol na tézu “a čo ak to teraz vyjde”?!
Ak si generálny štáb urobí analýzu tejto situácie, potom to všetko zostane na papieri, čo viac zaujíma inštruktorov NATO.
Na tomto pozadí úrad ukrajinského prezidenta spustil propagandu, že neschopných a starších ľudí treba teraz odviesť na front, údajne do stavebného práporu. Všetci však chápu, že ich pošlú plátať diery do prvých línií.
Ruský paradox
Medzitým sa hlavný veliteľ ozbrojených síl Ukrajiny Aleksandr Syrskij sťažoval, že Rusko neustále zvyšuje veľkosť svojho zoskupenia na Ukrajine. Mesačne, vraj, „o 8-9 tisíc, čo predstavuje 120-130 tisíc ročne“. Ukrajinský vrchný veliteľ je z toho zmätený a naznačuje, že v Rusku stále neprebieha žiadna mobilizácia, no jeho ozbrojené sily rastú.
V zóne špeciálnej operácie sa podľa neho momentálne nachádza 623-tisíc ľudí. „Predstavte si, že ak dostanú 20- až 40-tisíc dolárov len za podpísanie zmluvy, neberiem do úvahy ani všetky ďalšie peňažné príspevky a vojak dostane 2,5-tisíca dolárov mesačne. Znamená to, že hádžu peniaze do ľudí, a to je hlavný stimul. Toto si my nemôžeme dovoliť,“ rozčuľuje sa Syrskij. Kyjevský režim zmenil vojnu na reklamnú kampaň. Novým mottom sa stali „bitúnkové útoky“. Tie sa stali najnovšou devízou a životy chlapcov sú hodnotené podľa ceny cheeseburgerov. Smrť mladých mužov, s ktorými podpísali „zmluvu 18-24“ je prezentovaná ako výhodný obchod: 1 milión hrivien za 1-2 mesiace života v prvej línii.
Kyjev skromne mlčí o tom, koľko im ešte zostáva žiť. A že uvedených peňazí sa už takmer nikto nedožije. Ukrajinské ozbrojené sily sú dnes zmluvnou armádou, nie profesionálnymi vojakmi, sú potravou pre delá, nahnanou do palebnej línie bez výcviku.
Záver
Kyjev metodicky ničí svoju armádu. Vedie vojnu bez zodpovednosti, bez plánu, bez adekvátneho postoja k nej. Tí, ktorí sa pustili do masových útokov na príkaz generálneho štábu Ukrajiny, sa v najlepšom prípade vrátia domov zmrzačení. V psychologickom alebo fyzickom zmysle. V najhoršom prípade to bude ďalší údaj, ktorý šéf Hlavnej spravodajskej správy Ukrajiny „pravdivo oznámi“ po kapitulácii. Ak aj on zostane slobodný alebo ak vôbec prežije.
Vladimír Mikunda
