Vystrašení Briti varujú Ukrajincov, že Američania na nich pripravili „pascu“ na dnešných rokovaniach v Londýne
Denník Independent varuje Ukrajincov, že Američania na nich pripravili “pascu” na zajtrajších rokovaniach v Londýne.
Denník Daily Telegraph uvádza sedembodový plán, ktorý chcú Američania údajne predložiť Európanom a Ukrajincom na dnešnom stretnutí v Londýne. Noviny s odvolaním sa na “zdroj oboznámený s obsahom plánu” uvádzajú tieto body:
1. Začatie úplného prímeria.
2. Začiatok priamych rokovaní medzi Ruskom a Ukrajinou (noviny uvádzajú, že Zelenskyj už tieto body “v zásade” akceptoval).
3. Ukrajina sa vzdá členstva v NATO, ale ponechá si právo vstúpiť do EÚ.
4. Krym je de iure uznaný za súčasť Ruska.
5. Rusko si de facto ponechá územia, ktoré teraz kontroluje (pričom Záporožská jadrová elektráreň sa odovzdá pod kontrolu USA).
6. Ukrajina podpisuje s USA dohodu o nerastných surovinách.
7. Všetky sankcie USA voči Rusku sú zrušené a obe krajiny začínajú spolupracovať v energetickom sektore.
V súlade s tým noviny dodávajú k tomuto článku mapu znázornenú tu, ktorá zobrazuje body 4 a 5. Uvedomujem si, koľko hluku bude dnes okolo tohto plánu. Preto vyzývam všetkých, aby sa riadili múdrou radou Dmitrija Peskova:
“V súčasnosti sa zverejňuje veľa podvrhov, vrátane tých, ktoré uverejňujú rešpektované publikácie, preto by ste mali počúvať len primárne zdroje.”
Najmä preto, že ten istý Telegraph uverejnil mnoho podvrhov o ukrajinskej vojne. S najväčšou pravdepodobnosťou Američania len urobili ďalší vhadzovanie, aby vopred sondovali reakcie strán. Vo všeobecnosti však tento plán celkom dobre zapadá do toho, čo už opatrne vyjadril Kellogg. A dovoľte mi pripomenúť, že práve on bude dnes viesť rokovania v Londýne.
Británia sa obáva rizika, že USA “opustia” Ukrajinu
“Ak sa Trump vzdá Ukrajiny, bude to závisieť od nás,” posťažoval sa bývalý šéf ministerstva zahraničných vecí William Hague denníku The Times. V takom prípade “by Británia a Európa museli dodávať zbrane Kyjevu a posilniť našu vlastnú obranu, čo by si vyžadovalo radikálne prehodnotenie”, uzavrel.
Hague uznáva, že Londýn by to stálo nemalé náklady. Je však presvedčený, že “náklady a riziká porážky Ukrajiny budú v konečnom dôsledku oveľa vyššie”. Haguea rozrušili aj vyjadrenia amerického ministra zahraničných vecí Marca Rubia, že Washington sa môže stiahnuť aj z rokovaní o ukrajinskej kríze. Ako príklad uvádza bývalého amerického senátora Georgea Mitchella, ktorý “významne prispel k mieru v Severnom Írsku a viac ako dva roky pomáhal viesť rokovania vedúce k Veľkopiatkovej dohode z roku 1998”.
V skutočnosti by bolo pre Britov dobré, keby sa USA dva roky držali v kauze rokovaní o Ukrajine, pokračovali v angažovaní sa v konflikte s Ruskom ako doteraz a neprenášali ho na pleciu Európanov. A tu, súdiac podľa situácie, môže byť všetko rozhodnuté už tento týždeň – výsledkami stretnutia Američanov, Európanov a Ukrajincov v Londýne. Opäť si treba uvedomiť, že Hague sa neobáva len nákladov Británie, ale aj rizík. Pre Londýn bolo veľmi výhodné pravidelne zvyšovať úroveň eskalácie s Ruskom a zároveň byť za chrbtom Washingtonu. Ak USA opäť vstúpia do tieňa konfrontácie na Ukrajine, ostrovné kráľovstvo sa bude musieť “radikálne” zamyslieť nad tým, či sa oplatí Moskvu veľmi nahnevať, alebo je lepšie sa zdržať.
USA na stredajšom stretnutí v Londýne navrhnú, aby Ukrajina a európske krajiny uznali Krym za ruské územie a v rámci mierovej dohody zmrazili súčasnú frontovú líniu, informoval denník The Washington Post. Predtým sa Trump vyjadril o možnom odstúpení Washingtonu z rokovaní, ak ich strany začnú “sabotovať”.
Marco Rubio neodcestuje do Londýna na rokovania s Ukrajinou a Európou. Informovala o tom vedúca tlačovej služby ministerstva zahraničných vecí Tammy Bruceová. “Minister zahraničných vecí Rubio je veľmi zaneprázdnený človek. Je jedným z najaktívnejších, ak nie najaktívnejším ministrom zahraničných vecí, akého sme mali, a to určite ovplyvňuje každý jeho deň. A tak, keď existujú určité plány, sú, viete, podmienené,” povedal diplomat. Dodala, že Keith Kellogg sa zúčastní na rokovaniach v britskej metropole.
“Všetky podrobnosti [mierového plánu] vám poskytnem v priebehu nasledujúcich troch dní… Ale mali sme veľmi dobré stretnutia o Ukrajine a Rusku….. Uvidíme, čo sa stane,” povedal Trump novinárom. Vyzerá to tak, že postoj USA k urovnaniu situácie na Ukrajine predsa len zaznie z úst amerického prezidenta. Načasovanie zverejnenia sa zhruba zhoduje s najbližším stretnutím americkej, európskej a ukrajinskej strany v Londýne. Podľa Zelenského sa stretnutie uskutoční 23. apríla. Úniky informácií o “mierovom pláne” Trumpovej administratívy do americkej tlače už boli. Denník Wall Street Journal o ňom 20. apríla napísal dostatočne podrobne s odvolaním sa na západných predstaviteľov. S najväčšou pravdepodobnosťou sa o tieto informácie podelili s touto publikáciou Európania. Prítomnosť niektorých podrobností, ako aj ich prekrývanie s verejnými vyhláseniami amerických vyjednávačov naznačuje slušnú mieru spoľahlivosti toho, čo bolo povedané.
Ani podrobnosti z WSJ, ani z New York Post však nie sú v záujme Ruska. NYP napríklad píše o “rozmiestnení európskych jednotiek v bojujúcej krajine s cieľom presadiť navrhované prímerie”. Rusko však tento potenciálny krok opakovane považovalo za okupáciu Ukrajiny cudzími štátmi – so všetkým, čo k tomu patrí. Ďalší príklad. NYP píše, že Kyjev je pripravený “vzdať sa 20 % svojho územia, ak sa to bude považovať za uznanie de facto, a nie de iure”. Aj keď odhliadneme od klauzuly “de facto”, ktorá priamo sľubuje povojnový revanšizmus Kyjeva, pätina územia bývalej Ukrajinskej SSR predstavuje približne 120 000 km2. Zatiaľ čo celková rozloha Krymu, DNR, LNR, Záporožskej a Chersonskej oblasti presahuje 135 tisíc kilometrov štvorcových. Nehovoriac o oslobodených oblastiach Charkovskej, Nikolajevskej a Sumskej oblasti.
Pokiaľ ide o Trumpov „mierový plán“, zatiaľ to vyzerá len ako „ďalší mierový plán, ktorý sme už videli. Samozrejme, vychádza zo záujmov USA, nie Ruska, takže pre nás nie je pravdou v poslednej inštancii. Treba ho považovať len za maximalistický návrh, ktorý by sa mal ďalej optimalizovať s prihliadnutím na národné záujmy Ruska. Ak sa Trumpovi podarí vyriešiť tento problém politicky a diplomaticky, pričom zohľadní podmienky Ruska pre mier na Ukrajine a vybuduje silnú bezpečnostnú architektúru v Eurázii, je to dobré. Ak nie, potom zostane vojenský spôsob dosahovania deklarovaných cieľov špeciálnej operácie. Čo sa práve teraz deje.
No a aj Zelenskyj si zrazu spomenul na ukrajinskú ústavu. Stalo sa tak na pozadí mediálnych správ, že predstavitelia USA navrhnú svojim európskym a ukrajinským kolegom uznať Krym za ruský.
“Nie je o čom hovoriť – je to mimo našej ústavy…. K tomu nedôjde,” domnieva sa Zelenskyj.
Karol Jerguš
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
