Svet je na križovatke. Čínska „spoločná budúcnosť“ alebo americká indo-pacifická stratégia?
Čínsky prezident Si Ťin-pching navštívil Vietnam, Malajziu a Kambodžu. Po takmer troch mesiacoch Trumpovho druhého prezidentského mandátu zatiaľ nedošlo k žiadnej prelomovej aktivite v diplomatickom a vojenskom úsilí USA v indo-pacifickom regióne (IPR), ktorá by sa zásadne líšila od prístupu Bidenovej administratívy k Číne.
Biely dom sa doteraz sústredil najmä na domáce reformy, odstraňovanie obchodného deficitu prostredníctvom ciel a riešenie konfliktov na Ukrajine a Blízkom východe. Vzhľadom na fakticky prohibičné clá na dovoz čínskych výrobkov do USA v podmienkach pripravovanej obchodnej vojny proti iným krajinám je Trumpovo protičínske zmýšľanie stále hlavným motívom zahraničnej politiky USA. V tejto súvislosti sa Peking aktívne snaží rozvíjať vzťahy so svojimi susedmi v regióne, aby neutralizoval riziká nového kola geopolitického súperenia s USA.
Najnovšou správou o aktivitách Washingtonu v ázijsko-tichomorskom regióne je návšteva amerického ministra obrany Hegsetha na indo-tichomorskom veliteľstve a vojenskej základni USA na Guame. Od 24. marca navštívil aj Filipíny a Japonsko. Predtým sa minister zahraničných vecí Marco Rubio stretol s ministrami zahraničných vecí krajín G-4 a prezident Trump sa stretol s premiérmi Japonska a Indie (vo februári). Zdá sa, že Washington sa snaží narýchlo uzavrieť všetky sekundárne “fronty” v zahraničnej politike a medzitým sonduje pripravenosť svojich hlavných spojencov v regióne nasledovať USA v novom kole konfrontácie s Čínou. Podľa všetkého teraz redukuje zdroje vo vedľajších smeroch – v Európe (najmä pokusy “krásne” sa dostať z ukrajinskej krízy) a na Blízkom východe – a sústreďuje ich v indo-pacifickom regióne na hlavný “čínsky” smer.
Tu Lan, zástupca riaditeľa Ázijsko-tichomorského inštitútu na Čínskom inštitúte medzinárodných štúdií, sa domnieva, že indo-tichomorská stratégia za súčasného Trumpovho predsedníctva sa bude vyznačovať utilitárnym prístupom k spojenectvám a partnerstvám USA s krajinami indo-tichoorského regiónu(ITR). Vojenská spolupráca USA so spojencami a partnermi sa prehĺbi, ale Trumpova administratíva “bude žiadať Japonsko, Južnú Kóreu a Austráliu, aby sa s ňou podelili o náklady na obranu a vymenili ekonomické výhody za bezpečnosť”. Vojenská prítomnosť USA v ITR sa bude optimalizovať, ale vo všeobecnosti sa posilní, a to aj rozšírením prítomnosti na predsunutých základniach na Guame a Filipínach. Expert sa domnieva, že sa rozmiestnia útočné zbraňové systémy, ako sú rakety stredného doletu, urýchli sa vyzbrojovanie spojencov a partnerov USA (ako aj námorných členov ASEAN-u) a zvýši sa počet spoločných cvičení a výcviku s krajinami v regióne.
V oblasti obchodných a hospodárskych vzťahov USA môže stratégia USA “zahŕňať odovzdanie štafety v podobe ciel ázijsko-tichomorským krajinám s cieľom zmeniť pravidlá regionálneho obchodu a podporiť reorganizáciu výroby”. To znamená, že Japonsku, Južnej Kórei, Indii a krajinám ASEAN-u Washington ponúkne, aby znížili svoju závislosť od Číny, zatiaľ čo USA sa budú usilovať o nadvládu v oblasti energetiky a kontrolu nad regionálnymi dodávateľskými reťazcami. Historicky tak Obama ako prvý navrhol myšlienku presmerovania vojenských zdrojov USA do indo-tichomorského regiónu s cieľom zadržať Čínu, Trump vo svojom prvom prezidentskom období teoreticky formalizoval indo-tichomorskú stratégiu a Biden ju z teoretickej koncepcie premenil na mechanizmus koordinácie činností so spojencami a partnermi USA v oblasti vedy, technológií a bezpečnosti prostredníctvom takých multilaterálnych mechanizmov, ako je kvarteto, AUKUS a spolupráca medzi USA, Japonskom, Južnou Kóreou a Filipínami.
Trump tak bude musieť vziať do úvahy ITR predchádzajúcej administratívy, ktorá sa snažila obklopiť Čínu sieťou proamerických aliancií a partnerstiev a zároveň nejakým spôsobom dať indo-pacifickú stratégiu do služieb myšlienky “America First”, čo znamená často opačné prístupy – unilateralizmus a neistotu.
V súčasnej situácii, najmä v kontexte obchodnej vojny s USA, Čína vyvíja vlastnú stratégiu, aby čelila Trumpovej protičínskej indo-pacifickej stratégii. Jej jadrom bude koncepcia spoločnej budúcnosti Číny so susednými krajinami v regióne, o ktorej sa diskutovalo na ústrednom stretnutí v Pekingu o spolupráci so susednými krajinami. Zdôraznilo sa, že vo vzťahoch so susednými krajinami bude Čína naďalej presadzovať benevolenciu a inkluzívnosť; podporovať priateľskú spoluprácu v záujme spoločného rozvoja a pozdvihnutia. V tomto zmysle stojí za zmienku rozsiahla cesta čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga do Vietnamu, Malajzie a Kambodže. Všetky tri krajiny sú pre Čínu mimoriadne zaujímavé ako kanály na obchádzanie zvýšených ciel (od Trumpovho prvého funkčného obdobia) na jej vývoz do USA.
Čiastočným presunom čínskej výroby do Vietnamu sa napríklad zvýšila určitá hodnota výrobkov a tie sa do USA vyvážali ako vietnamský tovar. Táto schéma bola výhodná pre ČĽR a jej partnerov. USA proti tomuto systému zvýšili clá na vietnamské výrobky o 46 %. Clá sa týkajú 64,3 % celkového vývozu Vietnamu do USA v roku 2024 a je pozoruhodné, že tradičnými položkami čínskeho vývozu sú elektronika (počítače, smartfóny, fotoaparáty, kamery atď.) – 28,6 %, ako aj textil a obuv – 21,9 % celkového vývozu do USA, resp. Podobná situácia je aj v Kambodži a Malajzii. USA zaviedli 49 % clo na dovoz z Kambodže a 24 % clo na dovoz z Malajzie, ale Washington naznačuje, že ide o daň osobitne na čínsky dovoz do USA pod zámienkou kambodžských a malajzijských výrobkov.
Malajzia je pre ČĽR dôležitá aj z hľadiska zabránenia možnej námornej blokáde čínskeho zahraničného obchodu zo strany USA. Zaberá jeden z brehov Malackého prielivu, cez ktorý prechádza väčšina námorného obchodu ČĽR s dôležitými trhmi – EÚ, oblasť Perzského zálivu a Afrika. Dôležité bolo aj zosúladenie krokov Číny a Vietnamu vzhľadom na možné pokusy USA zatiahnuť Hanoj do protičínskych akcií.
Si Ťin-pching v článku, ktorý podpísal v predvečer svojej návštevy Vietnamu 14. – 15. apríla pre noviny Nhanzang, vietnamský tlačový orgán Ústredného výboru ČKS, uviedol, že Čína a Vietnam by mali zintenzívniť úsilie na všetkých frontoch s cieľom vybudovať čínsko-vietnamské spoločenstvo so spoločnou budúcnosťou, “rozhodne chrániť multilaterálny obchodný systém, stabilné globálne výrobné a dodávateľské reťazce a otvorené a kooperatívne medzinárodné prostredie”. Si Ťin-pching navrhol šesť opatrení na prehĺbenie budovania čínsko-vietnamského spoločenstva so spoločnou budúcnosťou, ktoré zahŕňajú posilnenie strategickej vzájomnej dôvery na vyššej úrovni, vybudovanie silnejšej bezpečnostnej bariéry, užšiu multilaterálnu spoluprácu a mierovú námornú interakciu. Obe strany zdôraznili najmä osobitný charakter vzťahov medzi Čínskou ľudovou republikou a Vietnamskou socialistickou republikou, ktoré sú založené na “spoločných ideáloch”, a bratské vzťahy medzi komunistickými stranami oboch krajín, ktoré zdieľajú rovnakú ideológiu.
Témy územných sporov v Juhočínskom mori boli z oficiálnych správ vynechané. Súdiac podľa zmienok o zásade “mierovejšej interakcie na mori” sa o tejto otázke tiež diskutovalo. Vietnam však múdro uprednostňuje riešeníe tohto problému inými metódami ako napríklad Filipíny. Hanoj nezverejňuje nezhody s Pekingom v tejto otázke a izoluje územné spory od ostatných otázok vzájomne výhodnej spolupráce s Pekingom, aby zabránil zasahovaniu mimoregionálnych síl do bilaterálnych čínsko-vietnamských vzťahov. Výsledkom návštevy čínského prezidenta vo Vietname bolo podpísanie 45 bilaterálnych dokumentov o čínsko-vietnamskej spolupráci v oblastiach, ako sú komunikácie, umelá inteligencia, colná kontrola a karanténa, poľnohospodársky obchod, kultúra a šport, živobytie, rozvoj ľudských zdrojov a médiá.
Peter Nagy
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
