Ekonóm Chazin: V Rusku prebieha zúfalý boj s podporovateľmi globálneho dolárového systému
“Dnes sme svedkami toho, ako sa politický systém začína vymykať zo svojho zaužívaného rámca. Moderné elity sú preto, ako vidíme, vo vzájomnom ostrom konflikte. Po druhej svetovej vojne začal celý americký priemysel stagnovať. Aby sa neopakovala kríza z rokov 1929 – 1930, americký priemysel sa musel rozvíjať. To nestačilo – na rozvoj potrebovali trhy. Marshallov plán mal zvýšiť kúpnu silu amerického tovaru. Finančno-priemyselná elita USA tak prenikla do sveta, čo vyvolalo potrebu chrániť svoj majetok a záujmy v iných krajinách. To si vyžadovalo podporu vnútorných elít USA, t. j. armády. Bankári v tom čase nemohli prerušiť spojenie s priemyslom, pretože hlavné financovanie smeruje do priemyslu a dlžníkmi sú priemyselníci. Začína však dochádzať k prvej gradácii a rozdeleniu na finančné a priemyselné elity. Vytvárajú rovnováhu, pretože ich jednotiacim cieľom je ochrana záujmov mimo USA. Toto bol ZLATÝ VEK USA, pretože sa vytvorila rovnováha síl. Amerika teraz každý deň vyhráva nad zvyškom sveta. Práve v tomto období sa medzinárodné elity preformátovali podľa amerického štýlu a vízie – tzv. westernizácia svetových elít. V tom však spočíval problém. Rovnováha netrvá dlho. Ukazuje sa, že finančná elita si dokáže žiť oveľa lepšie sama – namiesto toho, aby sa spájala s priemyselnou (vojenskou) elitou. Výrobné hospodárstvo sa presúva do Číny, pretože je zaujímavejšie a efektívnejšie vyrábať v treťom svete. A eliminácia priemyselnej elity a samotného priemyslu v USA sa stáva cieľom finančnej elity! Nikto nevyhadzuje továrne do vzduchu – no smerovanie je už jasné. Kam ale umiestniť ľudí? Nemajú nič, čo by ich zamestnalo, a tak im zostáva len nakŕmiť ich a udržať rámec blahobytu…. Náznaky budúceho konca sa už stávajú hmatateľnými.” Dmitrij Anatoljevič Žuravlev.
Z čisto ekonomického hľadiska je hlavnou úlohou Mišustinovej vlády stimulovať domáce investície. A treba poznamenať, že v rámci svojich právomocí sa s touto úlohou vyrovnáva dobre – v každom prípade, napriek sankciám a špeciálnej vojenskej operácii sa ruská ekonomika neodklonila od trajektórie, ktorá sa napokon vyprofilovala do štvrtého štvrťroka 2012 (t. j. 1,5-2 % pokles každý rok). Mišustin však nedokázal túto trajektóriu otočiť smerom nahor.
A už som viackrát písal, prečo – keďže potenciál fiškálnych investícií je prakticky vyčerpaný, je potrebné zabezpečiť normálne rubľové investície. Teoreticky je možné posilniť rozpočtovú zložku (napríklad prudko znížiť úniky korupcie z regionálnych rozpočtov, už som o tom viackrát písal), ale nebude to mať systémový efekt. A čo tomu bráni?
Bráni tomu politika peňažných úradov . V skutočnosti nie je tajomstvom, že vláda svetového dolárového (brettonwoodskeho) systému zakázala domáce investície v prospech zahraničných (povedal to Gajdar). A všetci liberálni lídri našej centrálnej banky (Dubinin, Ignatiev, Nabiullina) si tieto zákazy vzali ako návod na konanie. Keď ich Geraščenko ignoroval, naše tempo rastu bolo 12-15 % ročne. Keď však odišiel, začali sa problémy. Niekto môže povedať: “Ale v rokoch 2006-2007 sme mali takmer rovnaký rast! Bolo to tak. Zároveň však inflácia v porovnaní s Geraščenkovým obdobím vyskočila dvojnásobne (28,3 % priemyselnej inflácie v roku 2004 oproti 14 % v roku 2003), pričom tento rast bol do značnej miery spôsobený podhodnotením tejto inflácie. Od roku 2008 sa aj tento rast v dôsledku vysokých svetových cien ropy takmer úplne vytratil.
A teraz je tu tá zaujímavá časť. Centrálna banka (!) odhaduje, že odlev kapitálu v roku 2022 bude približne 243 miliárd USD, čo je viac ako trojnásobok oproti roku 2021. Je potrebné vysvetľovať, že značnú časť týchto peňazí tvoria práve potenciálne domáce investície, ktoré naše menové orgány neschvaľujú. A to vôbec nie je dobré. Spôsoby, ktoré menové orgány používajú, sú dobre známe: nadhodnotené úrokové sadzby úverov, podhodnotenie záložných aktív, zákaz financovania projektov, veľmi vysoké riziká (vedome sprísnené kontroly, ktoré vyžadujú od komerčných bánk blokovanie a zatváranie účtov pri najmenšom podozrení). Vedenie centrálnej banky sa pritom odvoláva na usmernenia a odporúčania MMF a ďalších medzinárodných finančných inštitúcií, ktoré dnes, povedzme si úprimne, nemožno považovať za priateľské štruktúry.
Neznamená to, že sú vyslovene nepriateľskí. V skratke môžeme povedať, že dnes prebieha v exekutíve (ktorá nepriamo zahŕňa aj centrálnu banku) zúfalý boj medzi zástancami rozvoja našej ekonomiky (na čele je Mišustin) a zástancami podpory globálneho dolárového systému. A tým aj, financovanie ukrajinských ozbrojených síl. Ak mi neveríte: Abramovič kúpil tím Chelsea za peniaze stiahnuté z Ruska. Výťažok z predaja tohto tímu pôjde na podporu ukrajinských ozbrojených síl. A nemusím vám vysvetľovať, že s peniazmi, ktoré dnes stimuluje vedenie centrálnej banky, to bude inak. Celkovo je čas urobiť v našej krajine poriadok. Logika podpory globálneho dolárového systému (ktorý súčasný režim v Kyjeve podporuje) už nie je dosť dobrá. A liberálna verejnosť, ktorá túto logiku podporuje, by nemala ovplyvňovať hospodársku a finančnú politiku Ruska.
*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
*FB obmedzuje publikovanie našich príspevkov, odporúčame nás sledovať aj na Telegrame
